PROTIPRÚD – Profesionálny karierista Lajčák
Vysoká škola karierizmu: Miroslav Lajčák ako nádejný kandidát na post generálneho tajomníka OSN. Šéf slovenskej diplomacie nie je výhrou pre Slovensko. Ďalšia poslušná figúrka na ceste k luxusnej trafike. Ako na to? Kam vietor, tam plášť
11. 5. 2016
Ľubomír Huďo uvažuje o závratnom kariérnom postupe slovenského ministra zahraničných vecí, mimoriadne pružného pragmatika od sovietskej školy po transatlantickú oddanosť
Miroslav Lajčák je hviezda na diplomatickom nebi v medzinárodnom význame, od Japonska až po Balkán, kde naňho nezabudnú bosnianski Srbi, ktorí proti nemu protestovali. Kariérny diplomat, ktorý vždy presne vedel, odkiaľ vietor fúka, kde sa ohnúť, čomu sa prispôsobiť a čo hlásať, respektíve diplomatickými frázami obhajovať to, čo je súčasným trendom a prináša mimoriadny osobný prospech.
Taktika slovenského príslovia kam vietor, tam plášť ho vyniesla až na kandidatúru na generálneho tajomníka OSN. Podľa slovenských mediálnych zdrojov bolo o Lajčákovom záujme o tento vysoký medzinárodný post informované aj Ministerstvo zahraničných vecí USA. V kuloároch sa hovorí, že by novým generálnym tajomníkom mal byť človek z východnej Európy. No keď to schváli Veľký brat spoza Atlantiku, tak na tom niečo môže byť.
Politológovia nás presviedčajú, aká je to výhra pre Slovensko, česť pre krajinu a slovenský vklad div nie do svetových dejín diplomacie. Skôr je to len a len horolezecký výstup politickej servilnosti jedného z mnohých poskokov svetových elít na diplomatický Olymp, a to bez ohľadu na to, či je to Slovák, Ír alebo Eskimák.
Od sovietskej prípravy k európanstvu
Miroslav Lajčák vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov a v roku 1988 začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Neskôr bol osobitným asistentom ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Minister sa na mladého diplomata mohol spoľahnúť, veď študovali na tej istej škole v Moskve. Eduard Kukan mohol byť žiarivým príkladom pre budúceho šéfa slovenskej diplomacie, keďže za komunistického režimu v čase normalizácie pôsobil ako zástupca veľvyslanca na československom veľvyslanectve vo Washingtone. Po novembri ’89 sa z neho stal demokratický politik, presvedčený, že Európska únia a NATO sú jedinou správnou cestou na večné časy a nikdy inak. Aj Miroslav Lajčák odhalil čaro eurokariéry a doplnil si vzdelanie v Európskom Centre pre bezpečnostné štúdie G. Marshalla v Nemecku. Pôsobil na veľvyslanectve v Moskve, v Japonsku a jeho najvýznamnejším postom bola funkcia vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa EÚ v Bosne a Hercegovine.
Prišli i ďalšie eurofunkcie ako osobný vyslanec vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pre referendum o nezávislosti Čiernej Hory, šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová ho vymenovala za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, východné partnerstvo a západný Balkán. Neskôr bol aj výkonným riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu.
Miroslav Lajčák sa so svojou minulosťou úplne nevyrovnal a zrejme nostalgicky spomínal na staré časy, keď svojho času ako šéf slovenskej diplomacie a zároveň predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnosné menšiny a rodovú rovnosť do nej vymenoval Pavla Mešťana, riaditeľa Múzea židovskej kultúry, bývalého hlavného ideológa normalizácie na Slovensku a pedagóga na Vysokej straníckej škole ÚV KSS v Bratislave. Aj Pavol Mešťan, podobne ako Eduard Kukan alebo Miroslav Lajčák, uplatňoval v praxi osvedčené kam vietor, tam plášť, keďže bol pred rokom 1989 veľkým bojovníkom proti sionizmu a po roku 1989 už naopak, jeho nadšeným obdivovateľom.
Frázy a zasa len frázy na objednávku
Súčasný šéf slovenskej diplomacie a nádejný kandidát na generálneho tajomníka OSN nikdy nesklamal a povedal vždy presne to, čo sa od neho očakávalo. Napríklad v roku 2012 sa vyjadril o dianí v Sýrii na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli takto: „Dôrazne odsudzujeme násilie v Sýrii, ktoré ženie krajinu na pokraj občianskej vojny. Naďalej je potrebné stupňovať tlak na sýrske vedenie, podporiť opozíciu a vyhnúť sa ďalšej eskalácii napätia.“
V súvislosti s krízou na Ukrajine pred dvoma rokmi tvrdil, že Putinovým slovám neuverí ani malé dieťa, pretože sú určené na domácu spotrebu, a kritizoval „ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine“. Podľa Lajčáka porušilo Rusko viacero medzinárodnoprávnych záväzkov: „O adekvátnosti slova agresia teda nemôže byť pochýb.“
V súvislosti s programovým vyhlásením súčasnej slovenskej vlády uviedol, že je spokojný s vyjadrením kontinuity v euroatlantickej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska, pričom v žiadnom prípade neočakáva zmeny v euroatlantickom smerovaní krajiny.
Vzhľadom na nálady voličov a ako minister za vládnucu stranu SMER – SD, ktorá zvíťazila v nedávnych voľbách, síce potvrdil, že Slovensko bude kvóty na utečencov odmietať aj naďalej, no zároveň dodal, že s ich dobrovoľným prijímaním sa to však zdá byť otvorenejšie. V snahe zostať verný multikultúrnym trendom a nestratiť kredit politika európskeho formátu bez sklonov k islamofóbii zdôraznil, že na Slovensku žije integrovaná moslimská komunita, ktorá je prínosom pre spoločnosť. Pripomenul, že nie moslimovia sú riziko, ale nekontrolovaná migrácia a príchod väčšieho počtu ľudí, než dokáže spoločnosť absorbovať.
Za verné služby pekná odmena
Na ceste za vysnívaným medzinárodným postom v New Yorku Lajčák veľmi skoro zistil, že za verné služby a servilnosť momentálne dominujúcemu systému medzinárodných vzťahov sa veľmi pekne platí. Informáciu o jeho plate počas pôsobenia v Bosne zverejnili Nezavisne novine. Podľa nich zarobil vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu pol milióna eur za dvadsať mesiacov. Po prepočte by to znamenalo 25-tisíc eur mesačne. Lajčákov hovorca Boris Gandel túto informáciu nepoprel.
Súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun má podľa zverejnených informácií plat vyše 14-tisíc eur mesačne. Okrem toho má zadarmo bývanie či ročný príspevok viac ako 22-tisíc eur na osobné výdavky.
Pred niekoľkými rokmi na neoficiálnom stretnutí s jedným slovenským diplomatom v Grécku som sa od neho dozvedel nediplomatickým jazykom, v čom tkvie umenie diplomacie: Vedieť, na koho sa vys..ť a z koho sa pos..ť.
Pri všetkej úcte k možnému budúcemu generálnemu tajomníkovi OSN, ktorý má byť vraj pýchou Slovenska, musím skonštatovať, že svoje umenie ovláda dokonale. No pre koho je táto schopnosť okrem neho samého prínosom, nech mu napovie jeho vlastné svedomie prikryté nepriedušnou eurovou prikrývkou.
http://www.protiprud.sk/politika/1782.htm