PROTIPRÚD – SLOVENSKÝ VOLIČ A DONALD TRUMP
Podpora Donalda Trumpa na Slovensku: Prečo slovenského voliča zaujíma americký kandidát na prezidenta? Je to forma protestu proti establišmentu! Provokácia a rebélia navzdory mediálnej masáži
Ľubomír Huďo píše o určitej prepojenosti politických názorov na domácej scéne s americkou predvolebnou prezidentskou kampaňou v rámci ventilovania opodstatnenej nespokojnosti
Na Slovensku, rovnako ako aj v susedných krajinách či v iných častiach Európy, panuje v stále väčšej skupine obyvateľstva únava, znechutenie a vzdor proti politickej korektnosti. Povinné názory, vnucované politickými bábkami, presstitujúcim sa mainstreamom a mimovládkami na ovplyvňovanie politickej atmosféry, vyvolávajú protireakciu a rôzne podoby protestu a odmietania. Niektorí sa vyjadrujú len písomne na sociálnych sieťach, iní organizujú akcie v uliciach miest alebo demonštrujú svoj postoj hoci i nálepkou na aute.
Preto možno na Slovensku vidieť na súkromných automobiloch bežných značiek nápisy hlásajúce, k čomu sa vodič volič názorovo hlási. Ide najmä o domáce politické subjekty, alternatívne médiá, dokonca i upozornenie v angličtine a arabčine o prípadnej streľbe, ak sa niekto priblíži na niekoľko metrov k autu, a napokon i vyjadrenie podpory kandidátovi na amerického prezidenta Donaldovi Trumpovi.
Za Trumpa v Bratislave
Slovenský vodič na škodovke s neprehliadnuteľnou nálepkou TRUMP 2016 automaticky vyvoláva diskusie, čo tým chce povedať a prečo tak demonštratívne vyjadruje podporu niekomu, komu médiá hlavného prúdu nevedia prísť na pekné meno a systematicky ho podrobujú kritike. No práve preto, lebo mainstreamové médiá klamú, zavádzajú a manipulujú verejnosť a teda im niet prečo veriť ani pokiaľ ide o Donalda Trumpa, republikánskeho kandidáta na najvyšší post v Bielom dome.
Takzvaní štandardní politici, ktorých strany tunelujú krajinu a využívajú všetky možnosti na upevňovanie moci a zveľaďovanie majetku vyvolených, spolu s verejnoprávnymi, bulvárnymi a údajne serióznymi mediálnymi kanálmi a tlačovinami presviedčajú verejnosť, ako je Donald Trump kombináciou zloducha a blázna, pričom jeho konkurentka Hillary Clintonová síce nie je práve svätica, ale predsa je to len tá správna voľba. Takže čo, vzhliadať ku „Killary“ Clintonovej ako nositeľke svetla z Oválnej pracovne (kde sa už jej manžel Bill, bývalý prezident, nastváral rôzne kontroverzné kúsky)?
Napokon voľba amerického prezidenta nie je až tak vzdialený vesmír od života v strednej a východnej Európe, pretože zahraničná politika Bieleho domu predsa vplýva na smerovanie krajín, ich vnútropolitické dianie a duchovnú i kultúrnu atmosféru. A keď politicko-eknomicko-mediálny establišment žongluje s reformami, zdrojmi, informáciami a životmi občanov, tak to veľakrát súvisí so zahraničnými väzbami, pričom USA málokedy chýbajú medzi rozhodujúcimi silami v pozadí. Týka sa to neoliberálneho systému, privatizácií, zahraničných vojenských misií, vzťahov s inými krajinami, podporou prípadne nepodporovaním rôznych režimov a politikov a jednosmerného informačného zamerania.
Preto aj duo Trump – Clintonová súvisí s tým, čo to bude znamenať pre vývoj na Slovensku a pre jeho úlohu na medzinárodnej scéne, od fungovania NATO cez europolitiku z Bruselu až po vzťahy s Ruskom, či domáce spoločenské procesy a politické hry na parlamentnej i vládnej úrovni.
