KTO V EURÓPE MUSÍ „DRŽAŤ HUBU“ A KTO JE NEDOTKNUTEĽNÝ

V súvislosti s vlnou teroru v Paríži a protiteroristickými manévrami v európskych mestách počúvame neustále o európskych hodnotách, ktoré musíme brániť. K nim automaticky patria nekonečná tolerancia, obhajoba multikultúrnych experimentov a dobrovoľná strata vlastnej identity v záujme nových kazateľov a kultúr z iných kontinentov. V spoločenskej praxi to znamená, že i keď v rámci proklamovaných európskych hodnôt by mala sloboda prejavu zaujímať čestné miesto, tak skôr platí, že jedni musia „držať hubu“ a hrozia im tresty a mediálne prenasledovanie, zatiaľ čo iní môžu beztrestne hlásať, čo chcú, od násilia po vyhrážky.
Britský denník The Guardian zverejnil informáciu, že aktivistka Bahar Mustafaová zo študentskej organizácie Goldsmiths Student´s Union na Londýnskej univerzite napísala na svojom twitterovom účte – zabiť všetkých bielych mužov. Tých, ktorí s ňou nesúhlasili, nazvala „bielym odpadom“, odporcom svojho vyhlásenia sa vyhrážala a vulgárne ich urážala. Jej vyjadrenia vyprovokovali podanie trestného oznámenia, súd ju však pre nedostatok dôkazov oslobodil. Bahar Mustafaová sa obhajovala, že nemôže byť rasistkou, pretože je príslušníčkou etnickej menšiny. Naďalej má dôveru členov študentského zväzu Goldsmiths Student´s Union, pretože jej etnikum zrejme patrí k nedotknuteľným, zatiaľ čo zabíjanie belochov je povolená zábavka.
Oveľa horšie v rámci britského právneho systému dopadla 43- ročná majiteľka salónu krásy Blinks of Bicester za zverejnenie „rasistického“ komentára na Facebooku. Podľa britského denníka The Telegraph polícia zatkla ženu na základe udania o nezákonnom obsahu na jej facebookovom účte. Majiteľka salónu krásy po teroristických útokoch v Paríži napísala: „Blinks of Bicester už neprijíma rezervácie od moslimov. Je jedno, či majú britský pas, alebo nemajú. Ospravedlňujem sa, ale teraz je čas, aby som zaradila moju vlasť na prvé miesto.“ Zatkli ju na základe článku 19 Zákona o verejnom poriadku, ktorý sa týka hate speech (verbálnych prejavov nenávisti).
Kázanie francúzskeho imáma Mohameda Khattabiho v mešite v Montpellier, na ktoré upozornil server Media Research Institute MEMRI, malo poriadne ďaleko od tolerancie a multikultúrnosti. Imám svoje názory vyjadril len niekoľko hodín pred teroristickými útokmi moslimských radikálov v centre Paríža. Mohamed Khattabi odmietol koncept západných národných štátov s tým, že moslimovia vyznávajú jediného Boha, ktorý nepozná hranice, štáty ani štátne symboly: „Snívame o tom, že raz uvidíme naše deti, ako sa stali ministrami a vysokými štátnymi úradníkmi, dokonca i prezidentmi. A prečo nie? Chceme raz vládnuť vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku i v Británii. Našou vlasťou, našimi hranicami, naším národom sú tí, ktorí veria, že niet Boha okrem Alaha a jeho posla Mohameda. Akýkoľvek iný názor oddeľuje od seba naše národy. Naše náboženstvo nás učí rešpektovať zákon, ale oni (francúzska spoločnosť) nás chcú riadiť tak, aby sme sa neprebudili z nášho spánku, lebo moslim je spiaci obor, a pokiaľ sa prebudí, beda všetkým okolo, pretože on povstane a obnoví svoju slávu pre celé ľudstvo.“ Kázne takéhoto typu nepochybne obohacujú európsky kultúrny, náboženský a spoločenský priestor a vedú k upevneniu európskych hodnôt. Prenasledovať, súdiť alebo vyhostiť takéhoto mysliteľa by nepochybne bolo rasistickým prejavom nehodným vyspelých Európanov.
No hanbou Európy, podľa oficiálnej mediálnej mašinérie, sú niektorí nemeckí jazykovedci, pretože si dovolili varovať pred reálnym nebezpečenstvom, ktoré figuruje najmä v kriminálnych štatistikách európskych severských krajín. Ide predovšetkým o vlnu sexuálnej zločinnosti. A čoho sa to dopustili? Nemecký portál DerWesten.de informoval, že v časopise, ktorý vydáva filologický spolok v spolkovej krajine Sasko – Anhaltsko, bola výstraha so slovami – Invázia imigrantov zaplavila Nemecko. V nej sa uvádza, že do Nemecka prichádzajú mladí, často nevzdelaní muži so sexuálnymi potrebami. Predseda filologického spolku Jürgen Mannke opísal riziká, ktoré imigranti predstavujú pre nemecké dievčatá. Podľa neho si veľa matiek dospievajúcich dcér robí preto starosti a už teraz je počuť o prípadoch sexuálneho obťažovania. Autori článku sa pýtajú: „Ako môžeme našim mladým dievčatám vo veku od dvanásť rokov vysvetliť, aby sa nepúšťali do povrchného sexuálneho dobrodružstva s často atraktívnymi moslimskými mužmi?“ Kritickí filológovia to okamžite schytali od servilných politikov i kolegov, jazykovedcov. Obvinili ich z rasizmu a šírenia poloprávd, pretože si dovolili skonštatovať reálne obavy a skúsenosti. Ako vždy bez argumentov, ale s arzenálom štvavej kampane pseudohumánnych strážcov politickej korektnosti. Odkaz znie vo všetkých spomínaných prípadoch od Británie cez Francúzsko až po Nemecko – kedy „držať hubu“ a v ktorých prípadoch je možné beztrestne tárať akékoľvek nehanebnosti.
ĽUBO HUĎO

http://www.infovojna.sk/kto-v-europe-musi-drzat-hubu-a-kto-je-nedotknutelny