PROTIPRÚD – POŠLIAPANÁ VEREJNOPRÁVNOSŤ

Pošliapaná verejnoprávnosť RTVS v priamom prenose: Trápna presilovka troch demagógov. Alternatíva na pranieri? Naopak, presstitúti predviedli argumentačný debakel. Informačný monopol v rozklade

Ľubomír Huďo hodnotí televíznu diskusiu tria systémových propagandistov so zástupcom alternatívnych médií ako ukážku mediálneho zlyhania

Keď major Šebek z filmu Pelíšky hovoril o múdrych hlavách v socialistickom tábore, ktoré sa dali dohromady a prišli s úžasným nápadom, tak vlastne inšpiroval aj slovenské mediálne prostitútky. Dali hlavy dohromady a vymysleli, že v priamom prenose v relácii na druhom kanáli tzv. verejnoprávnej slovenskej televízie uštedria ranu z (ne)milosti alternatívnej mediálnej scéne.

No neoliberálni súdruhovia urobili niekde chybu. Namiesto argumentačnej a faktografickej dominancie predviedli pred zrakmi divákov úbohú zmes povýšenectva, nadutosti, pohŕdania iným názorom a narcizmu. Formu zvolili tradičnú ako vždy pri debatách systémových sluhov – zaujatého moderátora ako fanúšika jednej strany zastúpenej viacerými stúpencami a jedného nešťastníka z druhého tábora, ktorý má poslúžiť ako boxovacie vrece, aby mediálni „majstri“ predviedli svaly.

A tak sa do Borisa Koróniho, moderátora diskusií Slobodného vysielača a zástupcu alternatívnej scény, v televíznom štúdiu RTVS (TU) pustili ako do obžalovaného traja prokurátori – moderátor relácie Michal Havran ml. (z portálu jetotak.sk), Milan Šimečka (Denník N, Respekt, Sme) a Branislav Dobšinský (vedúci rozhlasového spravodajstva RTVS).

Fakty sú to, čo chceme my

Už úvodné slovo na webe RTVS k relácii jasne formulovalo, kto je pozitívny hrdina a kto je zloduch: „Veríme ešte médiam? Diskusná relácia o spoločenských fenoménoch. V akom stave je dôvera médií, prečo viac ako 30 percent Slovákov dôveruje ‚alternatívnym médiám‘, ktoré šíria nekvalitné povery?“

My, tábor mediálnych prostitútok a systémových sluhov, sme objektívni, nezávislí a pravdiví (čo v relácii viackrát zaznelo z úst mainstreamového tria žalobcov) a alternatívna scéna šíri povery, bludy, konšpirácie a fake news. No vyberte si! To je predsa vopred jasné, len problémom zostáva, prečo pribúda tej „spodiny“ ( v uvažovaní mentorov systémovej „pravdy a lásky“), ktorá odmieta veriť oficiálnemu masírovaniu mozgov a informačnej manipulácii v mene zakonzervovania súčasného režimu. Dosiahli sme totiž ideálny stav ľudstva vo forme liberálnej demokracie, a kto je nespokojný so stavom spoločnosti, tak je blázon, neonacista, konšpirátor.

Fakty sú len to, čo prináša New York Times, CNN a my – slovenský mainstream, preto je nepochopiteľné, prečo pribúda ľudí (ešte stále v menšine, ale čoraz výraznejšej), ktorí spochybňujú dôveryhodnosť informačných kanálov z milosti štátu (koncesionárskej poplatky) a oligarchov, finančných skupín alebo filantropov otvorenej spoločnosti ( či už je to CME – Lauder, finančná skupina J&T, Ivan Kmotrík, Penta, Eset). Presstitúti pripustili, že na médiá majú vplyv oligarchovia a inzercia, no trhovým jazykom označili svojich chlebodarcov za sponzorov a investorov do akcií.

Takže, všetko je v najlepšom poriadku. Preto si nedokážu predstaviť, že do alternatívy niekto zazobaný a vplyvný nevkladá peniaze. Podľa ich myšlienkového sveta vkladá, samozrejme, že Rusko a Putin, pretože oni sami sú zvyknutí na finančné injekcie od „neviditeľnej“ ruky trhu. Plné ústa majú občianskej aktivity a zodpovednosti, keď však na ich jednostranné a účelovo vyselektované fakty občan kašle, tak to je už ohrozenie demokracie a nedostatočná inteligencia.

Trio mediálnych prokurátorov a zároveň presstitútov predviedlo svoj ohraničený myšlienkový svet a pohľad na spoločenský vývoj. Pohybujú sa len v mantineloch november ´89, V. Havel, T. G. Masaryk, holokaust, neoliberalizmus a globálna dominancia USA (teraz s kritickosťou k novému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, no verní doterajším U. S. elitárom, ktorí ešte stále zohrávajú dôležitú úlohu v pozadí). Mimo tento rámec nepripúšťajú diskusiu, pochybnosti a akékoľvek otázky. Pripomínajú primitívny kmeň uctievajúci nespochybniteľné modly vo svojom obmedzenom duchovnom svete, radi by však svojimi kyjakmi umlátili každého, kto zaváha a nepadá okamžite na kolená v úcte pred ich modlárstvom.

Na MVO/NGO nám nesiahajte!

