PROTIPRÚD – SLOVENSKÉ LOKAJSTVO,ČI SUVERENITA?
Slovenské predsedníctvo v EÚ: lokajská verzia, či lekcia suverenity? Politici vystrašení Brexitom poslušne kráčajú na bruselský povel. Zostanú smelé reči o zdravom rozume len na papieri?
Ľubomír Huďo porovnáva smelé vyhlásenia slovenského premiéra a očakávaný vývoj polročného slovenského šéfovania v európskej integračnej rodinke
Postupne, ako sa blíži nástup slovenského predsedníctva v Európskej únii a vzhľadom na výsledok britského referenda o vystúpení z dvadsaťosmičky, počiatočné odhodlanie rozvíriť stojaté bruselské vody akoby ochabovalo. V súvislosti s predsedníctvom slovenský premiér Robert Fico zhruba pred mesiacom v rozhovore pre TASR (Tlačová agentúra Slovenskej republiky) rozprával o životaschopnosti malej krajiny oproti Západu, zdravom rozume a suverénnom názore, odmietaní islamu na Slovensku a neprijateľnosti kvót na prerozdelenie imigrantov do členských krajín.
Ak by táto odhodlanosť vydržala slovenským predstaviteľom na bruselských seansách aj v období júl – december 2016, bola by to nepochybne ukážková lekcia svojprávneho prístupu na medzinárodnej scéne. No naozaj to tak bude?
Bez EÚ vraj neprežijeme
Britské referendum a rozhodnutie väčšiny voličov skoncovať s bruselskými direktívami, smernicami a nariadeniami vyvolalo rôzne reakcie od lamentovania nad katastrofou po prejavy nadšenia a odhodlania realizovať ráznu zmenu v Európe. Slovenská vláda vyhlásila, že rešpektuje rozhodnutie britských voličov a nie je potrebné mať k nemu žiadne komentáre. Premiér Robert Fico zároveň naznačil, že je čas na zmeny: „Nie je to žiadna tragédia, ale realita, na ktorú musí zostávajúcich 27 krajín EÚ zareagovať rýchlo. Bola by veľká chyba, ak by reakcia 27 krajín bola taká, aká bola doterajšia politika EÚ. Obrovská časť ľudí v Európe odmieta migračnú politiku EÚ, je nespokojná s hospodárskou politikou únie. Je na nás, aby sme povedali, že zásadné politiky EÚ musia prejsť zásadnými zmenami“.
Zdalo by sa, že slovenské predsedníctvo bude zamerané na zmeny v duchu vytvorenia europriestoru na suverénne názory, ako o tom nedávno hovoril Robert Fico: „Ak sa nezmení migračná politika – budú zavedené pokuty či povinné kvóty – bude to viesť k ďalšiemu rozkladu EÚ. V migračnej politike budeme musieť urobiť zásadné zmeny, nemá ani hlavu ani pätu. Z predsedníckej stoličky budeme mať väčší vplyv na zmeny v migračnej politike“.
Práve migračná kríza a Brexit budú prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Cieľom je tiež priblížiť štruktúry únie bežným ľuďom. Podľa premiéra Fica by Slovensku vystúpenie z EÚ uškodilo: „86 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných zo zdrojov Európskej únie. My by sme neprežili bez EÚ. Pre malé štáty ako Slovensko je členstvo absolútne výhodné. Ak si porovnáme Slovensko pred rokom 2004 a potom, ako sa rozvíja, bol to mimoriadne úspešný príbeh“.
Kozmetické úpravy nepostačia
Na jednej strane premiér predsedajúcej krajiny odmieta úniový nátlak na Rusko, bruselské riešenia imigrantskej krízy, zlyhanie EÚ v prípade Británie pre jej doterajšiu politiku a žiada zásadné zmeny. Na druhej strane si nevie predstaviť existenciu Slovenska mimo EÚ alebo fungovanie Európy na úplne iných organizačných princípoch. Aké to teda budú zmeny v rámci bruselskej byrokratickej kamarily s jej blúznením o integračnom nadnárodnom štáte v podobe Spojených štátov európskych? Budú zásadné alebo len na chvíľu ukolíšu Európanov v tom duchu, že referendá síce hrozia, no karavána eurofilov ide ďalej do cieľa, ku konečnému víťazstvu Nového svetového poriadku?
