EURÓPA A ISLAM
Novinár, publicista a politický analytik Ľubomír Huďo (1963) má bohaté skúsenosti s prácou v médiách. Istý čas pracoval aj v Slovenskej televízii, od roku 2013 je na voľnej nohe, aktívne pôsobí v oblasti alternatívnej žurnalistiky a popritom píše knihy o spoločensko-politických problémoch (Zamatovo nežná tyrania, Žoldnieri a žongléri a iné).
Vo svojej publicistike sa zameriava na kritiku súčasného diania, negatívne poznačeného globalizáciou, stratou kultúrnej identity, tlakom rôznych záujmových skupín, ako aj jednostrannosťou, nevyváženosťou a manipulatívnosťou masových informačných prostriedkov hlavného prúdu. Osobitne poukazuje na skresľovanie histórie a deformovanie verejnej mienky živené ideológiou neomarxizmu.
V úvode knihy Európa v islamskej rakve Ľubomír Huďo píše: „Titul knihy nie je poplašnou správou ani apokalyptickou víziou hrozivej budúcnosti, ale včasným varovaním pred reálnym nebezpečenstvom“ (s. 7). V nasledujúcich kapitolách sa usiluje dokázať, že je to skutočne tak. Prienik islamu do európskeho priestoru pokladá za jav škodlivý a vážne ohrozujúci samotné základy našej civilizácie: „Môžeme sa dohadovať o fungovaní spoločenského systému, ekonomických reformách, korupcii, politickom lobizme, sociálnych rozdieloch, nezamestnanosti, hospodárskom raste, genderových otázkach a sexuálnej výchove, no to všetko zmizne, ak v dôsledku vlastnej zaslepenosti dopustíme nástup novej nábožensko-etnickej totality“ (s. 8).
Silným faktorom šírenia islamu v Európe je nelegálne prisťahovalectvo. Jeho neriešenie súvisí s presadzovaním multikulturalizmu i s ekonomickými záujmami istých skupín a jednotlivcov. Paradoxne, imigráciu podporujú zástancovia liberalizmu, akoby si nevedeli alebo nechceli uvedomiť, že to, čo podporujú, smeruje k zničeniu liberálnej demokracie. Autor píše, že odmietanie migrantov sa môže zdať na prvý pohľad kruté, v skutočnosti ide o „veľmi prezieravé predchádzanie budúcej krutosti“, pretože prevencia je lepšia ako „následné hasenie požiarov“ (s. 109).
Ľubomír Huďo zaujíma postoj, ktorý sa z hľadiska takzvanej štandardnej politiky javí ako radikálny či dokonca extrémistický; konštatuje napríklad: „Starý kontinent si financuje z vlastných prostriedkov sebazničenie a masochisticky si živí nenávistné sily, ktoré pohŕdajú slabosťou a naivitou európskych úradov a inštitúcií“ (s. 109). Je na čitateľovi, aby zvážil, do akej miery prijme či odmietne argumentáciu autora. Napokon, je faktom, že žijeme v dobe informačnej vojny, záplavy informácií i dezinformácií všetkého druhu.
Autor pripomína – a to sa nedá spochybniť – že problém treba najprv poznať, aby ho bolo možné riešiť. Prvoradou otázkou teda je, či chceme poznať pravdu, alebo či si pred ňou zakrývame oči, respektíve či sme ochotní niečo obetovať v jej záujme. V súvise s tým sú zaujímavé úvahy o dekadencii, pasivite a pohodlnosti občanov Západu. Konzumný spôsob života z nás robí zbabelcov, ktorí svoju slabosť zakrývajú rečami o tolerancii. Islamisti však, ako čítame, našou bezzásadovosťou pohŕdajú a „v ich postupe niet ani stopy po tolerancii“ (s. 52).
Sila moslimov „spočíva v tradicionalizme, oddanosti viere a v podpore rodinných väzieb – teda v tom, čo Európania postupne opúšťajú a nahrádzajú pochybnými chimérami“ (s. 55). Áno, to je kľúčové! Keď sa na vec pozrieme z druhej strany: koreňovú príčinu našich problémov možno nájsť v strate viery a identity. Škoda, že autor nevenoval práve tejto stránke problému väčšiu pozornosť, že nešiel viac do hĺbky – filozofickej a svetonázorovej…
Vnímavého pozorovateľa musí zarážať plochosť až banálnosť verejnej diskusie. Často sa preberajú malichernosti, klebety a podružné témy, ale najdôležitejšie otázky, takpovediac otázky života a smrti, sa akosi obchádzajú, zakrývajú, zľahčujú. Kniha Ľubomíra Huďa o islamskej hrozbe je v tomto kontexte možno síce kontroverzným, ale v zásade prínosným impulzom, ktorý nás môže a má podnietiť k uvažovaniu.
Ján Maršálek
http://www.priestornet.com/2017/09/europa-islam.html