MR.BEAN – O SLOBODE KRITIZOVAŤ (TENTOKRÁT ÚPLNE VÁŽNE)
Vo Veľkej Británii sú občania trestne stíhaní za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré kriticky hodnotia imigráciu alebo islam. Pred dvadsiatimi rokmi, keď britský parlament prerokúval príslušné zákony, vystúpil Mr. Bean s prejavom, v ktorom upozorňoval na ich veľké riziká.
V roku 2006 schválili v Anglicku „Racial and Religious Hatred Act”, teda „zákon o rasovej a náboženskej nenávisti”. Zákon zaviedol novú kategóriu trestného činu, a to podnecovanie nenávisti na základe náboženského vyznania. Trestným činom sa stalo napríklad zverejňovanie alebo šírenie nevhodných písomných alebo obrazových materiálov.
V júli 2005 odpálili štyria islamskí teroristi bomby v londýnskom metre a autobuse. Zahynulo 52 ľudí a viac ako 700 bolo zranených. Hoci návrh zákona o náboženskej nenávisti vznikol ešte pred útokmi v Londýne, následná vlna protimoslimských nálad podľa niektorých komentátorov prispela k jeho schváleniu.
Cieľom zákona bolo rozšíriť ochranu aj na moslimov, keďže platná legislatíva už umožňovala trestať rasovo motivovanú nenávisť voči Židom a sikhom. Za prijatie zákona lobovalo množstvo moslimských organizácií.
V čase schvaľovania zákona sa proti nemu vyjadrilo viacero významných osobností. Snáď najcitovanejším prejavom je reč slávneho komika Mr. Beana, ktorú v plnom znení uverejnil denník Times:
Tí z nás, ktorí sme protestovali proti zákonu o nenávistných prejavoch od jeho zavedenia v roku 2001, sme nikdy nemali výhrady proti jeho zámeru. Tým bolo potláčanie prejavov rasovej nenávisti maskovaných ako náboženská nenávisť. Naším problémom bol ohromujúci rozsah zákona, ktorý ďaleko presahoval jeho zámer.
Ľudia sa od samého dňa vydania knihy Salmana Rushdieho „Satanské verše“ snažili chrániť náboženstvo pred kritikou a vysmievaním. Navrhovali predpisy, ktoré boli natoľko drastické, že zabezpečili ochranu bez nutnosti niekoho stíhať. Inými slovami, vnucovali autocenzúru.
Mojím úvodným argumentom proti tomuto zákonu je spochybnenie základného predpokladu, z ktorého vychádza. Ach áno, náboženská nenávisť, to znie ako zlá vec, tak ju zakážme zákonom. Nenávisť je definovaná ako intenzívny odpor voči niečomu.
Čo je zlé na podnecovaní intenzívneho odporu voči náboženstvu, ktorého zásady a praktické vykonávanie sú silne poburujúce, iracionálne a natoľko porušujúce ľudské práva, že si zaslúžia byť intenzívne odmietané?
Rasa verzus náboženstvo
Vláda často hovorí o tom, že v rámci súčasnej legislatívy sú Židia a sikhovia chránení pred náboženskou nenávisťou na základe svojej rasy a že návrh zákona má za cieľ iba rozšíriť túto ochranu aj na ďalšie skupiny. Prehliada však skutočnosť, že rasa a náboženstvo sú dva úplne odlišné pojmy. Človek si nemôže vybrať svoju rasu, ale môže si vybrať náboženstvo. Z pohľadu zákona je hranica medzi rasou a náboženstvom nejasná, a preto je potrebné ju vyznačiť.
Ak sú Židia a sikhovia chránení pred kritikou svojho náboženstva, je to zlé a myšlienka, že by sa takáto ochrana mala rozšíriť, je tiež nesprávna. Kritizovať ľudí kvôli ich rase je zjavne nezmyselné, ale každý má právo kritizovať ich náboženstvo.
Sloboda kritizovať
Sloboda kritizovať alebo vysmievať názory, aj keď v ne niekto úprimne verí, je základným právom. Zákon, ktorý stanovuje, že ľudia môžu vysmievať názory len vtedy, ak sa netýkajú náboženstva, je naozaj veľmi podivný. Propaguje myšlienku, že by malo existovať právo nebyť urazený, ale ja sa domnievam, že právo uraziť je oveľa dôležitejšie.
Je zrejmé, ako ľahko môže byť jedna alebo druhá náboženská skupina zvýhodňovaná alebo naopak diskriminovaná. Možno neviete, že v jednom austrálskom štáte existuje zákon zakazujúci hanobenie, na základe ktorého žena vydávajúca sa za čarodejnicu žalovala kresťanského pastora. Naša vláda uisťuje občanov, že v takom prípade by zasiahol štátny prokurátor a takéto ľahkomyseľné stíhanie zastavil.
Je však možné si predstaviť, že ak v nejakom volebnom obvode žije prekvapivo veľké množstvo čarodejníc, ktorých hlasy by mohli byť dôležité, bude ľahkomyseľné stíhanie za hanobenie čarodejníc pôsobiť menej ľahkomyseľne ako predtým. Riziko zneužitia podobných ustanovení je zrejmé.
Keď menšina diktuje väčšine
Vláda uisťuje občanov, že môžu naďalej kritizovať náboženstvo, hoci zákon nič také nehovorí. Tí, ktorí zákon podporujú, si nemyslia, že náboženstvo môže byť vysmievané alebo kritizované. Preto za taký zákon tak dlho lobovali.
Zákon predstavuje neúprosné presadzovanie záujmov nepatrnej menšiny obyvateľstva. Obavy väčšiny, ktorá sa cíti ohrozená, neboli nijako zohľadnené. Cieľom nie je bagatelizovať obavy menšiny, ale dobrá správa verejných vecí znamená robiť všetko, čo je v silách vlády, aby vyhovela obavám občanov, na ktorých budú mať zákonné iniciatívy najväčší dopad.
Pozmeňujúce návrhy nemajú vplyv na podstatu návrhu zákona. Ich cieľom je predovšetkým chrániť slobodu prejavu, z ktorej bude mať prospech nielen menšina, ale každý občan.
https://www.thetimes.com/uk/politics/article/in-full-rowan-atkinson-speech-on-hate-bill-dmg39m8bpm2
https://www.syrzdarma.cz/clanek/jak-mr-bean-kritizoval-zakon-o-nenavistne-reci