PROTIPRÚD – SVE 16 A PEKING

Spolupráca Slovenska s Čínou je tŕňom v oku: Rozhorčení U. S. lokaji. Má stredná Európa slobodný výber? Ekonomické kontakty s Pekingom sú vzájomným prínosom. Kto obchoduje a spolupracuje, ten nebojuje

Ľubomír Huďo poukazuje na kampaň slovenskej mimovládnej a mediálnej úderky proti samostatnej politike neposlušných európskych krajín

Stredoeurópska a východoeurópska šestnástka (SVE 16) krajín od Prahy cez Belehrad až po Rigu je historicky manipulovaná do tábora poslušnosti v záujme veľmoci, ktorá ovláda daný priestor. Predtým sovietske a dnes americké impérium s bruselskou filiálkou v podobe europolitbyra vojensky a ideologicky s ekonomickými pákami chce ovládať európsky priestor a neznesie odpor. Do akej miery môžu krajiny strednej a východnej Európy rozhodovať o svojom národnoštátnom záujme, keď sú vystavené tlaku veľkých hráčov svetovej politickej šachovnice?

Otázka vzájomnej výhodnosti a prospešnosti pre ekonomiku a život obyvateľov by mala byť podstatným faktorom pri nadväzovaní spolupráce, či už s Moskvou, Washingtonom, Pekingom alebo Ottawou. Prečo sú zmluvy TTIP a CETA s transatlantickými partnermi také úžasné a hospodárska kooperácia smerom na východ taká neprijateľná? Príslovie Kto sa hrá, ten nerobí zle platí v určitej podobe aj na medzinárodnej scéne. Predsa len je výhodnejšie spolupracovať, než stupňovať napätie a konfrontáciu.

SVE 16 a Čína

Hospodárske fórum v roku 2011 v Budapešti vytvorilo základ spolupráce krajín strednej a východnej Európy s Čínou. Prvé stretnutie vo formáte predsedov vlád SVE16 + Čína sa uskutočnilo v apríli 2012 vo Varšave s cieľom posilniť spoluprácu najmä v hospodárskej oblasti. Na stretnutiach s Čínou sa v rámci 16-členného formátu zúčastňujú krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Čierna Hora, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko a Slovensko.

V lotyšskej metropole sa konalo už piate stretnutie predsedov vlád SVE16 a Číny, ktoré nadviazalo na výsledky rokovaní v čínskom Suzhou vlani v novembri. Európa i Čína majú záujem o spoluprácu vo sfére dopravy, vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií či cestovného ruchu. Čína v rámci tejto iniciatívy zadefinovala tri potenciálne prioritné oblasti ekonomickej spolupráce – infraštruktúra, špičkové technológie a ekologicky šetrné technológie.

Čína je veľmocou a hľadá si svoj hospodársky priestor na expanziu, pričom pochopiteľne používa rôzne účinné diplomatické nástroje. Netreba si robiť ilúzie o systéme, ktorý panuje v Číne a ospravedlňovať, prípadne obhajovať rôzne vnútropolitické opatrenia a rozhodnutia, no rovnako by sme mohli veľmi kriticky pristupovať k dianiu v USA alebo v západnej Európe, ktoré sa radi hrajú na mentorov politickej etiky. No aj v ich prípade rozhodujú ekonomické záujmy a lobistický nátlak korporácií pod rúškom demokracie. Rovnaké kritériá majú platiť smerom na Západ i na Východ a v prvom rade by sa SVE 16 mala rozhodovať na princípe svojprávnosti.


Slovensko-čínske komplikácie

Slovenský premiér Robert Fico sa v Rige zúčastnil na stretnutí SVE16 a Číny, no ešte predtým čínska strana zrušila pôvodne plánované bilaterálne stretnutie. Podľa Fica nemožno Čínu podceňovať, pretože je to jedna z najväčších ekonomík sveta, nastupujúca superveľmoc, a preto je potrebné rozvíjať vzájomné vzťahy. Táto krajina patrí medzi najväčších obchodných partnerov Slovenska, vzájomný obchod v minulom roku predstavoval viac ako šesť miliárd eur.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na stretnutie tibetského duchovného vodcu – dalajlámu so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom pohrozilo bližšie nedefinovanou odvetnou reakciou. Tá nenechala na seba dlho čakať ? boli zrušené dve hospodárske misie, ktoré mohli znamenať nadviazanie kontaktov s čínskymi podnikateľmi a nemenovaný čínsky investor prestal komunikovať so slovenskou stranou.

Slovenský premiér využil rokovania v Rige aj na to, aby pozval čínskeho premiéra na Slovensko a ten pozvanie prijal. Konkrétny termín a podoba tejto návštevy sa však ešte len dohodne. Robert Fico v tejto súvislosti uviedol: „Je naďalej potrebné pracovať na slovensko-čínskej spolupráci. Slovensko je v porovnaní s čínskou ekonomikou veľmi zanedbateľné, na druhej strane akýkoľvek projekt čínskych rozmerov môže pre Slovensko znamenať úplný prevrat.“

Výsledkom schôdzky SVE 16 a Číny v Rige je memorandum o posilnení vzťahov s Čínou v colnej oblasti, a tým aj zrýchlenie vzájomného obchodu, podpísané i slovenskou stranou. Ide o to, aby infraštruktúru doplnila aj legislatívna základňa a colné predpisy, ktoré umožňujú, aby výmena medzi Európou a Áziou bola rýchla, s istotou, že tovar, ktorý sa prepravuje z jedného kontinentu na druhý, je bezpečný. Dôležitý je tiež prístup tranzitných krajín na tejto trase, ako sú Rusko, Kazachstan či Ukrajina. Slovensko preto už zorganizovalo stretnutie zástupcov železníc aj finančných správ zo všetkých zainteresovaných krajín.

