MAINSTREAMOVÉ PROVOJNOVÉ ŤAŽENIE
Hlavnou funkciou slobodnej tlače je poskytovať informácie , ktoré kriticky skúmajú kroky vlády. V hlavných článkoch denníkov New York Times a Wall Street Journal, ktoré diskutujú o eskalácii vojny na Ukrajine, sa však takéto pohľady hľadajú ťažko – aj keď je už v hre dokonca jadrová vojna.
V septembri ruský prezident Vladimir Putin vystupňoval vojnu oznámením o mobilizácii až 300 000 ďalších vojakov (CNBC, 21. 9. 22) a pohrozil, že použije „všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii“, aby zabezpečil „územnú celistvosť našej vlasti“ (CNBC, 23. 9. 22). O mesiac neskôr bol Bielemu domu zaslaný (a rýchlo stiahnutý) list, ktorý podporilo 30 členov Kongresovej progresívnej skupiny a v ktorom sa naliehalo na „aktívny diplomatický tlak“ s cieľom dosiahnuť prímerie vo vojne.
Oba tieto závažné incidenty mohli byť pre médiá príležitosťou na položenie dôležitých otázok o politike USA na Ukrajine, ktorej cieľom je – podľa ministra obrany Lloyda Austina (Wall Street Journal, 25. 4. 22) – „oslabiť“ Rusko. Namiesto toho elitné noviny naďalej ponúkajú veľmi úzky okruh odborných názorov na stratégiu USA, ktorá uprednostňuje nekonečnú vojnu.
Hodnotenie hrozby
V priebehu dvoch dní po Putinových hrozbách uverejnil denník New York Times tri články, v ktorých ich hodnotil. Z týchto článkov odborné analýzy a komentáre poskytli „vojenskí analytici“ a „riaditeľ ruských štúdií v obrannom výskume CNA“ (21. 9. 22), „francúzsky autor“ a „bývalý francúzsky veľvyslanec v Rusku“ (21. 9. 22) a niekoľko súčasných a bývalých vládnych úradníkov (21. 9. 22).
V týchto článkoch sa asi najkritickejšie vyjadrili nemenovaní „západní predstavitelia“, ktorí „vyjadrili obavy, že ak by sa pán Putin cítil zahnaný do kúta, mohol by odpáliť taktickú jadrovú zbraň“ – hoci Times hneď ubezpečili, že „podľa nich neexistujú dôkazy, že by tieto zbrane presúval alebo pripravoval takýto úder“. Žiadny z úradníkov alebo analytikov, na ktorých sa Timesy v týchto článkoch odvolávali, výslovne neobhajoval zmenu politiky USA.
V tom istom časovom rámci denník Wall Street Journal uverejnil šesť článkov hodnotiacich Putinove kroky a nenašiel v nich priestor na kritiku politiky USA.
Ruská verejná mienka o vojne bola uvedená v jednom článku (21. 9. – 22. 9.):
Podľa prieskumu nezávislého Levada Center zo začiatku tohto mesiaca bol záujem verejnosti o inváziu spočiatku vysoký, ale neustále klesá – najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí by pravdepodobne mali slúžiť v bojoch. Podľa výsledkov prieskumu sa mladí ľudia oveľa častejšie vyslovovali za mierové rokovania.
Je zvláštne, že denník Journal vo svojich správach neuvádzal názory americkej verejnosti na mierové rokovania. Prieskum, ktorý si objednal Quincyho inštitút pre zodpovednú štátnu politiku (27. 9. 22), ukázal, že väčšina amerických pravdepodobných voličov podporuje zapojenie USA do mierových rokovaní. Na podporu toho prieskum verejnej mienky agentúry IPSOS uviedol, že väčšina Američanov podporuje pokračovanie „diplomatického úsilia USA s Ruskom“ (10. 6. 22). Nenašiel som ani jeden článok v denníku, ktorý by spomínal Quincyho inštitút alebo prieskumy IPSOS. Denník Journal uskutočnil vlastný prieskum verejnej mienky Američanov v súvislosti s vojnou (napr. 11. 3. 22, 3. 11. 22); na názory na diplomaciu ako stratégiu sa nepýta.