Slovenská republika v podstate zohrá na pol roka úlohu malej „dôležitej“ krajiny, slovne porebeluje a bude sa oháňať víziami o zmenách, pričom sa vlastne nič podstatné nezmení a vystrieda ju ďalší štatista – Malta. Bolo by naivné domnievať sa, že Slovensko výrazne ovplyvní ďalší chod EÚ a nápravu jej vnútorných pomerov, či nebodaj prispeje k demaskovaniu skutočných zámerov europrojektantov z tieňových, nikým nevolených a vplyvných štruktúr. Mohlo by však naštartovať proces, s podporou ďalších malých „dôležitých“ krajín, ktorý aspoň čiastočne pribrzdí realizáciu nezmyselných rozhodnutí, kým väčšine Európanov dôjde, o čo vlastne euroelite v slonovinovej bruselskej veži ide, a skoncuje s umelo vykonštruovaným projektom – jeden Brusel, jedna euromasa, jedna ríša.
Rozdielne slovenské prístupy
Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, akože zástupca Slovenska, považuje EÚ za najdokonalejšiu formu integrácie krajín a ukážkový nastroj na udržiavanie mieru na kontinente, kde každých pár desaťročí zúril vojnový konflikt. Podľa neho bude rozhodujúce, ako sa zvyšných 27 členských štátov dokáže po Brexite zorganizovať a stabilizovať situáciu.
Podpredseda EK zároveň upozornil, že britské referendum bolo veľkou vodou na mlyn populistom a euroskeptikom. Treba preto presvedčivejšie vysvetľovať a obhajovať výhody únie, ako aj jej rozhodnutí, a to aj na národnej úrovni. Pripomenul, že ministri majú k občanom bližšie ako eurokomisári. Šefčovič odporúča tiež návrat ku konsenzuálnej politike a nie delenie na staré a nové členské štáty. V opačnom prípade hrozia odchody ďalších krajín.
Iný slovenský pohľad ponúkol Marek Maďarič, minister kultúry a podpredseda strany Smer-SD. Skonštatoval, že početné skupiny obyvateľov stratili dôveru v EÚ: „Črtajú sa mi tri možnosti. Jedna, radikálna, hovorí o tom, že Európska únia by mala skončiť. Druhá – zúžme Európsku úniu na nejaké jadro a ešte viac integrujme. Ja som zástanca tretej možnosti – redefinovať samotný zmysel Európskej únie, možno opustiť utópiu, kde na konci má byť jeden nadnárodný štát, a sústrediť sa na realistické a užitočné ciele. A presvedčiť verejnosť, že EÚ má zmysel, a pre taký štát, ako je Slovenská republika, je ten zmysel možno desaťnásobný“ .
Obaja lobujú za zachovanie EÚ, buď na tradičných základoch posilňovania integrácie alebo ako vylepšeného modelu bez nanucovania provokatívnych koncepcií. Na Slovensku je ešte jeden prístup, ktorý iniciuje Ľudová strana Naše Slovensko, a to vystúpenie z EÚ. Vzhľadom na svoje nepočetné zastúpenie v parlamente a neochotu ostatných subjektov s ňou spolupracovať na čomkoľvek, nijako neovplyvní fungovanie slovenského predsedníctva v únii.
Jeden inšpirujúci moment zo slovenskej a českej histórie by prospel EÚ ako celku. Prišiel s ním šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ale len v prípade kultivovaného rozchodu Británie s Bruselom. Sú to skúsenosti z delenia Česko-Slovenska, keď napriek mnohým emóciám napokon prevládla v rokovaniach zodpovednosť a podarilo sa dosiahnuť dobré zmluvy pre oba nástupnícke štáty a pre ich občanov. Česko-slovenský rozvod by mohol poslúžiť nielen vo vzťahu Londýn – Brusel, ale aj ako východisko v rámci celej Európy pri dôstojnej rozlúčke suverénnych národov a štátov s bruselským politbyrom i s jeho parazitickou armádou úradníkov, komisárov, europoslancov a všetkého ich obslužného personálu s mediálnou podporou tylových jednotiek presstitútov.
http://www.protiprud.sk/politika/1871.htm