MOSLIMSKÉ KLADIVO NA EURÓPSKY KONZUM A SVEDOMIE

od admin, v Nezaradené (Žiadne komentáre)

Piatok trinásteho v Paríži a rozpútaná vlna teroru má, tak ako všetky udalosti v ostatných rokoch, dve svoje podoby – mainstreamovú (oficiálnu, usilovne vytváranú tzv. serióznymi médiami) a alternatívnu (pre oddaných stúpencov oficiálnych verzií samozrejme „konšpiračnú“). Podobne ako v prípade 11. septembra (2001) a útokov na dvojičky WTC a Pentagón, atentátov na dopravu v Madride (2004) a v Londýne (2005), maratónu v Bostone (2013) a streľbu v Paríži (Charlie Hebdo – 2015). Teraz mainstream (médiá i štandardní politici, „renomovaní“ analytici, prognostici, sociológovia) roní krokodílie slzy nad obeťami z parížskeho hudobného klubu, reštaurácií a ulíc, poukazuje na Islamský štát a vojnu proti terorizmu, odmieta kolektívne odsúdenie islamu a moslimov, kritizuje len ich radikálnu zložku, obhajuje multikultúrnosť a ústretovú migračnú politiku k utečencom z konfliktných oblastí Blízkeho východu, Strednej Ázie a Afriky. Zároveň s obhajobou akýchsi svojrázne definovaných európskych hodnôt varuje pred zneužitím islamského teroru pod heslom Allahu Akbar ultrapravicovými silami, neonacistami a rasistami. Celý problém redukuje len na zopár zlých, rozhnevaných fanatikov, ktorých možno nájsť v každej komunite, náboženstve, etniku a národe, pričom hrádzu proti nim vytvorí ľudská spolupatričnosť, solidarita a nejaké tie vraj protiteroristické opatrenia. Opačný tábor – alternatíva demaskuje pokrytectvo dojímavého a okázalého žiaľu, ktorý predtým chýbal pri nedávnych atentátoch a vraždení ako v prípadoch ruského lietadla (224 obetí), Bejrútu (40 obetí) alebo Kene (217 obetí). Komentátori oficiálnej propagandy dokážu zdôvodniť aj to, prečo sú teror a obete v Paríži dojímavejšie a obviniť z vlny násilia podľa nich „pravých“ vinníkov – Rusko a sýrskeho prezidenta Bašara Asada. Alternatívne zdroje a servery hľadajú a pátrajú po strojcoch atentátov v pozadí. Ponúkajú rôzne teórie o false flag, čiže terore pod falošnou zástavou, pripomínajú čudné zlyhanie špicľujúcich a spravodajských systémov, opätovne náhodne pohodené pasy útočníkov, stretnutia tajných služieb – francúzskej DGSE, americkej CIA a izraelského Mossadu, varovania irackej tajnej služby, porovnávajú súčasnú vlnu teroru s niekdajšou operáciou GLADIO v minulom storočí, keď namiesto islamu išlo o ultraľavicový teror, poukazujú na záujmy tieňových mocenských skupín na rozpútaní chaosu a vytváraní podmienok na realizáciu plánov na kontrolu vlád a obyvateľstva. Kladú si večnú otázku v latinčine Cui bono? i v aktuálnej francúzštine Pour Quel Profit?, čiže V čí prospech?, V koho záujme?, Komu to najviac vyhovuje? Hľadanie odpovedí, kto to spáchal, kto zorganizoval alebo využil vraždiacich fanatikov, kto ťahal za nitky v pozadí alebo dokonale vyťažil zo situácie mnohé napovie, ale je tu ešte jeden faktor – európsky prístup radových obyvateľov, voličov, aktivistov, ktorých médiá i politici potrebujú, aby získali ich dôveru, voličskú podporu a finančnú priazeň.
To, čo sa stalo v Paríži v piatok 13. novembra je dôsledok nielen aktivít Islamského štátu alebo mocenských hier tieňových, nikým nevolených síl, impulzívnym dielom fanatikov, či zámerného a vykalkulovaného zlyhania stratégov a taktikov s vlastnými koncepciami spoločenského vývoja, ale aj dlhodobého procesu pasivity, panujúceho konzumu a straty svedomia väčšiny ľudí.
