PROTIPRÚD – SLOVENSKÝ STRACH O AMERIKU
Krokodílie slzy nad Amerikou: Prečo stráca politológ súdnosť? Amerofilom sa rúca svet a Trump im naháňa hrôzu. Budú odkázaní sami na seba. V Bratislave sa desia budúcnosti bez Veľkého brata z Washingtonu
Ľubomír Huďo považuje obavy slovenského politológa Bátoru o ďalší osud liberálnej demokracie za prejav typickej systémovej servilnosti
Slovenská akademická obec, predovšetkým v humanitných smeroch, sa nelíši od svojich kolegov v európskom priestore, ani tých za Atlantikom. Vždy poplatná a poslušná systému, ktorí diktuje spôsob prípustného uvažovania a prezentácie myšlienok, ovplyvňujúca duchovnú atmosféru v spoločnosti v požadovaných parametroch budovania či už socializmu, slobodného trhu alebo liberálnej demokracie.
Z času na čas niekto nájde odvahu vybočiť zo stanoveného prúdu a plávať proti nemu, ale za protiprúdové tendencie platí krutú daň, ktorou ho odborne i ľudsky likvidujú zástupcovia systému za aktívnej účasti jeho vlastných kolegov. Médiá v rovnakej ideologickej oddanosti momentálnemu režimu dávajú priestor hlásnym trúbam z akademickej obce v záujme udržať systém, ktorý ich materiálne štedro kŕmi.
Preto zvozia pod čiernu zem historika s odvahou pomenovať dejinné udalosti pravým menom a zo servilného politológa vyrobia garanta odbornosti. Jeden príde o prácu a druhý sa vyhrieva na mediálnom výslní. Presne podľa stupnice na rebríčku ochoty prisluhovať a obhajovať prikázané modly.
Čo si počneme bez Otca z Bieleho domu?
Indiáni v Spojených štátoch amerických najprv dôverovali prísľubom Bieleho otca z Washingtonu a podpísaným dohodám, keď ich pionieri – osadníci od východu na západ oberali o pôdu, zabíjali a vyháňali i s pomocou armády. Potom už prestali veriť a bojovali, až pokiaľ neskončili v rezerváciách. To stredoeurópski neoliberáliveria v nekonečnú láskavosť a dobrotu všetkých Otcov z Bieleho domu, nech sa deje, čo sa deje, i cez mŕtvoly v rôznych častiach sveta, a chcú všetkým ostatným ľuďom vnútiť ich spoločenské vnímanie, no teraz sa dostávajú do vážnej krízy. Do Bieleho domu prichádza niekto iný, kto im začína naháňať hrôzu svojimi vyhláseniami a odlišnými reakciami, než na aké boli za ostatné štvrťstoročie zvyknutí. Cítia sa zradení a osamotení, odkázaní sami na seba, bez ochranného tútorstva svetového policajta, hoci nový Otec z Bieleho domu okrem rečí ešte nič v praxi neurobil, len sa chystá.
Profesor Jozef Bátora z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v bilančnom rozhovore pre štátnu tlačovú agentúru TASR uviedol, že USA boli dlhodobo garantom liberálnej demokracie vo svete a zásadným podporovateľom liberálno-demokratických zriadení: „Dnes sa obávam, že túto rolu strácajú tým, že prichádza nový prezident Donald Trump. Prichádza človek, ktorý zjavne nemá klasický orientačný mechanizmus z hľadiska toho, aké sú hodnoty americkej liberálnej demokracie. No a tu sme sa dostali do ťažkej situácie, kde musíme tvrdo pracovať na tom, že hodnoty liberálnej demokracie budeme ochraňovať my sami, u seba doma. Platí to pre tých, kde je liberálna demokracia zatiaľ ukotvená, teda pre EÚ, Kanadu, Austráliu, Japonsko či Izrael.“
Zdôraznil, že musíme taktiež prevziať oveľa väčší podiel zodpovednosti za liberálno-demokratické hodnoty na našej lokálnej úrovni i vo svete: „Je to v istom zmysle pre nás Európanov možnosť politicky dospieť.“ Politológ hlavného akademického prúdu spája otázku „dospievania“ starého kontinentu, ktorý už prípadne prestanú viesť za ručičku americkí veľvyslanci v zastúpení Veľkého brata z Washingtonu a ich piata kolóna NGO- istov (mimovládok sorosovského typu), aj s otázkou bytia a nebytia, teda s bezpečnostným faktorom.
