HÁDKA O NOVEMBER V TIENI PSYCHOPATICKEJ CHUNTY

DVA TÁBORY, ROZPOLTENÁ SPOLOČNOSŤ

Uplynuli tri desaťročia od vypuknutia VNZR (Veľkej novembrovej zamatovej revolúcie), pričom pre niektorých je to jeden z najvýraznejších medzníkov v dejinách Čiech, Moravy, Sliezska i Slovenska a pre iných zinscenovaná fraška odovzdávania moci s kulisami tzv. zamatovo – nežnej revolúcie a nadšenými davmi v uliciach miest. Pre nekritických a fanatických obdivovateľov Novembra ´89, jeho tribúnových protagonistov a kultu Václava Havla nadobúdajú oslavy jednotlivých výročí, aj po troch desaťročiach, podobu bôžika a modly ako u starovekých národov, u kmeňov a etník neprebádaného Nového sveta, či obdobného vtĺkania falošného obrazu o komunistických vodcoch do hláv školopovinných detí.

Zároveň, napriek oficiálnemu úsiliu o glorifikáciu najväčšieho sviatku z najväčších, pribúdajú pochybnosti o skutočnej príprave, podmienkach a zainteresovaných osobách na spoločenskej zmene od komunistického režimu k tzv. liberálnej demokracii. Navyše ponovembrový vývoj, nová generácia neoliberálnych fanatikov, kádrovákov a totalitaristov, manipulovaných más ďalších farebných revolúcii a účelových protestov na ceste za mocou a slávou pochybných politických kreatúr, vyvoláva nové a nové otázky.

V prvom rade, o čom bol vlastne November´89 okrem príťažlivých fráz, výziev a okázalého pózovania rado by revolucionárov a antisystémových bojovníkov? K čomu napokon viedol v spoločenskom vývoji samostatných dvoch republík pôvodne spoločného štátu, federácie a napokon národnej emancipácie? A napokon je tu aj zahraničnopolitický rozmer ponovembrového vývoja v Českej republike i v Slovenskej republike – oddanosť staronovým centrálam globálnej moci a geopolitiky, angažovanosť v konfliktoch, podpora projektov sociálneho inžinierstva a mediálne spracovávanie okrem tradičných médií aj prostredníctvom sociálnych sietí.

Politologické a akademické dohadovanie sa o pravici, ľavici, konzervatívcoch, liberáloch, národniaroch a globalistoch nemení, žiaľ, nič na pretrvávajúcej platnosti chorvátskeho bilbordu z roku 2010, ktorým sa začína aj prvé vydanie tejto knihy – voliči neustále aj po rokoch skúseností dávajú hlas tým, ktorí ich okradli, zadlžili, rozpredali krajinu a tak nečudo, že ich ekonomické a politické elity vnímajú ako retardovaných. Pravda, na scéne sa objavili nové strany, nové tváre, ale so starou politikou v novom šate s prívlastkami ako neoliberálna, progresívna, skutočne demokratická, proeurópska. No v praxi je to stále to isté už tridsať rokov – prisluhovanie vonkajším záujmom, presvedčenie o vlastnej vyvolenosti, pohŕdanie názorovými oponentmi, formovanie myslenia od školských lavíc cez akademickú pôdu až po spravodajské, doslova a do písmena kanály/stoky mainstreamovej propagandy so zámerom dosiahnuť obdiv, oddanosť, a bezhraničnú poslušnosť voči veľkým hráčom na politickej scéne domácej, zahraničnej i nadnárodnej.

Od prvého vydania knihy Zamatovo nežná tyrania/Od pravdy a lásky ku klamstvu a poslušnosti uplynulo už šesť rokov. Celkovo však tridsať rokov po VNZR nádeje späté s Novembrom´89 o slobode (pokiaľ nejde len o nákup tovaru v zahraničnom supermarkete a pobyt pri mori smerom na Západ, výber pohlavia a psychotropných látok) a dôstojnom živote (zredukovanom na vlastníctvo plazmovej obrazovky, špičkového mobilu, počítača, štýlového imidžu a ukážkového automobilu)stále viac a viac udupáva do zeme súčasné neoliberálne besnenie od USA cez Európu až po Tatry. Pravdu a lásku nielenže nahradili, ale doslova pochovali politická korektnosť, mimoriadne sofistikované vymývanie mozgov na princípe uvarenia žaby, autocenzúra, popieranie reality, nenávistné kampane a ekonomický teror proti nositeľom odlišných názorov, nastolenie atmosféry strachu, dehonestovania a ostrakizmu.

Takže, k čomu sme dospeli po tridsiatich rokoch euforických nálad so štrnganím kľúčov na námestiach slovenských, českých a moravských miest? A zmenilo sa výrazne niečo za šesť rokov od demaskovania pokrytectva a mocenských hier protagonistov Novembra´89 a ich pokračovateľov? Nie je to radostné konštatovanie, no pokračuje proces v tom duchu, ako sa vyjadril v úvode rozšíreného vydania tejto knihy český europoslanec, generálmajor vo výslužbe Hynek Blaško o hromade organického materiálu, inak užitočného, no v politike symbolizuje nelichotivé označenie.

Nezmieriteľné názorové tábory trieštia spoločenský konsenzus v zásadných otázkach spoločenského spolunažívania, či v presadzovaní národnoštátnych záujmov. Jedni sa považujú za slušných, progresívnych, slnečných Európanov, tolerantných svetoobčanov. Stúpencov pravdy a lásky a tí, ktorí nedržia hubu a krok s nimi, oponujú sú dezinformátori, antisystémoví extrémisti, fašisti, putinovci a tužia po obnovení Sovietskeho zväzu, prípadne Tretej ríše.

Kategorizácia občanov, narcizmus v metropolách a ponižovanie ľudí z menších miest, z vidieka a z iných oblastí v krajine, znevažovanie starších ľudí ako nič nechápajúcich a prekážajúcich hlupákov, vyvolávanie generačných konfliktov, útoky na tradičné hodnoty, selektovanie faktov a hodnotenia udalostí v histórii, rozklad rodiny, genderové štvanie jedných proti druhým. Novembrová „pravda a láska“ vo forme uzurpovania myslí na starom osvedčenom princípe rozdeľuj a panuj a k tomu chlieb a hry, stupídnosť šoubiznisu a zamestnávanie myslí nekonečnými názorovými hádkami, urážkami a zosmiešňovaním. Starý Rím v 3D, či 4D zobrazení, s modernými technológiami, influencermi, youtubermi, instagramermi a politickými marketingom. Že by progres? Či skôr niečo úplne iné – stará tragédia v modernom technologickom prevedení?

Z knihy – Ľubo Huďo: Zamatovo nežná tyrania 1989-2019

P.S.
Tragédia pokračuje a nič sa nezmenilo ani v roku 2020, ale jedno predsa…zvrátenosť havloidov a novej generácie ultraliberálnych tyranov sa ešte viac stupňuje, čo zákonite narazí na odpor a vzdor, ktorý skôr, či neskôr skoncuje s touto dejinnou fraškou.
ĽH

• Tweet