PROGRESIVIZMUS – SMRTEĽNÁ HROZBA

Sudca Clarence Thomas označil súčasný trend všadeprítomného progresivizmu za najväčšiu hrozbu pre slobodnú spoločnosť. Vo svojom prejave pred študentmi univerzity vyzval občanov, aby prevzali zodpovednosť za budúcnosť USA.

Clarence Thomas je od roku 1991 sudcom amerického Najvyššieho súdu a je považovaný za ikonu konzervatívcov. Narodil sa v veľmi chudobnej černošskej rodine a vychovávala ho babička. Do funkcie ho nominoval republikánsky prezident George Bush ako historicky druhého Afroameričana na pozíciu sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov.

Progresivizmus verzus sloboda

V texaskom Austine Clarence Thomas hovoril študentom o tom, ako je progresivizmus nezlučiteľný s ideálmi, na ktorých vznikla najslobodnejšia krajina sveta.
V úvode svojho prejavu zopakoval, na akých princípoch je postavená americká Deklarácia nezávislosti a Ústava. Je to vedomie, že každý človek je od Boha obdarený neodňateľnými právami na život, slobodu a majetok a že všetci ľudia sú si rovní.

Odhodlanie

Slová na papieri nestačia, pokračoval Clarence Thomas. V prípade Deklarácie nezávislosti im silu dodalo 56 podpisov ľudí, ktorí boli skutočne odhodlaní ich brániť. Na záver Deklarácie napísali, že spoločne ručia svojimi životmi, majetkom a vlastnou cťou. Práve ich odhodlanie premenilo slová na princíp.

Kontrola vlády, nie ľudu

Sudca Thomas ďalej povedal:
Ústava je dokument, ktorý vymedzuje hranice, kam až môže vláda zájsť. Tento účel dosahuje tým, že chráni naše prirodzené práva a slobody pred koncentrovanou mocou a prebytkom demokracie. Americká ústava zaviedla prísne oddelenie moci a federalizmus, po prvýkrát v modernej histórii, s cieľom zabrániť tomu, aby sa vláda stala tak silnou, že by mohla obmedzovať prirodzené práva. Veľká hrozba pre naše práva prichádza od tyranie väčšiny.
Progresivizmus sa snaží nahradiť základné stavebné kamene Deklarácie nezávislosti, a tým aj spôsob nášho vládnutia. Tvrdí, že naše práva a dôstojnosť nepochádzajú od Boha, ale od vlády. Vyžaduje od ľudí poslušnosť a slabosť, ktoré sú nezlučiteľné s ústavou založenou na transcendentnom pôvode našich práv.

Túžba po moci je večná

Ľudské dejiny nás učia, že väčšina často využíva štát na porušovanie práv menšín. Keďže človek je hriešny a túžba po moci je súčasťou ľudskej prirodzenosti, vláda musela byť obmedzená. Majitelia otrokov využili moc vlády na popieranie ich prirodzených práv, zástancovia segregácie využili štát na utláčanie oslobodených žien a mužov, vrátane mojich predkov.

Dnes nie je isté, či tieto princípy prežijú. Na začiatku 20. storočia bola do hlavného amerického myšlienkového prúdu zavedená nový rad princípov. Ich najvýznamnejším propagátorom bol prezident Woodrow Wilson. Nazvali ich progresivizmom a od Wilsonovej éry sa výrazne presadili v našom systéme vlády aj spôsobe života. S princípmi Deklarácie nezávislosti nemôžu koexistovať navždy.

Nemecká stopa

Progresivizmus nepochádza z Ameriky. Wilson a jeho nasledovníci otvorene priznávali, že ho prevzali z Bismarckovho Nemecka, ktorého štátocentrickú spoločnosť obdivovali. Wilson označil nemecký systém relatívne neobmedzenej štátnej moci za takmer dokonalý.
Progresivizmus bol prvým veľkým prúdom amerického politického hnutia, ktorý sa otvorene postavil proti princípom Deklarácie nezávislosti. Pre Wilsona boli nezadateľné práva jednotlivca množstvom nezmyslov. Po novom definoval slobodu nie ako prirodzené právo, ktoré predchádza vláde, ale ako právo prispôsobiť vlády svojim vlastným potrebám a záujmom.
Inými slovami, sloboda už nebola darom od Boha, ale ľudia si ju užívali z milosti vlády. Vláda by podľa Wilsonovho chápania bola dobrotivá a nenahraditeľná. Myšlienky zakladateľov USA by mali upadnúť do zabudnutia.

Pohŕdanie ľuďmi

Nebudete prekvapení, že progresivisti veľmi pohŕdajú americkým ľudom. Wilson lamentoval, že príliš veľa vecí riešime hlasovaním a príliš málo s pomocou odborníkov. Chcel, aby Amerika bola ako Nemecko, kde boli ľudia, ako s obdivom hovoril, poslušní a poddajní.

Storočie progresivizmu nedopadlo dobre. Stalin, Hitler, Mussolini a Mao boli všetci spojení s nástupom progresivizmu a všetci boli proti prirodzeným právam, na ktorých je založená Deklarácia nezávislosti. Mnohí progresivisti ich obdivovali krátko predtým, než ich vlády zabili desiatky miliónov ľudí.
Európski myslitelia už dlho kritizujú Ameriku za to, že zostáva uväznená v minulosti so slabou decentralizovanou vládou a silnými právami jednotlivca. Prečo Amerika nikdy nemala socialistickú stranu, spýtal sa ma kedysi jeden nemecký sociológ. Mali sme šťastie, že sme nevymenili naše prirodzené slobody za údajne osvietený svet Hegela, Marxa a jeho stúpencov.

Cesta späť

Nič z toho nepredstavovalo vylepšenie princípov Deklarácie nezávislosti. Progresivizmus je cesta späť. Ak sú ľudia obdarení nezrušiteľnými právami, je to definitívne. Ak vlády odvodzujú svoju moc zo súhlasu tých, ktorým vládnu, nedá sa to vylepšiť. Ak niekto chce poprieť ich pravdivosť alebo správnosť, jediným smerom, ktorým sa môže uberať, nie je dopredu, ale späť, do čias, keď neexistovali práva jednotlivca.

Hlas ľudu

Komentátori mimo hlavného mediálneho prúdu považujú Thomasov prejav za mimoriadne silný z viacerých dôvodov. Sudca Najvyššieho súdu vyjadruje pochybnosti o tom, či princípy, na ktorých boli Spojené štáty založené, prežijú. Progresivizmus je podľa neho nezlučiteľný so slobodnou spoločnosťou. Nie je to len názorový smer, je to buď, alebo. Na záver vyzýva k rovnakému odhodlaniu, aké prejavili signatári Deklarácie nezávislosti, ktorá viedla k americkej vojne za nezávislosť.

D.Tolar – https://www.syrzdarma.cz/clanek/soudce-nejvyssiho-soudu-progresivismus-je-smrtelna-hrozba

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=OI0igGDF9-Q&t=311s