PROTIPRÚD – EÚ TU NEBUDE NA VEČNÉ ČASY
Z propagandistického blúznenia do reality: Nebude tu Európska únia na večné časy? Obavy o ďalší vývoj. Aj euro môže skončiť. Kam sa podeje Slovensko? Na Východ, na Západ, alebo pôjde vlastnou cestou spolu s najbližšími susedmi?
Ľubomír Huďo o precitnutí a zároveň nervozite oficiálnych akademických kruhov a mediálnej úderky z toho, že Európa sa vymyká stanovenej schéme v ich uvažovaní
Doteraz si hlavy pomazané mediálnou a spoločenskovednou výnimočnosťou a neomylnosťou, s uzurpovaným právom predpisovať spôsob myslenia, nedokázali predstaviť inú budúcnosť starého kontinentu ako pod vedením bruselských komisárov s ich piatou kolónou v jednotlivých štátoch. Eurofilstvo, povýšené na novodobé náboženstvo, bolo potvrdením „správneho“ a „progresívneho“ názorového prístupu ku každému aspektu života, od menovej politiky až po gay pride pochody. Všetko v duchu tzv. európskych hodnôt, ktoré si podľa svojich predstáv sformulovali a definovali stvoritelia a strážcovia modrej budúcnosti so žltými hviezdami, od Atlantiku po Kyjev.
A zrazu im do toho eurocentralistického Titanicu po nevyhnutnej zrážke s realitou a s klamstvami, ktorými kŕmili verejnosť za kulisami demokratického divadielka v Európskom parlamente, tečie voda a hrozí katastrofa. Ako ďalej? Plán B nemajú, ani s ním nikdy nerátali, pretože urobili rovnakú chybu ako prisluhovači Sovietskeho zväzu. Mysleli si, že to bude na večné časy a nikdy inak. No voličom dochádza trpezlivosť a v súčasnej medzinárodnej situácii chytá slovenských strážcov ideovej čistoty eurodiktátu panika. Strašia Ruskom, extrémistami a vzývajú osud, aby zachoval ich milovaný status quo.
Časy sa menia a zbohom EÚ
Riaditeľka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Martina Lubyová v rozhovore pre Tlačovú agentúru SR pripustila možnosť, že EÚ čelí veľkým napätiam a tie môžu viesť až k jej rozpadu a deleniu na rôzne bloky a podskupiny: „Všetko je teraz rozkolísané, nové, neznáme a skrýva veľký potenciál, ale aj veľké riziká. Ešte to len začína. Ešte niekoľko desiatok rokov tento vývoj bude pokračovať, situácia sa bude ďalej destabilizovať.“
Niekoľko desiatok rokov? To komentátor spravodajského webu aktuality.sk, internetovej hlásnej trúby mediálneho domu Ringier Axel Springer, je podstatne nervóznejší a husiu kožu má už z vývoja v tomto roku: „Európa má pred sebou prelomový rok. Z hľadiska zástancov integrácie však platí, že situácia sa môže ‚zlomiť‘ iba na tú horšiu stranu. Môžu si za to aj sami. Európskym ministerstvom hospodárstva, vnútra, zjednotenou daňovou či migračnou politikou, alebo nebodaj spoločnou európskou armádou, by Únia bezpečnostným aj ekonomickým výzvam vzdorovala ľahšie. O utečeneckej kríze už ani nehovoriac. Takto bude už aj zachovanie status quo v roku 2017 pre zástancov hlbšej integrácie obrovským úspechom.“
Nasleduje hororový príbeh o európskej tragédii, ak vo Francúzsku uspeje šéfka Národného frontu LePenová, nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú odstaví Alternatíva pre Nemecko (AfD), v Holandsku uspeje Geert Wilders, Putin a Erdogan vypustia ďalších utečencov do Európy a tomu všetkému dodá nový rozmer ešte nový americký prezident Donald Trump. Eurofilní komentátor si ešte ponecháva iskričku nádeje: „Ak bude o rok ešte vôbec reálne uvažovať, ako by mohla Európa pokračovať ďalej spolu a tesnejšie, bude to veľký dôvod na oslavy.“
Pre niekoho dôvod na oslavy, pre iných, ktorí odmietajú eurocentralizmus a strategické plány euromurárov, dôvod na zvýšenie aktivity a úsilia o skoncovanie s umelým konštruktom v mene skutočnej záchrany európskej identity v rozmanitosti jednotlivých európskych národných štátov.