Na otázku, ako sa Európanom podarí dospieť v otázke bezpečnosti a splniť si tak záväzky, povedal, že ide o dlhodobejší proces. Rozhodnutia investovať do obrany viac sú podľa neho robené dlhodobo a všetky krajiny v Európe už niekoľko rokov chápu nutnosť navýšiť výdavky na obranu: „Myslím si, že všade v EÚ dochádza k jasnému pochopeniu, že je nutné prevziať väčšiu zodpovednosť za spoločnú obranu. Samozrejme, otázkou je, ako bude spoločná obrana EÚ zorganizovaná, ako bude fungovať spolupráca s NATO a ako budú ďalej fungovať Spojené štáty v rámci NATO.“
Tak ako stratila opodstatnenosť Varšavská zmluva a historicky zlyhala, je niečo obdobné aj v prípade NATO a jeho amerického najvyššieho veliteľa, čo je však pre amerofilov niečo nepredstaviteľné. Nedokážu si predstaviť ani nijaký nový model európskej bezpečnosti – napríklad od Atlantiku po Ural.
Neistota a tápanie
Tak ako červení súdruhovia, ani ich súčasné modré verzie v línii neomarxistov a neoliberálov si nedokážu predstaviť, že ich systém zlyháva, stráca pôdou pod nohami a neponúka zmysluplnú víziu pre väčšinu tých, ktorí mu oddane neslúžia a neprofitujú z neho. Čo teda prinesie zmena v Oválnej pracovni Bieleho domu? Bude to začiatok konca dominancie modelu liberálnej demokracie s jej pokrytectvom a falošnou ilúziou spravodlivosti v pozadí s určujúcim postavením 1 % vyvolených?
Americký novinár a politológ Fareed Zakaria, mediálna hviezda magazínu Time a televíznej stanice CNN, definoval liberálnu demokraciu ako ideálny spoločenský model, nutný v každom kúte sveta v mene spravodlivej a lepšej budúcnosti. Pri jej presadzovaní nesmie chýbať asistencia Spojených štátov a ich neodmysliteľná pomoc, rady a prostriedky. Kto odmieta túto koncepciu presadzovania univerzálneho spoločenského modelu a úlohy USA pri jeho nastoľovaní, je automaticky nepriateľom demokracie a potenciálnym tyranom.
Fareed Zakaria napísal na začiatku 21. storočia knihu Budúcnosť slobody/Neliberálne demokracie v USA i vo svete. V nej okrem iného uvádza myšlienku možného lepšieho sveta, pochopiteľne podľa amerického scenára. Tvrdí, že dve najdôležitejšie krajiny sveta, ktoré nepatria medzi liberálne demokracie, sú Rusko a Čína. Snaha nájsť politický a hospodársky systém, ktorý by v nich mohol fungovať, má pre celý svet nesmierny význam. Keby sa z oboch týchto krajín stali liberálne demokracie západného štýlu, potom by všetky významné svetové mocnosti boli stabilné a zavládla by všeobecná dohoda občanov a práva. Nemuselo by to nutne priniesť trvalý mier či ukončiť medzinárodné súperenie, no mohlo by to znamenať iný a pravdepodobne bezpečnejší svet.
Rozdiely nemožno ignorovať
Zakaria však neberie do úvahy historické, kultúrne a civilizačné rozdiely medzi národmi, štátmi a regiónmi, je presvedčený o univerzálnosti liberálnej demokracie ako spásonosného systému pre celý svet. Pripúšťa, že jednotlivé štáty rozhodujú, ako sa najlepším spôsobom vydať na cestu demokracie. No opäť si to nevie predstaviť bez americkej asistencie a dozoru: „Spojené štáty sústavne formulujú politiku, ako k týmto krajinám pristupovať na ich ceste, alebo naopak, ako s nimi zaobchádzať, keď sa z nej odchýlia. Šíriť demokraciu nie je ľahké. To však neznamená, že by Západ a najmä Spojené štáty mali prestať pomáhať demokratickým silám. Vlády i mimovládne organizácie si to uvedomujú a stále viac podporujú celý rad opatrení posilňujúcich v rozvojových krajinách ústavný liberalizmus. Americká Národná nadácia pre demokraciu (NED – National Endowment for Democracy) presadzuje slobodný trh, nezávislé odborové hnutia a politické strany. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (Agency for International Development) financuje nezávislé súdnictvo.“
Treba pripomenúť, že práve NED aktívne vstupuje do príprav rôznych farebných revolúcií a spoločenských protestov v rôznych častiach sveta. Obyčajne z nich vzídu nové vládne garnitúry s víziou „revolučnej“ spravodlivosti a zmien, predovšetkým však úplne oddané americkým zahraničnopolitickým zámerom a geostrategickým plánom.
Rovnako ako Fareed Zakaria z USA, ani Jozef Bátora zo Slovenska si nevedia predstaviť Európu a svet bez americkej asistencie a vedúcej úlohy Bieleho domu, pričom je to také jednoduché. Stačí pouvažovať nad slobodou ducha a možnosťou rozhodovať sami o sebe na báze spolupráce bez okupačnej a ochrannej kurately a bez demagogického obhajovania jediného správneho spoločenského modelu. To všetko už v strednej Európe poznáme z nedávnej minulosti a politicky sme k tomu dospeli vlastnými skúsenosťami bez ohľadu na striedanie prezidentov vo Washingtone.
http://www.protiprud.sk/politika/2164.htm