PROTIPRÚD – UKRAJINSKÉ INFERNO
Ukrajinské inferno na Donbase: Ostreľovanie a vzájomné obviňovanie. Kyjev rozohral krvavú hru na Trumpov účet. Minské dohody len zdrapom papiera. Banderovské blúznenie a donecká realita
Ľubomír Huďo posudzuje obnovenie bojov na povstaleckých územiach Ukrajiny ako Porošenkov taktický ťah na ovplyvnenie Bieleho domu a udržiavanie protiruskej hystérie
Na Ukrajine bol na Euromajdane sľúbený raj, no prišlo peklo. Vytúžené nemecké platy a dôchodky boli a zostávajú chimérou pre strednú a východnú Európu opitú víziou európskej integrácie, až na úzku vrstvu vyvolených, zloženú z podvodníkov, tunelárov a špekulantov vďaka „neviditeľnej“ ruke trhu. Rovnako aj na Ukrajine, kde si oligarchovia bačujú na úkor všetkých ostatných, presviedčajú však svet i domáce masy o novom smerovaní štátu.
Ekonomické živorenie a občianska vojna sú výsledkom hľadania európskej cesty a transatlantického spojenectva. Na vine je „samozrejme“ Moskva, Putin a ruskojazyčné obyvateľstvo, veď kto iný? Predstava o Veľkej Ukrajine, rozmaznávanej Bruselom a chránenej Washingtonom na víťaznom protiruskom ťažení, dostáva stále väčšie trhliny a pochod cez mŕtvoly mení ťažko skúšanú krajinu na hnisavú ranu v európskom priestore.
Dohody, prímeria a paľba
V tieni brexitu a protitrumpovskej kampane ustúpilo dianie na Ukrajine do pomyselného úzadia, hoci zohráva dôležitú úlohu v európsko-ruských a americko-ruských vzťahoch. No netrvalo dlho a opäť je zabíjanie a ostreľovanie na Donbase v centre pozornosti. Po krátkodobom zimnom spánku od Vianoc do konca januára, nastalo aktívne miešanie geopolitických kariet na úkor civilného obyvateľstva na východe Ukrajiny, kde si navzájom nič nedarujú na jednej strane ukrajinská armáda i prokyjevské dobrovoľné zbory a na druhej strane proruskí povstalci proti diktátu metropoly.
Na východe Ukrajiny boli od vypuknutia bojov na jar roku 2014 dohodnuté v rámci dohôd z Minska viaceré prímeria, no vždy porušované s postupne rastúcou intenzitou. Rovnako dopadlo aj posledné zastavenie paľby z konca minulého roku, z čoho sa zainteresované strany obviňujú navzájom. Konflikt si doteraz vyžiadal takmer 10 000 ľudských životov. Priemyslové mesto Avdijivka , ktoré je pod kontrolou ukrajinských vládnych síl, leží asi desať kilometrov od severného okraja Donecka, hlavnej povstaleckej bašty proruskej domobrany. Najnovšie sa stalo dejiskom najkrvavejších bojov od vyhlásenia posledného prímeria. Armáda a povstalci sa vzájomne obvinili z nasadenia ťažkých zbraní, zhoršením situácie v Donbase sa zaoberala aj Bezpečnostná rada OSN.
Povstalci uviedli, že ukrajinská armáda ostreľovala Doneck taktickými raketami Uragan – ide o raketomet so šestnástimi raketami, ktoré dopravujú do vzdialenosti 35 kilometrov bojovú hlavicu o váhe až 100 kilogramov. Povstalecká agentúra DAN oznámila, že ukrajinská armáda ostreľuje z ťažkých zbraní mesto Jasynuvata a míny a granáty zasiahli aj severné obvody Donecka. Podľa ukrajinskej agentúry Unian ukrajinskí vojaci zajali v Avdijivke ozbrojeného povstalca a v oblasti pôsobia ruskí vojaci a inštruktori.
Kate Byrnesová, zástupkyňa USA v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v tom mala okamžite jasno a vyhlásila: „Rusko a jeho separatisti vyprovokovali konflikt v Avdijivke. Žiadame Rusko, aby zastavilo násilie, ctilo podmienky prímeria, stiahlo svoje ťažké zbrane a ukončilo pokusy o obsadenie nového územia za kontaktnou líniou.“ No podľa Moskvy ukrajinská strana zámerne vyprovokovala konflikt, pretože sa obáva zlepšenia vzťahov medzi novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským kolegom Vladimirom Putinom. Ruský prezident počas návštevy Budapešti v súvislosti s udalosťami v Donbase uviedol, že ukrajinská vláda sa snaží zatiahnuť novú americkú administratívu Donalda Trumpa do krízy na východe krajiny a nie je ochotná uplatňovať mierové dohody z Minska. Zároveň sa vojnou snaží zmobilizovať verejnosť, roztrpčenú hospodárskymi a sociálnymi nezdarmi.
