PROTIPRÚD – IVO ako Ústav marxizmu – leninizmu
Odhalenie Inštitútu pre verejné otázky: Štandardné strany zlyhávajú! Nastupuje vírus pravicového extrémizmu. Kto za to môže? Aj samotné slúžky systému: IVO alias Mesežnikov a Gyárfášová. Ústav marxizmu-leninizmu v poslednom ťažení?
ĽUBOMÍR HUĎO nachádza podobnosť mediálnych praktík a systémovej manipulácie voličov v Rakúsku i na Slovensku
Opakované druhé kolo prezidentských volieb v Rakúsku, potom ako dopadli voľby v USA a referendum o odchode Británie z Európskej únie, vyvolávalo hlavybôľ slovenských strážcov a budovateľov tzv. liberálnej demokracie. Od neoliberálov po neomarxistov sa celý tábor prisluhovačov súčasného systému washingtonských a bruselských krstných otcov obával, že krajina uprostred Európy naruší schému kontrolovaného sveta.
No vydýchli si – zvíťazil Zelený diktátor (prezývka kandidáta za stranu Zelených Sašu Van der Bellena) nad realistom (kandidátom za stranu Slobodných – FPÖ Norbertom Hoferom). Európska centralizácia a vítanie imigrantov z Afriky a Ázie sú zachránené, politická korektnosť zabezpečená a systém môže ďalej vegetovať do neistej budúcnosti. Slovenskí presstitúti a poskokovia z akademickej a mimovládnej scény žiaria nadšením, no uvedomujú si rozdelenie spoločnosti tak v Rakúsku, ako aj na Slovensku. Stále ich sužuje, že v slovenskom parlamente majú nechcenú stranu, ktorej nemôžu prísť na meno. Podobne ako FPÖ aj Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) je pre nich populistická, extrémistická a v oboch vidia pokračovateľov Tretej ríše z minulého storočia.
Maľovanie (čerta) Hitlera na stenu
V Rakúsku pred voľbami dominovala kampaň o „hnedom“ Hoferovi, o nástupe nacistu do Hofburgu a o nutnosti mobilizovať všetky sily v prospech Zeleného tyrana/Van der Bellena. Len nenarušiť systém, zostať v rámci tradičnej politiky a naďalej hrať povolenú úlohu vlády a opozície v rámci zachovania status quo. Iný prístup je nahrávanie chaosu, destabilizácii, populizmu a zárodkom neonacizmu s nástupom nových Hitlerov, Heydrichov a Eichmanov. Túto mantru opakujú do osprostenia, či už v nemčine alebo slovenčine.
Ďalší spoločný faktor pre propagandu a demagógiu platí naprieč rakúsko-slovenskými hranicami: kandidátov za politickú stranu, ktorá je kritická k panujúcemu systému eurokratúry a liberálnej (ne)demokracie údajne vždy volia len na vidieku, nevzdelanci, starí ľudia a tí , ktorí umelo hľadajú nejakého nepriateľa. To tvrdili presstitúti mainstreamu a ich ovečky či už v prípade Trumpa, brexitu, Hofera alebo Kotlebu. A čaká to aj AfD v Nemecku, Le Penovú vo Francúzsku alebo Wildersa v Holandsku.
Deň pred rakúskymi prezidentskými voľbami vyvolal mimoriadnu mediálnu pozornosť pochod asi stovky mladých ľudí vo viedenských uliciach s transparentmi ako nechcú nacistu na prezidentskom poste. Namierili si to až k centrále FPÖ pri viedenskej radnici a hlavný organizátor demonštrácie David Albrich vyhlásil, že FPÖ je nástupnickou organizáciou Hitlerovej NSDAP. Keby sto ľudí s akýmkoľvek iným názorom demonštrovalo proti neoliberálnej fraške, tak by médiá po nich ani neštekli, podobne ako slovenská tzv. verejnoprávna televízia RTVS, keď pravidelne ignoruje kritikov ponovembrového vývoja v SR i ČR. No na slovenskej i českej mediálnej scéne nechýba spropagovanie najnovšej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
ĽSNS ako nočná mora
Na Slovensku pôsobí rozsiahla sieť udržiavateľov a obhajcov systému, štedro dotovaných zo zahraničných zdrojov, ktorí by mohli nosiť uniformy US Army alebo preukazovať sa poverením bruselského politbyra, no bolo by to do očí bijúce. Preto sa radšej hrajú na mimovládnych „nezávislých“ občianskych aktivistov a odborníkov. Patrí k nim IVO, o ktorom sme už informovali na stránkach Protiprúdu. Vyhrieva sa na mediálnom výslní od 90. rokov minulého storočia a nič sa na tom nemení, pretože má sponzorov a stúpencov z rovnakého ideologického okruhu ako mainstreamová mediálna mašinéria.