Moslimský teror v srdci európskej prosperity, hýrenia a pôžitkov, politikárčenia, manipulácie, falošného humanizmu, individualizmu a duchovného úpadku neprekvapuje. Západná Európa žne, čo zasiala, pričom v ostatnom čase s ňou kolaboruje aj stredná a východná Európa, pretože kolenačky za každú cenu získavala priazeň Bruselu a Washingtonu, a platia za to ľudia v Paríži. Za ambiciózne plány na svetovládu a úlohu svetového policajta z Washingtonu s tieňovou loby z Tel Avivu, za aktívnej asistencie Bruselu, Londýna, Berlína i Paríža, platili doteraz Palestínčania, Iračania, Iránci, Afganci, Líbyjčania, Sýrčania, obyvatelia Donbasu a ktokoľvek, kto stál v ceste táraninám o presadzovaní demokracie, slobodného trhu a slobodného sveta. Genocída Palestínčanov sionistickým režimom, útočné vojny pod zámienkou záchrany sveta od zbraní hromadného ničenia a odstránenia nebezpečných diktátorov ešte väčšími diktátormi v pozadí tzv. demokratických vlád zameranými na krajiny Balkánu, Blízkeho východu a Strednej Ázie či Afriky len rozdúchavali a naďalej roznecujú náboženskú nenávisť, etnickú nevraživosť a odhodlanie bojovať všetkými prostriedkami proti okupantom akéhokoľvek druhu a pod akoukoľvek zástavou. K tomu ešte laboratórny pokus s multikultúrnosťou s no-go zónami v západnej Európe a radikalizmom v mešitách. Zvrátený projekt, ktorý nezbližuje národy, rasy, etniká, ale zvýrazňuje rozdiely v civilizačnej úrovni a vedie ku konfliktom a vytváraniu izolovaných svetov v tesnej blízkosti.
Zatiaľ čo európske štáty asistovali U. S. Army a v medzinárodných silách presadzovali a presadzujú záujmy USA, Izraela alebo Saudskej Arábie, väčšina ľudí na starom kontinente, až na výnimky a určité aktívne skupiny obyvateľstva, si užívala idylku nákupných centier, najnovších tabletov, ipodov, internetových dobrodružstiev, zábavy a exkluzívnych dovoleniek, napodobňovania sveta stupídnych celebrít. Kašľali na to a nezaujímalo ich, že ich politici, premiéri, prezidenti, armády spôsobujú smrť, násilie a vraždenie všade tam, kde išlo o získanie zdrojov, dosiahnutie poslušnosti a pokorenie odbojných predstaviteľov iných krajín. Čo tam po Palestínčanoch, považovaných za ľudský odpad jedinou „demokraciou“ na Blízkom východe s krstnými otcami vo Washingtone, kašľať na bombardovaných Srbov, sankciami likvidované iránske deti, zabíjané líbyjské obyvateľstvo, rozvrátenú Sýriu, vyháňané a ostreľované ruské obyvateľstvo na východe Ukrajiny. Médiá tvrdia, že je to správne, politici zdôvodňujú a ospravedlňujú sankcie, násilie a nátlak na „nepriateľov“, reklama ponúka všetko, po čom túžime. Zarábaj a konzumuj, užívaj si život, tradície sú prežitok, deti len komplikujú život, žiješ len raz a svet je tu iba pre teba! Niekde sa vraždí, lúpi, klame a vydiera, to je predsa ďaleko od nás, čo my s tým? Volíme toho, kto nám zabezpečí plné bruchá, alebo to aspoň sľúbi, prípadne prázdnymi frázami ponúkne lákavý a spokojný život. Prípadne svedomie pohladká akási angažovanosť v mene ušľachtilých, akože humánnych cieľov z príručiek mimovládnych organizácií – NGOistov na výplatných páskach tzv. filantropov sorosovského typu.
