PROTIPRÚD – SLOVENSKÁ DEZILÚZIA Z DEMOKRACIE
Slovenská dezilúzia z demokracie: Prečo je takmer polovica ľudí nespokojná so systémom? Marazmus od havliády cez ľavo-pravé vlády až po dnešok. Strach o budúcnosť a otrávenosť z ponovembrového systému
Ľubomír Huďo vníma nespokojnosť slovenskej verejnosti ako logický dôsledok permanentného klamania a dlhodobej manipulácie zo strany doteraz vládnucich garnitúr
Prieskum inštitútu INEKO prostredníctvom agentúry Focus na vzorke 1020 respondentov vyvolal pozornosť varovným údajom, že na Slovensku je pomerne veľká nespokojnosť so stavom demokracie. Takmer polovica ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za zlú až mizernú.
Ľudia, ktorým by jej súčasný stav vyhovoval, sú vo výraznej menšine. Až 40 percent ľudí si myslí, že demokracia je nanič a 43 percent ľudí je presvedčených, že demokracia sa za posledných päť rokov zhoršila. Autori prieskumu by radi verejnosti podsunuli, že ide len o terajšiu vládu a ostatné roky vládnutia. Omyl – marazmus v spoločnosti totiž pretrváva od Veľkej novembrovej zamatovej revolúcie, ktorej protagonisti so skrytými silami v pozadí už na začiatku nastúpili na cestu klamstiev, zneužívania dôverčivosti a nadšeného idealizmu davov nezainteresovaných do plánov rozsiahlej spoločenskej transformácie.
Jej výsledkom je sociálna priepasť a deľba na jedno percento „vyvolených“, nejaké tie percentá prisluhovačov vďačných za omrvinky a bonusy a napokon (či skôr predovšetkým) na drvivú masu štatistov a poslušných ekonomických otrokov. V prieskume sa 28 percent opýtaných vyslovilo za návrat k socialistickému zriadeniu pred rokom 1989 a navyše sa ukázalo, že takmer každý štvrtý obyvateľ Slovenska považuje zrušenie parlamentného systému a nastolenie diktatúry za alternatívu súčasnej demokracie.
Vraj sme stále šťastnejší
Štyri pätiny respondentov najnovšieho prieskumu uviedli, že politici nepracujú vo verejnom záujme a neriešia problémy ľudí. Zhruba rovnaký podiel oslovených si sťažoval, že nehospodárne nakladanie s majetkom štátu nie je trestané. Respondenti taktiež tvrdili, že ľudia si nie sú rovní pred zákonom a vymáhateľnosť práva je slabá. Nič nové od Tatier až Dunaju, pretože sme svedkami dlhodobej deštrukčnej činnosti tak ľavicových, ako i pravicových vlád, politikov s frázami o národe, občanovi, reformách, európskych hodnotách a integračno-trhových zajtrajškoch.
Napriek tomu nás médiá hlavného presstitútskeho prúdu presviedčajú údajmi z iného, tento raz z medzinárodného prieskumu, že sme stále šťastnejší. Slovensko je siedme v rebríčku krajín, v ktorých sa za posledné roky najviac zvýšila úroveň šťastia. Vyplýva to zo svetovej správy o šťastí v roku 2016, ktorú o 156 krajinách sveta vypracovala OSN. Podklady pre štúdiu tvorili v značnej miere svetové prieskumy spoločnosti Gallup. Jej tvorcovia zohľadnili najmä údaje ako HDP na obyvateľa, sociálnu podporu v danom štáte, kvalitu zdravia, dĺžku života, slobodu robiť životné rozhodnutia, štedrosť a vnímanie korupcie. V celkovom rebríčku patrí Slovensku 45. miesto. Pre porovnanie, Česi sú na 27. mieste, Rakúšania na 12., Poliaci na 57., Maďari na 91. a Ukrajinci na 123.
V prípade niektorých štatistík a údajov prezentovaných v médiách ide o svet odlišný od reálneho života väčšiny ľudí. Nespokojnosť demonštrovaná zvolením tzv. neštandardných strán, teda ostro odmietajúcich nastolený pokrytecký systém a s vlastnými predstavami o náprave veci verejných a zmene medzinárodných väzieb, je dôsledkom doterajšej politiky havloidných disidentov, neskôr rôznych politických subjektov s nálepkami ako pravica, ľavica, konzervatívci, liberáli, národniari prípadne občianski aktivisti. V pude sebazáchovy a svojho výsostného postavenia dokážu predstaviteľov iných názorov a systémovej zmeny len častovať obvineniami z extrémizmu, populizmu, rasizmu a xenofóbie. Ich frázy a demagógia prestávajú zaberať a pribúda nespokojencov, ktorí im kašlú na priehľadné obhajovanie skrachovaného modelu bez vízie, perspektívy a skutočných duchovných hodnôt. A nastupuje strašidlo diktatúry alebo návratu k boľševickému diktátu, pričom oživovanie tohto prízraku majú na svedomí tzv. štandardní politici, médiá a ich názoroví prisluhovači, pretože svojou nenásytnosťou a panovačnými chúťkami sprofanovali všetko, čo sa dalo.
