EÚ – EXPERIMENT S IDENTITOU
Problém súčasnej EÚ – integrácia dospela tak ďaleko, že si vyžaduje ďalšiu integráciu. To však nie je možné, pretože na to neexistuje dostatočná európska identita a solidarita. Tu nepomôže žiadny dômyselný kompromis vyjednaný v Rade, žiadna priama voľba predsedu Komisie ani ďalšie posilnenie právomocí Európskeho parlamentu. Prehlbovanie integrácie nemá dostatočný základ v európskej identite, pretože neexistuje európsky politický národ, európsky ľud.
Pokiaľ neexistuje jednotné európske politické spoločenstvo, nemôže existovať ani jednotný európsky štát. Tento základný nedostatok nemožno prekonať teoretickými koncepciami postdemokracie alebo spoločnej suverenity. Európska integrácia musí jednoducho čakať, kým sa ľudia integrujú. Európske elity musia čakať na európsky politický národ.
Úniu tu dostihla krátkozraká liberálna predstava, že spoločnosť je len súhrnom jednotlivcov, že nie sú potrebné žiadne predpolitické identity, že kultúry nehrajú žiadnu úlohu, že identitu, príslušnosť a kultúru možno vytvoriť na zelenej lúke, že ju možno vyhlásiť slávnostným vyhlásením a kvetnatým jazykom európskeho newspeaku. Únia trpí arogantným ignorovaním rozdielov medzi národmi a ich kultúrami, ktoré sprevádza túžba po zrovnoprávnení a unifikácii.
Európska elita však nie je schopná žiadnej sebareflexie. Je naďalej presvedčená o svojom nespochybniteľnom historickom poslaní a o potrebe nezmeniť smer. Neveria, že existuje Európa ako špecifická civilizácia, ale veria, že existujú Európania ako politický národ. Neberie do úvahy klesajúcu legitimitu krokov Únie medzi občanmi a rozširovanie názorových a hodnotových nožníc medzi nimi a občanmi. Nesúhlas s konkrétnou politikou alebo vo všeobecnosti s ďalšou centralizáciou Únie sa nepovažuje za skutočný nesúhlas, ale za nepochopenie.
Jazyk vedúcich predstaviteľov Únie často pripomína blahosklonné, ale prísne učiteľské mentorovanie. Ich rétorika je zahalená do moralizujúceho pátosu. Privlastnili si európsku integráciu a pojem „proeurópsky“ a urobili z Európskej únie nekritickú ideológiu pre seba.
V reakcii na rastúci odpor voči súčasnej podobe Únie táto elita presadzuje väčšiu centralizáciu a posilnenie právomocí Únie. Snahy o mikroreguláciu a vzdelávanie ľudí sa tak miešajú s megalomanskými globálnymi plánmi na záchranu sveta. Obrázky na krabičkách cigariet a maximálny výkon vysávača sa prelínajú s bojom proti globálnemu otepľovaniu, kampaňou proti diskriminácii a „riadením migračných tokov“. Stručne povedané, v Únii panuje presvedčenie, že je možné ovplyvniť teplotu planéty za sto rokov, ale nie je možné zastaviť masovú imigráciu v súčasnosti.
Únia sa tak postupne potápa pod ťarchou vlastnej zložitosti, jej priorít odtrhnutých od reality a hromadenia právomocí, ktoré by vôbec nemala mať alebo ktoré vykonáva kontraproduktívne. Pod povrchom sa pomaly rozpadá pod integračnými projektmi, pre ktoré neexistuje dostatok spoločnej európskej identity a solidarity. Z hľadiska hodnôt sa zredukovala na politicky korektné technokratické monštrum, ktoré zakrýva cestu demografickej a kultúrnej transformácii Európy. Európska únia prestala byť „európskou“ a zostala Úniou, ktorá sa zhodou okolností nachádza v Európe.
Stručne povedané, pri všetkých výhodách, ktoré Únia prináša, nie je možné byť skutočne konzervatívny a podporovať súčasnú podobu Európskej únie. „Protieurópsky“ neznamená protieurópsky, práve naopak. Úniu je potrebné zásadne zmeniť z hľadiska hodnôt a inštitúcií. Opäť sa musí stať prostriedkom, nie cieľom samým osebe.
Agresívne presadzovanie progresívnej agendy, regulačné šialenstvo v podobe sociálneho inžinierstva a obmedzovanie hospodárskej a osobnej slobody v mene lepšej spoločnosti sa musí zastaviť. Rovnako ako Európska únia nemôže byť vybudovaná napriek svojim národom. Rozdielne záujmy a identity kontinentu sa totiž nedajú prekonať legislatívou. Bohaté dedičstvo Európy pramení práve z rozmanitosti jej národov, ktorú treba zachovať, nie centralizovať, zjednocovať a spájať.
Európska únia má byť priestorom hospodárskej a obrannej spolupráce, voľným trhom, kultúrnou výmenou, spôsobom, ako sa európske národy môžu presadiť v celosvetovom meradle, a nositeľom špecifického európskeho civilizačného dedičstva. Európska únia existuje len preto, že pred jej vznikom existoval útvar s názvom Európa – ako civilizácia, kultúra a spoločný základ národných kultúr Európy.
Európa je civilizácia, a nie obyčajný kontinent, na ktorý možno presťahovať akékoľvek obyvateľstvo a experimentovať s jeho identitou. Postmoderné frázy o otvorenosti, tolerancii a inkluzívnosti nenahradia základný predpoklad – bez Európanov a európskych národov nemôže byť Európa a bez Európy nemôže byť ani Európska únia.
Autor: Andrej Duhan
https://svobodny-svet.cz/konzervativni-revoluce-evropska-unie/