J.D.SACHS – NEOCONI S UKRAJINSKOU KARTOU
Vojna na Ukrajine je vyvrcholením 30-ročného projektu amerického neokonzervatívneho hnutia. Bidenova administratíva je plná tých istých neokonzervatívcov, ktorí podporovali vojny USA v Srbsku (1999), Afganistane (2001), Iraku (2003), Sýrii (2011), Líbyi (2011) a ktorí sa významne zaslúžili o vyprovokovanie ruskej invázie na Ukrajinu.
Neokonzervatívci majú za sebou nefalšovanú katastrofu, a napriek tomu Biden obsadil svoj tím neokonzervatívcami. Výsledkom je, že Biden smeruje Ukrajinu, USA a Európsku úniu k ďalšiemu geopolitickému debaklu. Ak má Európa aspoň trochu prehľad, od týchto debaklov zahraničnej politiky USA sa oddelí.
Neokonzervatívne hnutie vzniklo v 70. rokoch 20. storočia okolo skupiny verejných intelektuálov, z ktorých viacerí boli ovplyvnení politológom z Chicagskej univerzity Leom Straussom a klasikom z Yaleovej univerzity Donaldom Kaganom. Medzi lídrov neokonzervatívcov patrili Norman Podhoretz, Irving Kristol, Paul Wolfowitz, Robert Kagan (syn Donalda), Frederick Kagan (syn Donalda), Victoria Nuland (manželka Roberta), Elliott Cohen, Elliott Abrams a Kimberley Allen Kagan (manželka Fredericka).
Hlavným posolstvom neokonzervatívcov je, že USA musia mať dominantnú vojenskú moc v každom regióne sveta a musia čeliť rastúcim regionálnym mocnostiam, ktoré by jedného dňa mohli spochybniť globálnu alebo regionálnu dominanciu USA, predovšetkým Rusku a Číne. Na tento účel by mali byť vojenské sily USA predisponované na stovkách vojenských základní po celom svete a USA by mali byť pripravené viesť vojny podľa potreby. Spojené národy majú USA využívať len vtedy, keď sú užitočné pre americké ciele.
Tento prístup ako prvý formuloval Paul Wolfowitz vo svojom návrhu usmernení pre obrannú politiku (DPG), ktorý napísal pre ministerstvo obrany v roku 2002. Návrh vyzýval na rozšírenie bezpečnostnej siete pod vedením USA do strednej a východnej Európy napriek výslovnému sľubu nemeckého ministra zahraničných vecí Hansa-Dietricha Genschera z roku 1990, že po zjednotení Nemecka nebude nasledovať rozšírenie NATO na východ. Wolfowitz tiež obhajoval americké vojny podľa vlastného výberu a obhajoval právo Ameriky konať nezávisle, dokonca samostatne, v reakcii na krízy, ktoré sa týkajú USA. Podľa generála Wesleyho Clarka mu Wolfowitz už v máji 1991 jasne povedal, že USA budú viesť operácie na zmenu režimu v Iraku, Sýrii a ďalších bývalých sovietskych spojencoch.
Neokonzervatívci sa zasadzovali za rozšírenie NATO o Ukrajinu ešte predtým, ako sa to stalo oficiálnou politikou USA za vlády Georgea W. Busha mladšieho v roku 2008. Členstvo Ukrajiny v NATO považovali za kľúč k regionálnej a globálnej dominancii USA. Robert Kagan v apríli 2006 vysvetlil neokonzervatívny argument pre rozšírenie NATO:
„Rusi a Číňania nevidia v [farebných revolúciách] bývalého Sovietskeho zväzu nič prirodzené, iba Západom podporované prevraty, ktorých cieľom je posilniť vplyv Západu v strategicky dôležitých častiach sveta. Mýlia sa tak veľmi? Nemôže byť úspešná liberalizácia Ukrajiny, na ktorú naliehajú a ktorú podporujú západné demokracie, len predohrou k začleneniu tejto krajiny do NATO a Európskej únie – skrátka k rozšíreniu západnej liberálnej hegemónie?“
Kagan uznal hrozivé dôsledky rozšírenia NATO. Cituje jedného experta, ktorý povedal, že „Kremeľ sa s plnou vážnosťou pripravuje na ‚bitku o Ukrajinu'“. O túto bitku sa usilovali neokonzervatívci. Po páde Sovietskeho zväzu sa USA aj Rusko mali usilovať o neutrálnu Ukrajinu ako o obozretný nárazník a bezpečnostný ventil. Namiesto toho neokonzervatívci chceli „hegemóniu“ USA, zatiaľ čo Rusi sa do boja pustili čiastočne na obranu a čiastočne aj z vlastných imperiálnych ambícií. Odtiene krymskej vojny (1853 – 6), keď sa Británia a Francúzsko snažili oslabiť Rusko v Čiernom mori po ruskom tlaku na Osmanskú ríšu.