Výber je daný – medzi Hitlerom a Hitllary
Tí, ktorí si chcú zachovať nadhľad a tvrdia, že či už Clintonová alebo Trump sú rovnako figúrky nastrčené tieňovým, nadnárodným establišmentom a hrajú len divadielko pred zmätenými voličmi, a nič podstatné sa nezmení, môžu mať pravdu, no môžu sa rovnako aj mýliť, to je však na iný okruh analýz a diskusií. Jednoducho radový volič má vo finále na výber len z dvoch kandidátov, okrem možnosti ignorovať celý volebný proces, veriť v niečo úplné iné a presadzovať odlišné formy kvalitatívnych zmien systému a vedomia občanov, voličov.
Mediálny obraz oboch finálových amerických prezidentských kandidátov je jasný. Presne podľa akejsi nedávno zverejnenej štúdie vedcov z britskej Oxfordskej univerzity, ktorá porovnávala hodnoty psychopatických rysov osobnosti dvojice Trump – Clintonová s významnými politickými osobnosťami minulosti. Vedcom z Oxfordu vyšlo, že newyorský magnát svoju sokyňu výrazne prekonal. Podľa nich je Donald Trump, pokiaľ ide o psychopatické rysy, podobný nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi alebo rímskemu cisárovi Nerovi.
No Hillary Clintonová si počas svojho pôsobenia v zahraničnej politike, vzhľadom na podnecovanie a podporu vojenských konfliktov, klamstvá a taktizovanie v záujme americkej svetovlády, vyslúžila prezývku „Hittlary“. Argumentovanie s Hitlerom a používanie jeho mena v rôznych súvislostiach je osvedčeným propagandistickým ťahom, ako očierniť konkurenta, bez ohľadu na to, či je tvrdenie založené na faktoch. V každom prípade je to účinné, pokiaľ je adresátom neuvažujúca masa ochotná prijímať nepodložené tvrdenia a vyhlásenia, čo v prípade mnohých voličov býva bežnou praxou.
Koho sa viac obávať?
V prípade Donalda Trumpa však ide, zatiaľ, len o silácke reči a kampaňovú atmosféru, zatiaľ čo Hillary Clintonová dokázala v praxi na dôležitom poste v americkej vládnej administratíve, že prekrútenie jej krstného mena Killary alebo Hitllary má svoje opodstatnenie – viď Balkán, Irak, Líbya, Sýria a prístup k Rusku, Iránu, Ukrajine. Ako píše Paul Craig Roberts, ekonóm, politik, publicista s praxou v Reaganovej vláde Hillary je exemplárnym vojnovým štváčom, pravdepodobne posledným, ak sa skutočne stane prezidentkou. Vo svojej osobe totiž kombinuje aroganciu s nekompetenciou, čo predstavuje ideálnu zmes pre vzplanutie 3. svetovej vojny.
Práve preto Clintonovú podporuje aj Paul Wolfowitz, neokonzervatívec, ktorého klamstvá z pozície vládnych úradov priniesli vraždenie a spustošenie v siedmich krajinách. P. C. Roberts upozorňuje, že v šialenom Wolfowitzovom mozgu a ďalších neokonzervatívcov bujnie totiž myšlienka, že ak Amerika nevládne celému svetu, nie je v bezpečí. Kandidátka Clintonová im tak plne vyhovuje.
Napríklad profesor Rajko Doleček, pokiaľ ide o výber medzi dvoma kandidátmi na amerického prezidenta, dáva prednosť Donaldovi Trumpovi pred Hillary Clintonovou a vysvetlil to prostredníctvom ruského príslovia Tam kde nie sú vtáčiky, ktoré by trilkovali, aj zadok je slávikom.
http://www.protiprud.sk/politika/1969.htm