Prieskumy Quincy a IPSOS sú v súlade s postojmi Američanov z Gallupovho prieskumu uskutočneného pred vojnou, podľa ktorého 73 % Američanov „tvrdí, že dobrá diplomacia je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť mier“ (17. 12. 19). Zdá sa, že Američania vo všeobecnosti uprednostňujú diplomaciu. Novší prieskum Gallupu (9/15/22) sa nepýtal na podporu diplomacie zo strany Američanov, ale na to, či USA „robia dosť“, čo je nejasná otázka, ktorá zahmlieva, či sa týka vojenskej, diplomatickej podpory alebo iných prostriedkov. Položila tiež otázku, ktorá predstavila len dva prístupy USA ku konfliktu: „podporiť Ukrajinu pri znovuzískaní územia, aj keď sa konflikt predĺži“ alebo „rýchlo ukončiť konflikt, aj keď to umožní Rusku udržať si územie“. Iné diplomatické možnosti, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú stále sa rozširujúceho pôsobenia NATO vo východnej Európe, neboli ponúknuté.
Uprednostňovanie jastrabej perspektívy
Októbrový list vyzývajúci Biely dom, aby zvážil diplomatické ukončenie vojny, podpísalo 30 členov Kongresu a podporilo ho množstvo neziskových skupín vrátane Quincyho inštitútu (Intercept, 10/25/22).
Aby som získal predstavu o tom, aká veľká bola tolerancia k odlišným odborným stanoviskám k postoju Bieleho domu vo vojne na Ukrajine, vyhľadal som v spravodajskej databáze Nexis zmienky o Quincyho inštitúte. Keďže ide o washingtonský think tank podporovaný významnými sponzormi z radov establišmentu siahajúcimi do celého politického spektra vrátane Georgea Sorosa aj Charlesa Kocha (Boston Globe, 30. 6. 19), novinári by nemali mať veľké výhrady k tomu, aby si vyžiadali komentáre od expertov s ním spojených.
Pri vyhľadávaní na Nexis k 9. novembru bol Quincyho inštitút od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, spomenutý v New York Times deväťkrát; päť z nich bolo v názorových článkoch. Zo štyroch uvádzaných článkov dva (7. 3. 22, 27. 9. 22) obsahovali citácie členov inštitútu, ktoré kritizovali vojenskú stratégiu USA na Ukrajine.
Na webovej stránke denníka Wall Street Journal, ktorý nie je plne indexovaný na Nexis, som našiel jedinú zmienku o Quincyho inštitúte v súvislosti s Ukrajinou, a to v článku (3/23/22) o vplyve ukrajinských lobistov v USA.
Pro-vojnová zaujatosť
Tento nedostatok pokrytia je o to výraznejší v porovnaní s jastrabím think tankom. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (Center for Strategic and International Studies, CSIS), ktoré je vo veľkej miere financované vládou USA, obchodníkmi so zbraňami a ropnými spoločnosťami, je dôsledne provojnovým think tankom: Vyšetrovanie FAIR (Extra!, 16. 10.), ktoré sa týkalo ročných článkov CSIS a citácií v New York Times, nenašlo žiadny prípad, kedy by CSIS obhajovalo obmedzenie vojenskej politiky USA.
V The Journal sa pri vyhľadávaní „Center for Strategic and International Studies“ v článkoch o Ukrajine od 24. februára do 9. novembra objavilo 34 výsledkov. Štyri z týchto výsledkov boli názorové články. V prípade spravodajských článkov je to pomer jastrabieho a holubičieho think tanku 30:1.
V rovnakom časovom období sa CSIS podľa vyhľadávania na Nexis objavil v Timesoch 44-krát, vrátane piatich názorových článkov – pomer spravodajských článkov je necelých 10:1.
Treba poznamenať, že tak ako neboli vždy citované zdroje Quincy, ktoré ponúkali kritiku politiky USA na Ukrajine, ani pobočky CSIS neboli vždy zástancami neobmedzeného postoja na Ukrajine. Jeden z nich dokonca varoval, že „riziko rozšírenia vojny je práve teraz vážne“ (New York Times, 27. 4. 22). Opakované oslovovanie a uverejňovanie citátov zo známeho provojnového think tanku však nevyhnutne prinesie menej kritické spravodajstvo o vojne, než keď sa obrátime na najvýznamnejší protivojnový think tank vo Washingtone.
A nie je to tak, že by tieto noviny hľadali „vyváženosť“ z iných zdrojov ako z Quincyho. Októbrový list podporilo aj sedem ďalších neziskových skupín; New York Times od začiatku vojny citovali zástupcu jednej z týchto skupín – Just Foreign Policy – presne raz (3. 7. 22). The Journal necitoval žiadnu. Ale vzhľadom na to, o čo ide, majú novinári povinnosť vyhľadávať a uverejňovať takéto kritické pohľady pri svojom spravodajstve o Ukrajine.
Autor: John Kempthorne
https://fair.org/home/nyt-wsj-look-to-hawks-for-ukraine-expertise/