PROTIPRÚD – RYBNÍČKOVA T(R)OSKA

Likvidátor a prisluhovač chce vlastnú stranu: Rybníček a jeho T(r)OSKA. Zdevastoval verejnoprávnu STV a chce riadiť štát? Nekončená drzosť a arogancia. Po chrbtoch verejnosti do parlamentu?

Ľubomír Huďo považuje politické ambície bývalého generálneho riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie, s ktorou narábal ako s vlastnou trafikou, za spoločenskú hrozbu

Na Slovensku je v súčasnosti zaregistrovaných 153 politických strán a hnutí. Z toho aktívnych je 64, v likvidácii sa ich nachádza 89. Záujem o politiku neutícha a objavujú sa staronové i úplne nové tváre, ktoré majú vlastnú predstavu o tom, ako riadiť spoločnosť, zmeniť pomery alebo len šikovne parazitovať na existujúcom systéme a urvať z neho, čo sa len dá.

Tento rok vzniká ďalších šesť politických subjektov od priamej demokracie cez obrodených patriotov až po všeľudovú masovú stranu, ako sami o sebe uvádzajú. Medzi nimi je aj Richard Rybníček, bývalý generálny riaditeľ Slovenskej televízie a toho času primátor Trenčína. Zakladatelia nových strán musia vyzbierať aspoň desaťtisíc podpisov od občanov, aby ich ministerstvo vnútra zaregistrovalo. Záleží teda od voličov, či im umožnia vstúpiť do politickej arény a uspieť, alebo ani len nezažiariť na politickom nebi a zhasnúť skôr než predvedú to, čo sľubujú.

Prírastok z rodu bezcharakterných

Richard Rybníček nazbieral najnovšie skúsenosti pri riadení Slovenskej televízie (STV) a v komunálnej politike na úrovni krajského mesta. Vie, ako šikovne narábať so slovami a kamuflovať skutočné zámery vznešenou rétorikou, ktorej veľakrát uverí dostatočný počet ľudí, aby exriaditeľ a primátor obsadil vytúžený post. Preto si pre novú stranu zvolil meno TOSKA – predstavuje skratku slov ako tradícia, odbornosť, slušnosť, komunikácia a ambicióznosť. Krásne slová, ak sú naplnené skutočným obsahom a nie iba bezvýznamným balastom nahromadených písmeniek. V prípade Richarda Rybníčka je vzhľadom na jeho praktické kroky veľmi malá pravdepodobnosť, že činy budú zodpovedať názvu strany.

Sľubuje, že pôjde o konzervatívnu stranu, sústredenú najmä na decentralizáciu štátnej moci, aby viac kompetencií a peňazí dostali samosprávy a regióny. A verí si, keďže už ako regionálny politik vyhral dvoje voľby v Trenčíne. Pamätám si ho z pôsobenia v STV, kde naopak moc vo verejnoprávnej inštitúcii centralizoval do svojich rúk, pasoval sa do úlohy mocnára nad ekonomickou existenciou stoviek ľudí a pre hospodárske ukazovatele by išiel aj cez mŕtvoly, ľudia boli preňho len štatistické položky.

Z jeho svojrázneho bačovania za peniaze štátu a teda daňových platcov mali výhody spriatelené firmy z externého prostredia, vyvolený manažment v podobe odmien a platov a protežované figúrky šoubiznisu a mediálnej sféry vo forme honorárov. K tomu ešte statočne plnil v rokoch 2003 – 2006 úlohy propagandy a demagógie v rámci spravodajstva pri obhajobe washingtonskej a bruselskej agendy. Vlastne slúžil záujmom vo vysokej politike a teraz by rád v nej aj pôsobil.


„Úspešný“ manažér roka

Týždenník TREND (vydavateľstvo TREND Holding) udelil v roku 2005 cenu Manažér roka riaditeľovi STV Richardovi Rybníčkovi. Nominovaných zostavuje redakcia, o držiteľovi titulu rozhodujú hlasovaním osobnosti hospodárskeho života z TREND Barometra spolu s čitateľmi TRENDU a TREND.sk. Podľa reakcií účastníkov TREND Barometra získal generálny riaditeľ manažérsky titul najmä za jeho trojročnú prácu vo verejnoprávnej televízii. Tú spolu so svojím tímom po príchode z televízie JOJ vraj dokázal stabilizovať a nanovo vybudovať jej značku. Výsledkom údajne bolo nielen vyrovnané hospodárenie a vyriešenie starých dlhov, ale aj návrat divákov k dvom staniciam Slovenskej televízie a zmena imidžu inštitúcie.

Hlavný mediálny prúd dokázal kedykoľvek a v rôznych prípadoch bez problémov vytvoriť zo špekulanta svätca a naopak podľa objednávky a záujmov rôznych kruhov pozadí politickej, ekonomickej i mediálnej scény. A v čom skutočne spočívali úspechy riaditeľa – manažéra Rybníčka? Na to dali odpoveď osobné skúsenosti ľudí, ktorý spolupracovali, či pracovne podliehali Jeho Verejnoprávnemu Blahorodiu Richardovi Rybníčkovi.