Najväčšiu traumu malo trio mediálnych kalifov z kritiky mimovládnych organizácií (non-govermental organization – MVO/NGO). Určite sa strhávajú zo sna, keď počujú meno Václav Klaus, ktorý poukazuje už dlhú dobu na diktát NGO-izmu, nikým nevolených štruktúr financovaných nadáciami a inštitútmi amerických republikánov alebo demokratov a Jeho osvietenosťou Georgom Sorosom.

Agenda MVO/NGO trčí z vysielania, či už verejnoprávnej alebo súkromnej televízie, z článkov v printoch alebo z internetových stránok spravodajských portálov veľkých vydavateľských domov ako napr. Ringier Axel Springer. Jednotlivé osoby z think-tankov, médií, inštitútov i zo straníckych sekretariátov sú prepojené kamarátskymi, názorovými a ideologickými väzbami a robia z verejnosti hlupákov a ovečky sofistikovaným spôsobom ovplyvňovania vedomia. Zneužívajú termíny ako ľudskosť, tolerancia, občianske a ľudské práva, aby nastolili svoj diktát pomýlených hodnôt a zvrátených vízií, ktoré nám už viac ako štvrťstoročie predvádzajú havloidné figúrky v pozadí so zaoceánskymi eminenciami.

Teraz nám predviedli na obrazovkách tzv. verejnoprávnej RTVS ich spôsob argumentácie a kŕčovitej obhajoby súčasných pomerov, ktoré majú byť vrcholom spoločenského vývoja. Nepochopili, že klesli na úroveň autorov úvodníkov v sovietskej Pravde, v českom Rudom práve alebo v slovenskej Pravde, keď ich autori písali to, čo už pre mnohých ľudí bol ideologický balast a povinná jazda, ktorá len zbytočne zaberá priestor v novinách.

Podľa dlhoročného propagandistu novembrových zajtrajškov Martina Šimečku sú tlaky MVO/NGO na mediálnu ofenzívu len konšpiračným bludom. Preto do nich „investujú“ milióny inštitúty alebo nadácie sorosovského typu toľké milióny, aby zušľachťovali spoločnosť v mene najkrajších ideálov. To je skôr blud a nezmysel, ktorý živí mainstream a politické špičky radičovsko-dzurindistického tábora. Hurá k otvorenej spoločnosti, na ktorej trónoch budú hlásať svoje zvrátenosti a experimentovať s celou Európou súčasní ideoví fanatici!

Ich prvým poznávacím znakom je mediálna prax, keď do diskusných relácií v drvivej väčšine vôbec nepozvú oponentov svojich názorov alebo výnimočne zohrajú pluralitnú frašku, aby budili zdanie názorovej mnohorakosti, ale len odtiaľ – potiaľ. Pestovaná opozícia zohráva svoju úlohu, aby naivka – volič uveril, že má na výber. No presadzovať neštandardné strany a alternatívne médiá, to už je ideozločin. Na to máme komandá v kuklách alebo frašky v televíznych kanáloch, ktoré skôr vyvolajú pochybnosti ako dôveru.

Neberte nám výsostné postavenie

Zvykli si neoliberálni súdruhovia na neomylnosť a exkluzívne postavenie informačnej elity. Nabúral im to internet, hoci Google a Facebook (FB) sa snažia v určitej miere s nimi kolaborovať, to však nestačí. Preto aj v diskusii na obrazovke sa neopanovali a zazneli výhrady, čo si to tí ľudia na internete dovoľujú. Dozvedeli sme, že časť verejnosti sa vymedzuje voči politikom a médiám a využíva mediálny priestor na internete, čerpá informácie z FB a nedôveruje tradičným médiám, hoci aj na FB sú veľakrát preberané správy z manistreamu. Mladí ľudia nečítajú noviny a dôverujú FB. To je nový fenomén, s ktorým odteraz musia rátať nezištní a objektívni tvorcovia správ a kultivovaného cenzurovania faktov z radov doterajších informačných monopolov.

Keď to nie je na stránkach Denníka N, vo vysielaní RTVS alebo na weboch hlavnoprúdovej propagandy, prípadne v N. Y. Times alebo v spravodajstve agentúry Reuters, tak väčšinou ide o falošné informácie a bludy. Celá alternatíva je postavená na tom, že presviedča ľudí o tom, že sa im niečo zatajuje. Aká to drzosť! Veď desaťročia pred Veľkou novembrovou zamatovou revolúciou a viac ako štvrťstoročie po novembri ´89 nám politici a médiá zo Západu i Východu ponúkajú pravdu a nič než pravdu, včera o internacionálnej pomoci, Černobyle a imperialistoch, dnes o Iraku, Líbyi Sýrii, imigrantských vlnách, prínose multi-kulti, LGBTI agende a globalizme či ekonomických otrasoch. Prečo by sme tomu nemali veriť a utiekať sa do falošných vôd internetových zdrojov bez sponzorov a investičných akcionárov?

Už len preto, lebo po vzhliadnutí diskusie medzi zástupcom alternatívy a predstaviteľmi mainstreamu na akože verejnoprávnej pôde je evidentné, že čosi smrdí v žurnalistickej obci a pokrytci sa štylizujú do pózy nositeľov objektívnosti. Pritom však neponúkli nič viac ako neodbornosť, nízku úroveň profesionality a hranie na city bez faktov a argumentov, pričom sami kričia do prázdna svoje frázy o postfaktickej dobe a šírení falošných správ.

http://www.protiprud.sk/politika/2247.htm