PROTIPRÚD – NOVÁ STRANA NA OBZORE
Nová strana na slovenskom obzore: Ďalšia do počtu, alebo skutočné ozdravenie scény? Parlamentná fraška štandardných strán. Čakanie na pozitívnu zmenu je stále čakaním na Godota?
Ľubomír Huďo si všíma snahu o založenie novej strany poslancami, ktorí sú po chvíli v parlamente znechutení pomermi vo vysokej politike. Skutočne hľadajú možnosť nápravy, alebo iba politikárčia?
Tradičné delenie politických strán na pravicové a ľavicové, prípadne ich vlastné definície, že sú naľavo či napravo od stredu, liberálne alebo konzervatívne, zohráva určitú úlohu v komentároch novinárov, v úvahách politológov, sociológov a analytikov.
Ľudová tvorivosť nepozná hranice a tzv. ľavicu i pravicu a ich stredové varianty hodila do jedného vreca a nazvala ho hrabica (každá z týchto strán hrabe k sebe a vyťaží maximum z využívania verejných prostriedkov vo svoj prospech, v záujme svojich sponzorov a spriaznencov na úkor všetkých ostatných). Politická kultúra trpí a parlament je dejiskom nedôstojného cirkusu, ktorý trápnymi exhibíciami len znechucuje uvažujúcich voličov.
Oddanosť iba voličom
Nezaradený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Marček plánuje založiť novú politickú stranu, ktorá nemieni byť súčasťou žiadnej koalície ani opozície. Strana bude otvorená pre každého občana. O programe zatiaľ nič nepovedal, no vyhlásil, že jeho nová strana bude plniť iba vôľu svojich voličov. Tvrdí, že sa rozhodol prísť na slovenskú politickú scénu s novou formou politickej strany: „Určite nebude vyhovovať žiadnemu politikovi zo súčasnej garnitúry. Ani opozícii, ani koalícii.“
Peter Marček chce zabezpečiť, aby v strane rozhodovali všetci jej členovia. Má byť nastavená tak, aby nebolo možné meniť jej štruktúry: „Lebo to vyvoláva neustály boj o moc vo vnútrostraníckych štruktúrach.“ Vedenie strany má byť veľmi úzke a nebude môcť zastávať žiadne výkonné funkcie okrem tých, ktoré sú priamo volené občanmi.
Marček sa najprv pohyboval okolo Hnutia za demokraciu (HZD), neskôr zakladal Stranu občanov Slovenska (SOS), ktorú poskytol Borisovi Kollárovi a ten z nej spravil hnutie Sme rodina. V prvej pätke kandidačnej listiny sa Marček spolu s Kollárom dostal do parlamentu, no po pár mesiacoch ten istý Peter Marček spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou opúšťa poslanecký klub Sme rodina pre rozpory s predsedom Borisom Kollárom.
Parlamentné sondovanie
Nezaradení poslanci, ktorí by mali zakladať novú stranu, údajne rokovali s vládnou stranou Sieť. Rastislav Holúbek oslovil poslanca Siete Andreja Hrnčiara a Peter Marček spolu s kolegyňou Martinou Šimkovičovou kontaktovali ĽSNS Mariana Kotlebu. Marček potvrdil stretnutie s Kotlebom, no vraj nehovorili o spolupráci. Rozhovory potvrdila aj Šimkovičová, ktorá uviedla, že sú opoziční poslanci a tak spolu komunikujú.
Nová strana nechce byť poplatná politikom vládnej koalície ani súčasnej opozície. Ak chce totiž uspieť, musí prísť s niečím odlišným ako s doterajšou praxou tzv. štandardných strán, ktoré sa len predbiehajú v tom, ako sa dostať k válovom a v štýle hrabice získať pre seba, čo sa len dá. Tieto strany dokážu voličov ešte stále zlákať a zabezpečiť si ich podporu sľubmi, prázdnymi rečami a mediálnou šou. Spoločne, ľavica i pravica, sa štylizujú do úloh ochrancov spoločnosti a záujmov radového voliča, človeka, občana.