Zazvoní euromene umieráčik?
V súvislosti s plánmi Marine Le Penovej z Národného frontu, kandidátky na post prezidentky, o odchode Francúzska z menovej únie a návratu k francúzskemu franku, môže byť aktuálny aj návrat k ECU. Išlo o účtovnú a platobnú jednotkou, ktorá nebola menou. Každý štát mal svoju vlastnú menu a podľa potreby mohol upraviť hodnotu svojej meny k ECU a v prípade problémov devalvovať.
O skoncovaní s eurom uvažujú aj politické subjekty v Taliansku či Grécku. Rozpad eurozóny je reálny už v tomto roku, hoci celý proces môže trvať podstatne dlhšie, ale desiatky rokov? To by musela eurocentrála uplatňovať inú politiku, ktorá by ešte na dlhú dobu dokázala ukolísať europoddaných, aby naďalej verili vo falošné ilúzie. V Bilderbergu si už v 50. rokoch minulého storočia naplánovali, ako by sa mohli vyvíjať Spojené štáty európske z politickej, ekonomickej i bezpečnostnej stránky. Za uplynulé desaťročia si vytvorili rozsiahly aparát oddaných služobníkov na nadnárodnej i vnútroštátnej úrovni, od politikov cez ekonómov a prognostikov až po novinárov, aby zapriahli naivné duše do megalomanského projektu pod jednotným vedením v duchu Nového svetového poriadku. No súdruhovia z Bilderbergu a Bruselu niekde urobili chybu a bruselská veža, v duchu tej babylónskej, akosi stráca stabilitu a hrozí jej podobný koniec. Stále väčšia centralizácia moci, ignorovanie skutočných záujmov Európanov a konfrontačná politika podľa pokynov Bieleho domu položili základy neodvratného konca.
Koniec jednej histórie a začiatok ďalšej
Riaditeľka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied považuje za reálny scenár rozpadu EÚ. V spomínanom rozhovore naznačila možný vývoj, pokiaľ ide o pozíciu Slovenska: „Únia sa pokojne môže rozštiepiť na podskupiny. Niektoré krajiny sa ešte stále usilujú o vstup. Už v súčasnosti sa formujú rôzne bloky v EÚ. Na jednej strane je geopolitické hľadisko a tam sme veľmi blízko spojení s krajinami V4. Druhé je monetárne hľadisko a ekonomické, kde sa už z V4 vymykáme tým, že sme členmi eurozóny, takže je teraz otázne, ktoré z tých kritérií by prevážilo pri formovaní blokov alebo nejakej dvojrýchlostnej Európy. Slovensko je hraničný prípad, lebo geopoliticky pasuje do V4, no z hľadiska meny a spoločnej monetárnej politiky patrí do eurozóny. Ťažko povedať, ktoré hľadisko by prevládlo. Ale myslím, že EÚ tak, ako vyzerá v súčasnosti, sa neudrží.“
Už máme za sebou históriu vazalského spojenectva s boľševickou ríšou na Východe, momentálne sme v područí a pod kuratelou transatlantického impéria z vôle a svojvôle Washingtonu a Bruselu. Čo tak prísť s novou históriou? Vlastnou, bez imperiálnych vplyvov z jednej či druhej strany, v pozícii zvrchovaného a svojprávneho štátu v úzkej spolupráci s bezprostrednými susedmi v stredoeurópskom priestore na princípe rovnocenného postavenia celého východoeurópskeho regiónu a vzájomnej výhodnosti kooperácie so Západom i Východom. Priveľmi idealistická predstava? Na začiatku každého spoločenského napredovania boli najprv ideály a nadšenci, potom náročná realizácia a napokon podpora mlčiacej väčšiny, už tradične váhajúcej a opatrnej. No kedy, ak nie teraz a nie my, či naši potomkovia?
http://www.protiprud.sk/politika/2179.htm