Dva rôzne výklady
Paľba vo východoukrajinskom meste Avdijivka a jeho okolí vypukla krátko po prvom telefonickom rozhovore medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom. Nová americká administratíva dala najavo, že by nadviazala lepšie vzťahy s Ruskou federáciou, ako tomu bolo za bývalého prezidenta Baracka Obamu. Podľa bezpečnostných analytikov kritických k Rusku môže ísť o premyslený krok zo strany Moskvy. V rámci telefonátu prezidentov sa hovorilo aj o situácii na Ukrajine so snahou oboch strán pomôcť zlepšiť a stabilizovať situáciu.
Dobré vzťahy so Spojenými štátmi chce nadviazať rovnako aj Ukrajina, ktorá ráta s podporou aj nového amerického vedenia. Padol dokonca návrh na stretnutie Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom ešte vo februári. Teraz sa teda Moskva ofenzívou na Ukrajine rozhodla preveriť Trumpa a využiť jeho domáce problémy pri nástupe do Bieleho domu. Medzitým dosiahnuť územné zisky v oblasti bojov a zaujať pozíciu silného hráča s vplyvom na rozsiahlom území, vrátane Ukrajiny. To je pohľad komunity bezpečnostných analytikov, pre ktorých je Rusko permanentným vinníkom a nebezpečným taktikom.
Donald Trump v telefonickom rozhovore s Petrom Porošenkom, ktorý bol ich prvým kontaktom od nástupu nového amerického prezidenta, sľúbil, že USA budú presadzovať obnovenie mieru na ukrajinsko – ruskej hranici. Zdôraznil, že v tomto procese bude Biely dom spolupracovať s Ukrajinou i s Ruskom. Aj Petro Porošenko po prezidentskom telefonáte hovoril o strategickom partnerstve medzi USA a Ukrajinou s tým, že riešenie situácie na Donbase si vyžaduje politické a diplomatické prostriedky. Zníženiu napätia a vylúčeniu pravidelného opakovania vojenských provokácií by prospelo, ak by sa Kyjev prestal spoliehať len na silové riešenie vďaka vojenskej a diplomatickej podpore Washingtonu. V prípade novej kapitoly americko – ruských vzťahov, bez geostrategického taktizovania a rivality, ktorú vlastne v predvolebných vyjadreniach sľuboval nový americký prezident, by sa aj situácia na Ukrajine mohla výrazne zmeniť v rámci súčasných možností. Petro Porošenko po telefonáte s Donaldom Trumpom možno pochopil, že nie rinčanie zbraní a sny o Veľkej Ukrajine sú na mieste, ale diplomatický prístup v záujme obyvateľov západnej i východnej Ukrajiny.
Iný pohľad ponúka nemecký denník Süddeutsche Zeitung s odvolaním sa na svoje zdroje v nemeckej vláde. Podľa dostupných údajov a čiastočne aj na základe správ misie OBSE sa ukrajinská armáda snaží posunúť prednú líniu vo svoj prospech. V nemeckých vládnych kruhoch sa domnievajú, že Kyjev chce zámerne zvýšiť napätie v nádeji, že eskalácia konfliktu pomôže vykoľajiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý plánuje zmierniť protiruské opatrenia. Podľa Süddeutsche Zeitung v Berlíne pochopili, že Porošenko urobí čokoľvek, aby znemožnil zrušenie sankcií proti Rusku. Zároveň sa nemecká vláda obáva, že taktizovanie môže viesť aj k opačnému efektu – prezident Trump zmierni sankcie proti Moskve, Rusko z toho môže vyťažiť a konflikt vzplanie ešte s väčšou silou.
Či taktizuje Moskva alebo Kyjev, zostáva otvorenou otázkou pre znepriatelené tábory obhajcov i kritikov nového ukrajinského vedenia. Faktom zostáva, že Porošenova klika, vládnuca v Kyjeve z milosti americkej diplomatky Nulandovej a doterajšej Obamovej politiky vnútorného ovplyvňovania euromajdanských akcií, neprežije bez podpory Bruselu a Washingtonu. Tlak na Rusko a americko-európsku protiruskú hystériu potrebuje ako živú vodu pre svoje ďalšie pôsobenie a zneužívanie ukrajinskej občianskej vojny vo svoj prospech a v záujme geostratégov Nového svetového poriadku s cieľom odstaviť Rusko a Čínu od vplyvu na svetové dianie. Ukrajina so svojimi historickými krivdami, dávkou šovinizmu a bojovým duchom plne vyhovuje ako destabilizačný faktor pri ruských hraniciach aj za cenu jej vlastného sebazničenia.