Preto aj Peter Marček okamžite reagoval na kuloárne informácie, podľa ktorých spolu s ďalšími dvoma exposlancami by mali skončiť vo vládnej strane Sieť: „Žiadna Sieť, či iné parlamentné strany, to bude prvý krok! Bude to ťažká cesta, tŕnistá, ale ja som nikdy nedostal nič len tak, zadarmo. ”
Politická analytička Viera Žúborová, vedúca katedry politológie a európskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, skonštatovala, že opozícia by mala byť reálnou alternatívou k vláde, no zatiaľ sa tak nespráva a venuje sa škandalóznym témam, ktorými sa viac zviditeľní aj v médiách. Považuje ju za najhoršiu, aká doteraz bola. Podľa Žúborovej sa však oveľa viac čakalo aj od vlády, že bude predkladať viac zákonov a bude funkčná: „Možno aj preto, že do koalície prišli stredopravé strany. Tieto strany sú tam však zatiaľ viac-menej len v závese. Čakajú, čo povie Smer.“
Obraz biedy a úpadku v rámci parlamentných pomerov dáva istú nádej novým stranám, ak majú potenciál uskutočniť skutočnú zmenu a ponúknuť iný typ politickej kultúry a presadzovania zmysluplných cieľov. No v prvom rade sa potrebujú dištancovať od doterajších politických fosílií, ktoré lipnú na status quo a rovnako aj od síce nových prírastkov na politickej scéne, ale iba exhibujúcich v médiách, kradnúcich myšlienky z programov iných strán a v skutočnosti zavádzajúcich verejnosť.
Nebyť príživníkom EÚ
Petra Marčeka, ktorý avizuje vznik novej strany, odlišnej od koalície i pozície, pobúrili slová premiéra Roberta Fica, že Slovensko by bez EÚ neprežilo: „Hanbím sa za to, že som príživníkom EÚ. Bojím sa chvíle, keď mi dobrodinec, úplne prirodzene, povie, dosť chlapče! Doteraz som ťa živil, si dospelý, živ sa sám!“ Podľa neho z vyjadrenia premiéra pri obhajobe zotrvania Slovenska v EÚ zachytil strach z toho, že bez 75 percent príjmov, ktoré Slovensko dostáva z Únie, nebudeme schopní prežiť: „Inými slovami povedané, Slováci si na to, aby prežili, dokážu zarobiť iba štvrtinu a zostatok si musia vyrokovať – vyžobrať. Toto sa mi nezdá správny spôsob riadenia krajiny.“
Zároveň pripomenul, že sme rozpredali vlastné zdroje a spoločnosti, ktoré do štátneho rozpočtu prinášali príjem, alebo by ho prinášali, keby ho politicky nominovaní manažéri nerozkradli. Všíma si možné riešenia: „Môžeme to nechať tak a povedať si, že to nejako dopadne. Zostať pri starom modeli a podľa morálky sa buď pridať k zlodejom, alebo nebyť zlodej a trpieť.“ No dá sa aj pozrieť na to, kto, kde a koľko ukradol, zobrať si to späť a z toho dávať do poriadku krajinu. Potrebné je podľa neho podporiť investovanie, povyhadzovať všetky nepotrebné byrokratické prekážky, spraviť jednoduchý systém a citlivo ho riadiť.
Hlási sa aj bývalý riaditeľ STV
O novej konzervatívnej strane začína hovoriť aj Richard Rybníček, primátor Trenčína, bývalý riaditeľ komerčnej televízie JOJ a tzv. verejnoprávnej Slovenskej televízie. Človek, ktorý ako šéf verejnoprávnej mediálnej inštitúcie pokorne slúžil záujmom vtedy vládnucej Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ ), podporoval akékoľvek zahraničnopolitické aktivity USA a neoliberálnu agendu. Človek, ktorý čistil televíziu od jemu nepohodlných ľudí, diktátorskými metódami pristupoval k zamestnancom a vnímal ich buď ako potrebné, alebo nadbytočné pracovné nástroje, pričom štedro odmeňoval z verejných prostriedkov svojich prisluhovačov.
Šliapal po verejnoprávnosti, vytvoril ideologické spravodajstvo a hrdil sa ekonomickými výsledkami za cenu výpredaja majetku televízie, likvidácie pracovných miest a presadenia stupídnej zábavy vo vysielaní, od telenoviel po súťaže šoubiznisového charakteru. Ako komunálny politik sa už dlhú dobu drží v sedle a ašpiruje zrejme na celoštátnu úroveň v rámci vysokej politiky.
Rôzne figúrky, či už z minulosti alebo novodobé, majú politické ambície a pôsobenie v parlamente, či dokonca vo vláde vnímajú ako svoju vytýčenú métu. Čo to však prinesie do budúcnosti občanom, národu a krajine, okrem uspokojenia ambícií politických marionet a zabezpečenia straníckych a s nimi spätých rodinných klanov? Jedno je však isté – nastal najvyšší čas na zmenu, inak na to doplatia všetci, aj tí dole, aj tí hore.
http://www.protiprud.sk/politika/1913.htm