IVO v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla zhrnul zistenia politológov a sociológov v najnovšej svojej publikácii Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku. Riaditeľ IVO Grigorij Mesežnikov vysvetlil, že cieľom štúdie je predstaviť slovenskú pravicovo-extrémistickú a ultranacionalistickú scénu a prispieť k odhaleniu príčin jej úspešnosti. Ponúka najmä prehľad faktorov, ktoré umožnili ĽSNS získať tento rok vo voľbách status parlamentnej strany. Politológ Mesežnikov konštatoval, že strana Mariana Kotlebu je protisystémová a má problém s liberálnou demokraciou: „V podstate navrhuje jej odstránenie a nahradenie iným systémom a absolútne zreteľne vystupuje proti súčasnej zahranično-politickej orientácii.“ Pripomenul petičné akcie ĽSNS za vystúpenie z EÚ a NATO.
Sociologička Oľga Gyárfášová, po Mesežnikovi druhá mediálna hviezda z IVO, upozornila, že demokratické inštitúcie na Slovensku sú poznačené veľkým deficitom dôvery verejnosti, najmä k politickým stranám. Úspech Mariána Kotlebu a jeho strany v tohtoročných parlamentných voľbách bol vraj do veľkej miery zapríčinený aj tým, že si štandardné politické strany a politické inštitúcie neplnia svoju domácu úlohu: „Všade tam, kde zanedbávajú verejné politiky, transparentnosť, tam sa potom darí takýmto aktérom.“
Autori publikácie varujú, že v súčasnosti ide o jednu z najväčších výziev pre liberálnu demokraciu, euroatlantické ukotvenie a občianske spolunažívanie na Slovensku: „ĽSNS s jej osempercentným volebným ziskom je momentálne slabá na to, aby zmenila charakter politického režimu. V parlamente je izolovaná, jej koaličný potenciál je nulový. Vírus extrémizmu je však nebezpečný svojím rozkladným pôsobením na spoločenskú atmosféru, najmä keď získal parlamentnú platformu.“
Kde urobili neoliberálni súdruhovia chybu?
Experti z politologickej a sociologickej sféry, aktívni v publikačnej i vedeckej činnosti, kŕmení zo sponzorských darov veľkých filantropov a zaoceánskych dobrodincov, urobili chybu a zotrvávajú v nej, podobne ako kedysi súdruhovia v NDR, ČSSR či PĽR. Stratili kontakt s realitou, obhajujú ideológiu, ktorá sa už spreneverila a zubami-nechtami chcú odstrániť všetkých nepriateľov, udržať pomýlenú „idylku“ a nepripustiť nijaký iný vývoj. Jednoducho už majú svoju pohodlnú pozíciu a zabezpečené živobytie, a po nich potopa. Ešte o tom presviedčajú všetkých ostatných, ako to s nimi myslia dobre a chránia ich pred „zlou“ budúcnosťou, v ktorej by však práve oni stratili vplyv.
Vzhľadom na ich pochybné charaktery, by sa možno rýchlo prispôsobili nový podmienkam a prekvapili nás pragmatizmom svojho uvažovania. Nečudoval by som sa, keby po transformácii z marxizmu-leninizmu na neoliberalizmus dokázali zvládnuť ešte ďalšiu, nech sa už bude nazývať akokoľvek. Hlavne, že im ide karta…
http://www.protiprud.sk/politika/2130.htm