Visí vo vzduchu ďalší Majdan?
Koncom minulého roka poslanec Najvyššej rady, veliteľ pluku Azov Národnej gardy Ukrajiny Andrij Bileckij v interview pre portál RBK Ukrajina vyhlásil, že súčasná kyjevská vláda môže byť kedykoľvek zvrhnutá: „Vláda si musí uvedomiť, že jej nedôveruje 90 – 95% obyvateľov! A stačí jedna zápalka, aby došlo k výbuchu. Zápalkou môže byť akákoľvek udalosť. Nejaká hlúposť, že vládne auto zrazí babičku, jednoducho čokoľvek.“
Podľa neho sa nikto nezastane prezidenta Petra Porošenka: „Nie sú žiadni vojaci, ktorí budú tri mesiace stáť na Majdane. Máme kritické množstvo nespokojných ľudí medzi veteránmi z bojov. Človek, ktorý prešiel vojnou a vracia sa do dnešnej reality, nemôže byť samozrejme šťastný.“ Už dávnejšie sa objavili správy, že strana Julie Tymošenkovej Otčina (Baťkyvščina) pripravovala v Kyjeve nový Majdan. Protesty malo spustiť zvýšenie taríf komunálnych služieb.
Okrem toho, ak by Rusko prejavilo skutočne svoje imperiálne chúťky, ktoré mu pripisujú mainstreamové médiá a varujú pred nimi vytrvalo už od roku 2014, tak podľa Andrija Bileckého, poslanca a veliteľa pluku Azov , ukrajinské ozbrojené sily v Donbase môžu byť okamžite zničené ruskou armádou: „Pokiaľ bude Rusko chcieť, tak všetko zmení v priebehu jednej sekundy. Nebude chcieť – nezmení. To jediné, o čom je možné reálne hovoriť, že táto situácia veľmi demoralizuje vojakov. Morálka je nízka. Pokiaľ, nedaj Bože, sa Rusko rozhodne pre radikálne riešenie, tak sa znova vykúpeme vo vlastnej krvi.“
Ukrajinské vedenie blúzni v duchu banderovcov o tom, ako znovu obnoví Veľkú Ukrajinu a prinavráti pod kyjevskú kuratelu Donbas i Krym. Len ťažko však môže rátať s dobrovoľnou kapituláciou proruských povstalcov za cenu priehľadných a dočasných ústupkov a jazykových, či samosprávnych ponúk, s ktorými malo prísť už dávno, ešte pred rozpútaním občianskej vojny. Prelialo sa už veľa krvi a na povrch vyplávalo priveľa nenávisti, no riešením je buď vzájomné zabíjanie sa do úplného konca a posledného muža, alebo predsa len dohoda o vzájomnej nekonfliktnej koexistencii bez vyvolávania provokácií a kalkulovania s územnými ziskami.
Historicky však nemožno čerpať zo Stepana Banderu a jeho genocídnych likvidátorov OUN – UPA (Organizácia ukrajinských nacionalistov – Ukrajinská povstalecká armáda), pretože vraždenie nebude mať konca kraja. To Moskvu nezastraší a povstalcov neodradí, skôr naopak.
Známy ukrajinský historik Jaroslav Hrycak počas prednášky pre novinárov na Ukrajinskej katolíckej univerzite vo Ľvove povedal, že v histórii Ukrajiny by mali hľadať také znaky a osoby, ktoré budú skutočne spájať Ukrajincov v celej krajine. Podľa neho by takým symbolom Ukrajiny mohol byť kozácky hajtman Bohdan Chmelnickij: „On je prijateľný aj pre ukrajinskú časť krajiny, aj pre rusky hovoriacu populáciu.“ Z ukrajinského pohľadu Chmelnickij predstavuje národného hrdinu, niektorí ho vnímajú dokonca ako otca ukrajinskej vlasti. Iní mu vyčítajú uzavretie spojenectva s Ruskom.
Za danej situácie treba vnímať ako historické skúsenosti, tak aj súčasnú geopolitickú situáciu. Buď Ukrajina zvolí hľadanie zmysluplného riešenia s perspektívou nekonfliktnej budúcnosti so silným susedom a s vlastnými občanmi s proruskými väzbami, alebo sa bojom na život a na smrť úplne pochová. Pred zlým koncom ju nespasia ani vojská NATO, ani eurobyrokrati, pretože im je ukradnutá, iba ju dočasne využijú na svoje ciele. A to už predsa Ukrajina pozná zo svojej bohatej histórie.
http://www.protiprud.sk/politika/2217.htm