Protiútok prozápadnej loby

Tak ako v každej krajine strednej a východnej Európy aj na Slovensku pôsobí prozápadná a proamerická loby v podobe určitých mimovládnych organizácií a médií. Tie tradične trpia jednostrannou slepotou, ich nenávideným terčom sú Moskva a Peking, no Washingtonu a Bruselu odpustia čokoľvek, respektíve hrajú mŕtveho chrobáka. K tomuto spolku patrí napr. Inštitút ľudských práv a Denník N.

Peter Weisenbacher, šéf Inštitútu ľudských práv, ktorý nemôže prísť na pekné meno tradičnej rodine a fanaticky propaguje agendu LGBTI, multi-kulti a všade vidí extrémistov a fašistov, varuje pred Čínou. Odmieta akékoľvek ústupky Číne v záujme partnerstva a poukazuje na základný rozdiel medzi čínskymi a našimi či inými západnými politikmi. Podľa neho rozdiel nie je v tom, že boli zvolení a na výkon funkcie majú demokratický mandát, ale v tom, aké hľadisko v ich rozhodovaní prevažuje: „Čínska diktatúra, formálne komunistická, no v realite neoliberálne kapitalistická sa riadi dlhodobými záujmami. V prípade čínskych mocipánov je jasné, že cenou za dlhodobý rozvoj hospodárstva je obrovské utrpenie miliónov ľudí, či už vinou núteného presídľovania, otrockých pracovných podmienok, vďaka ktorým tamojšie továrne dokážu udržiavať nízke výrobné náklady, alebo dlhoročných trestov väzenia za akúkoľvek kritiku vlády.“

V neoliberálnom kapitalizme žijeme rovnako aj v krajinách SVE16 a tzv. demokratické strany v rámci inscenovanej plurality nám postupne pod rúškom boja proti terorizmu a extrémizmu obmedzujú slobody stále viac a viac. Podmienky v Číne si nepochybne zaslúžia kritiku, no opäť tu máme jednostrannú slepotu. Podľa Weisenbachera globálny vplyv Číny rastie každým diplomatickým ústupkom a v prípade kritiky porušovania ľudských práv v Číne nejde teda „len“ o etické princípy, ale aj o budúcnosť našich detí, pretože je iba otázkou času, kedy budú chcieť čínske firmy zaviesť pracovné štandardy, na aké si zvykli, aj u nás a na nás.

Globálny vplyv USA, samozrejme, neprekáža aktivistovi mentorujúcej mimovládky, ani otrasné sociálne štandardy, ktoré nám pripravujú cez zmluvy o voľnom obchode aj nadnárodné korporácie. Bojovník za spravodlivosť by mal vnímať rovnaké nebezpečenstvo z každej strany a nie jedno odsudzovať a druhé tolerovať, pretože verne slúži jednej zo strán, ktorá ho štedro kŕmi.

Hlas Washingtonu, hlas boží

Denník N plní na Slovensku mediálnu úlohu niekdajšieho Hlasu Ameriky, teda podľa názvu, ale nie je to hlas Američanov, ale len amerického politického establišmentu opojeného víziou svetovlády. Preto neváhal a okamžite si podal, okrem slovenských, aj českých politických predstaviteľov za ich prístup k Číne. V reakcii na vyhlásenie štyroch najvyšších českých ústavných činiteľov po návšteve dalajlámu im prisúdil úlohu kusu handry vo vzťahu k Pekingu. Slovenského prezidenta Andreja Kisku a českého ministra kultúry Daniela Hermana pasoval do úlohy hrdinov, pričom ostatní vraj ako kusy handry kapitulovali pred totalitnou veľmocou. Podľa Denníka N sa možno poučiť i z týchto prípadov o tom, že Čína od svojich partnerov veľkosti ČR alebo Slovenska žiada bezpodmienečné prijatie svojho pohľadu na svet.

Úprimné rozhorčenie mediálneho ampliónu U. S. Embassy by bol presvedčivé, ak by novinárski úderníci z tejto redakcie dennodenne nespracovávali verejnosť, že pohľad Bieleho domu na svet je jediný správny, dokonalý a nekritizovateľný. Okrem toho je nutné nanútiť neoliberálnu demokraciu v americkom a západnom štýle celému svetu od Maroka cez Zimbabwe až po Ohňovú zem. Preto Moskva i Peking nemajú miesto na politickej a hospodárskej mape sveta, kým nepokľaknú a neprijmú úlohu štatistov v tieni hviezd a pruhov. Tak nám vyvolené médiá a mimovládky v tom pomáhajte!

http://www.protiprud.sk/politika/2085.htm