Užívame si v baroch, reštauráciách, na koncertoch obľúbených hudobných zabávačov, prípadne ventilujeme emócie na športových podujatiach. Chlieb a hry. Islamskí fanatici piatok trinásteho strieľali na hudobnom koncerte rockovej skupiny, v reštauráciách a kaviarňach, v blízkosti štadióna, kde sa nedostali. Zrazu nastalo precitnutie, strach a zároveň odhodlanie nepodľahnúť násilnému vydieraniu. Špinavosti politikov, ktorých volili naivní voliči, prípadne ignorovali pasívni konzumenti so svojimi prioritami v osobných pôžitkoch, sa vracajú ako bumerang a máme Gazu, Libanon, Sýriu a Irak na európskych uliciach. Moslimské kladivo na európsky konzum, sebectvo a stratu svedomia. Je úplne jedno, či sú medzi obeťami ateisti, kresťania, rockeri, materialisti, idealisti, stúpenci takej, či onakej viery, kalašnikov v rukách fanatika nerozlišuje. Pomsta, daň za nezáujem, ľahostajnosť i naivitu. Netreba si robiť ilúzie ani vo falošnom smere, že teror má len jediný zdroj – násilie páchané mocnými a nenásytnými. Svoju úlohu zohrávajú rovnako bezohľadní šíritelia nenávisti v mešitách a stúpenci expanzie a dominancie Alahovej viery všade, kam oko dohľadne z minaretu mešity. Nie je problém nájsť mladých rozhnevaných mužov, odhodlaných preliať krv za svoju vieru na úkor iných životov. Materiál vhodný pre kazateľov islamskej nenávisti, agentov tajných služieb i mocenských stratégov na využitie a zneužitie násilných činov vo svoj prospech. K tomu ešte jeden dôležitý faktor – demagógia deštrukčnej tolerancie – korzo na otvorených hraniciach pre všetkých, nezvládnutá migračná kríza vyprovokovaná nezodpovedným podnecovaním à la nemecká kancelárka Angela Merkelová a absencia obranných mechanizmov v podobnej situácii, akou je novodobé sťahovanie národov diametrálne odlišných kultúr, tradícií a spôsobu života.
Tri faktory viedli k piatku trinásteho v Paríži:
1. islamský fanatizmus a nenávisť,
2. mocenské hry Západu, zasahovanie do vnútorných záležitostí v iných častiach sveta a podnecovanie rozvratu,
3. pomýlená tolerancia, multikuluralizmus a samovražedná migračná politika.
Posudzujeme, hodnotíme, konštatujeme, stále častejšie však zaznievajú otázky A čo s tým? Ako konať? Čo zmôžem ja – osamotený človiečik? V každom zrnku piesku je sila a zrnká spoločne dokážu vytvoriť úžasný tlak. Nepýtam sa, čo iné zrnká, ale čo môžem ja. Nepodporovať médiá a politikov vinných za tento marazmus, slepú uličku vývoja. Nefinancovať ich, nevoliť zvrátené kreatúry na národnej i európskej úrovni (v rámci slovenského i európskeho parlamentu) a aktívne protestovať proti ich činnosti. Vyvíjať úsilie na odhalenie ich skutočných zámerov a demaskovanie ich manipulácie. Nepočúvať, nepodporovať presstitútky a nevoliť politických kolaborantov, klamárov, nenažrancov. Zároveň nepodliehať trendovým spoločenským manipuláciám o všeľudskej a všeobjímajúcej pseudotolerancii, multi-kulti projektom a falošnému humanizmu, ktoré jedných uprednostňujú a druhých vlečú do otroctva a podriadenosti. Demagogické volanie havlistov, pravdoláskarov, slniečkárov a kaviarenských kazateľov „humanity“ je rovnako nebezpečné a deštruktívne ako náboženský fanatizmus, bigotnosť a presadzovanie dominancie pod rúškom boľševizmu, sionizmu, islamu alebo Nového svetového poriadku s maskou falošných a fabulovaných európskych a demokratických hodnôt.
Ľubo Huďo