Kagan napísal článok ako súkromná osoba, zatiaľ čo jeho manželka Victoria Nulandová bola veľvyslankyňou USA pri NATO za vlády Georgea W. Busha ml. Nulandová bola neokonzervatívnou agentkou par excellence. Okrem toho, že Nulandová pôsobila ako Bushova veľvyslankyňa pri NATO, bola v rokoch 2013 – 17 asistentkou ministra zahraničných vecí Baracka Obamu pre európske a euroázijské záležitosti, kde sa podieľala na zvrhnutí proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, a teraz pôsobí ako Bidenova námestníčka ministra zahraničných vecí, ktorá riadi politiku USA vo vzťahu k vojne na Ukrajine.
Neokonzervatívny pohľad je založený na základnom falošnom predpoklade: že vojenská, finančná, technologická a hospodárska prevaha USA im umožňuje diktovať podmienky vo všetkých regiónoch sveta. Je to pozoruhodná pýcha a zároveň pozoruhodné pohŕdanie dôkazmi. Od 50. rokov 20. storočia boli USA zabrzdené alebo porazené takmer v každom regionálnom konflikte, na ktorom sa zúčastnili. V „bitke o Ukrajinu“ však boli neokonzervatívci pripravení vyprovokovať vojenskú konfrontáciu s Ruskom rozšírením NATO napriek ostrým námietkam Ruska, pretože horlivo veria, že Rusko bude porazené finančnými sankciami USA a zbraňami NATO.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW), neokonzervatívny think-tank vedený Kimberley Allen Kaganovou (a podporovaný tým, kto je kto z dodávateľov obrannej techniky, ako napríklad General Dynamics a Raytheon), naďalej sľubuje ukrajinské víťazstvo. Pokiaľ ide o postup Ruska, ISW ponúkla typický komentár: „Bez ohľadu na to, ktorá strana mesto [Sievierodoneck] udrží, ruská ofenzíva na operačnej a strategickej úrovni pravdepodobne vyvrcholí, čo dá Ukrajine šancu obnoviť protiútoky na operačnej úrovni s cieľom zatlačiť ruské sily späť.
Fakty na mieste však naznačujú niečo iné. Hospodárske sankcie Západu mali na Rusko len malý negatívny vplyv, zatiaľ čo ich „bumerangový“ efekt na zvyšok sveta bol veľký. Okrem toho schopnosť USA zásobovať Ukrajinu muníciou a zbraňami je vážne obmedzená v dôsledku obmedzených výrobných kapacít Ameriky a nefunkčných dodávateľských reťazcov. Priemyselná kapacita Ruska samozrejme prevyšuje kapacitu Ukrajiny. HDP Ruska bol pred vojnou približne 10-krát vyšší ako HDP Ukrajiny a Ukrajina teraz vo vojne stratila veľkú časť svojej priemyselnej kapacity.
Najpravdepodobnejším výsledkom súčasných bojov je, že Rusko dobyje veľkú časť Ukrajiny a možno ju ponechá bez prístupu k pevnine alebo takmer bez neho. V Európe a USA bude narastať frustrácia z vojenských strát a stagflačných dôsledkov vojny a sankcií. Následné účinky by mohli byť zničujúce, ak sa v USA dostane k moci pravicový demagóg (alebo v prípade Trumpa sa vráti k moci), ktorý sľubuje obnoviť zaniknutú vojenskú slávu Ameriky prostredníctvom nebezpečnej eskalácie.
Namiesto riskovania tejto katastrofy je skutočným riešením ukončiť neokonzervatívne fantázie posledných 30 rokov a vrátiť Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu, pričom NATO by sa zaviazalo ukončiť svoj záväzok rozširovania na východ o Ukrajinu a Gruzínsko výmenou za životaschopný mier, ktorý by rešpektoval a chránil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
Autor: Jeffrey D. Sachs
(Profesor na Kolumbijskej univerzite, riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite a prezident siete OSN pre riešenia trvalo udržateľného rozvoja. Pôsobil ako poradca troch generálnych tajomníkov OSN a v súčasnosti pôsobí ako obhajca cieľov trvalo udržateľného rozvoja pod vedením generálneho tajomníka Antónia Guterresa.)
https://www.other-news.info/ukraine-is-the-latest-neocon-disaster/