Čistič, panovník a mediálny miláčik

Celkovo sa mainstream Rybníčka všemožne podporoval a nadchýnal jeho osobou nekritickým obdivom najvyššieho štádia hraničiaceho s pätolízačstvom. V mediálnej sfére panovalo nadšenie z vládnej politiky premiéra Mikuláša Dzurindu a keďže generálny riaditeľ STV poslušne plnil úlohy v súlade s politikou panujúcej garnitúry, tak bol tiež miláčikom.

Tento manažér a budúci politik na svojom panstve nemal problém pozametať aj s ľuďmi, ktorých lanáril do STV a rátal s nimi pri vytváraní nového obrazu inštitúcie. Zo dňa na deň dokázal hodiť cez palubu vedúceho zahraničnej rubriky a zástupcu šéfredaktora, či moderátorku ako tvár STV len preto, lebo si dovolili odporovať jeho Veličenstvu a nebodaj spochybniť nejaké rozhodnutie. Žiadna diskusia, argumentácia, snaha o spoluprácu, len jednoduché pravidlo v duchu hesla Kto nejde so mnou, ide proti mne! A ten, kto to správne pochopil, sa mal vo verejnoprávnej inštitúcii ako poslušné prasiatko vo finančnom žite.

Po odchode Richarda Rybníčka z STV pripravila o štyri roky neskôr, v roku 2010, v minulosti ním ovládaná televízia reportáž o praktikách a činoch manažéra roka. Reportáž s názvom Bez ladu a skladu ( exriaditeľ Rybníček pôsobil v mladosti v hudobnej skupine s týmto názvom) sa na 26 minútach venovala prepúšťaniu pracovníkov a riadeniu televízie. Tu zazneli výpovede a svedectvá, ktoré odhalili zákulisie idealizovaného obrazu „ozdravenej“ inštitúcie a úspešného generálneho riaditeľa rozmaznávaného mainstreamom a vládnucimi politikmi.

Svojvôľa všemocného

K osobe Rybníčka a k systému jeho riadenia STV sa vyjadrili režiséri, kameramani, predstavitelia odborov, ekonomickí pracovníci verejnoprávnej inštitúcie i bývalí šéfovia komerčných televízií Pavol Rusko a Milan Kňažko. Jeden z nich povedal, že kroky uskutočnené za Rybníčkovho manažmentu nemali zmysel, druhý, že v tom období sa siahlo na podstatu verejnoprávnej STV.

Z relácie vyplynulo, že vtedajší riaditeľ Richard Rybníček nastolil krízový režim, zastavil takmer celú tvorbu a predával nadbytočný majetok. Od štátu na túto, ako on tvrdil, racionalizáciu dostal mimoriadnu vyše miliardovú dotáciu. Od nástupu Rybníčka sa mesiace nič nevyrábalo. Platili sa koncesionárske poplatky a nič sa nevyprodukovalo. Vysielal sa iba archív, o ktorom tvrdil, že neexistuje, vraj sa zničil. A pritom sa vysielalo len z neho. Potom sa rozhodol, že celú výrobu, pretože už nemal v STV žiadnych tvorcov, musí zadať do externého prostredia. Tým sa stalo, že vlastne dabing, ktorý bol roky kvalitný a bol v internom stave, odrazu prešiel do externého prostredia.

Relácia poukázala na to, že Rybníčkovi nezáležalo vôbec na nejakej vlastnej tvorbe. Nijakej, ani tej, ktorú televízia musí z titulu verejnoprávnosti robiť, napr. pre deti či vzdelávacie programy. Na odmeny top manažmentu STV v roku 2005 bolo vyplatených vyše 10 miliónov korún, zatiaľ čo po jeho odchode top manažment napr. v roku 2009 dostal na odmenách iba niečo cez 1 milión slovenských korún. Náklady na prehraté súdne spory a pokuty sa od roku 2003 vyšplhali na sumu približne 35 miliónov korún a z toho takmer 25 miliónov predstavovali pokuty za spevácku súťaž Slovensko hľadá SuperStar, ktorou sa vedenie STV oháňalo ako úspechom v prípade mimoriadnej a rekordnej sledovanosti.

Mediátor František Kutlík uviedol: „Počas dvoch rokov fungovania mediačného centra som sa doteraz v mojej praxi nestretol s tak flagrantným porušovaním nielen zákonov v tomto prípade právnych noriem ako Zákonník práce ale aj interných predpisov Slovenskej televízie.“

Keď autorka relácie oslovila bývalého generálneho riaditeľa, aby sa vyjadril, tak jej odvetil: „Pokojne si (tému) spracujte ako chcete, ale je to už dávno a myslím si, že už to nie je podstatné.“

Exriaditeľ, manažér roka a regionálny politik sa mýli, nie je to až tak dávno a je podstatné, čo stváral a predvádzal v dôležitej funkcii, pretože určite nepohrdne výhodným politickým postom v prípade úspešnosti svojej strany TOSKA. Čo dokáže, už predviedol a netreba na to zabudnúť!

http://www.protiprud.sk/politika/2052.htm