Ekonomické fakty
Ekonóm Marián Vitkovič nemá problém otvorene pomenovať ekonomickú transformáciu na Slovensku a kriticky hodnotiť situáciu v eurozóne. Aj pre médiá hlavného prúdu vyhlásil, že všetky vlády po novembri 1989 by bolo treba pozatvárať: „Slovensko raz vojde do učebníc histórie ako unikátny reformný experiment – transfer viac než 8 biliónov slovenských korún v priebehu cca 20 rokov počas tzv. reforiem smerom od 99,9 percenta populácie k cca 0,1 percentu. V tom je zahrnutá kupónová privatizácia, tunelovanie štrukturálnych fondov, tzv. priame predaje v privatizácii, privatizácia a rozčlenenie strategických (sieťových) monopolných odvetví, trvalý predstih rastu produktivity práce pred rastom reálnych miezd – čiže extenzívna akumulácia a vývoz kapitálu, vyberanie renty v zdravotníctve a penzijnom systéme (tzv. II. pilier), politický lobizmus, rozkrádanie a tunelovanie subvencií, štátnej pomoci a eurofondov, perverzné dopady tzv. rovnej dane, zrušenie majetkových daní, dane z dedičstva a regresívne nepriame dane (DPH), menovo-politické manipulácie aj s predčasným zavedením eura s nadhodnoteným konverzným kurzom. Každý z tých 99,9 percenta Slovákov, vrátane dojčia, by si teoreticky mal ísť ‘preplatiť šek‘ k víťazom transformácie – oligarchii, politikom, zahraničným investorom a bankám vo výške cca 50 tisíc Eur na hlavu. Čo je však podstatnejšie, táto privatizácia a rozdelenie kapitálu a potenciálu, vytvoreného predchádzajúcou industriálnou akumuláciou, je dnes prakticky už dokončená a žiadne významnejšie vnútorné zdroje do budúcnosti už neostali.“
Podľa Mariána Vitkoviča je Slovensko v podstate nesvojprávna krajina, lénne územie EÚ: „Naši politici chodia do Bruselu a tvária sa, že o niečom rokujú.“ K domácim pomerom uviedol: „Zvyšky tzv. pravicovej ‘reformnej‘ opozície sú v parlamente, vo verejných úradoch, či v súkromnom sektore vystrašené na smrť potenciálnou možnosťou začať spätne vyšetrovať ich korupciu, tunelovanie štátu v predchádzajúcich obdobiach, teda procesy, z ktorých tzv. spis Gorila zachytáva reálne tak možno päť percent. SMER-SD (vládnuca strana – pozn.red.) s nimi hrá hru mačky s myšou, aj to ešte umelou, a ponecháva im veľkodušne nejaké minimálne zdroje, napr. Bratislavský vyšší územný celok.“
Prieskum blízky realite
Rôzne prieskumy majú odlišnú úroveň dôveryhodnosti. Niekedy sú poriadne vzdialené realite, inokedy vystihujú situáciu. Jeden z nich, uskutočnený spoločnosťou StemMark na vzorke 500 mužov a žien vo veku 18 až 60 rokov pre investičnú skupiny Pioneer Investments, odhalil, že takmer sedem z desiatich Slovákov má strach z finančnej tiesne a chudoby. Obavy a neistoty spájané s budúcnosťou pritom rieši 66 % Slovákov. Viac ako polovica opýtaných, teda 56,6 %, cíti neistotu a strach aj z dlhodobej choroby alebo z ďalšieho politicko-ekonomického vývoja v Európe a vo svete.
Možno sa ešte čudovať, že v takýchto životných podmienkach prežívajú ľudia sklamanie zo šaškovania médií a politikov, ktorí ich potrebujú len ako spokojné stádočko – pracujúce, konzumujúce a prikyvujúce všetkému, čo mu nariadia? Aké je východisko naznačil prieskum INEKO – dve tretiny respondentov vidí zdokonalenie systému vo väčšej angažovanosti slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí. Zhruba rovnaký podiel si želá posilniť nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci.
Stačí len, aby takíto slušní ľudia dostali adekvátny priestor či už v hospodárskej, bezpečnostnej, justičnej alebo zákonodarnej sfére. Dokáže však súčasný systém s doterajšími a súčasnými tzv. elitami niečo také zabezpečiť? Už totiž predviedli, čoho sú vlastne schopné…
http://www.protiprud.sk/politika/2149.htm