SKUTOČNÁ MOC – TNC
Na celom svete je približne 80 000 spoločností. Zodpovedajú za viac ako 80 % svetových obchodných tokov a kontrolujú ich.
Činnosť nadnárodných korporácií (TNC – Transnational Corporations) má ďalekosiahle dôsledky na hospodárstvo, ekológiu a veľké nerovnosti, ktoré vo svete panujú.
Pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a pracovných noriem, tieto sú zväčša mimo účinnej kontroly. Ich mantrou je dobrovoľné sebaobetovanie, presadili si rozsiahle pravidlá ochrany investícií a bránia sa akémukoľvek rozšíreniu kontroly a pokusom obmedziť ich správanie sa orientované na zisk.
Dôsledky a devastáciu spôsobenú ich činnosťou možno vidieť v celom hodnotovom reťazci. Ak sa pozrieme len na ich podiel na daňových príjmoch krajín, je zrejmé, že ich príspevok k všeobecnému blahobytu je v porovnaní s obrovskými ziskami veľmi skromný. Tí, ktorí chcú bojovať proti deštruktívnym dôsledkom svojho konania, potrebujú silných spojencov. A odvahu.
Globálna kleptománia
Konanie nadnárodných korporácií by sa dalo označiť za systematické drancovanie. Novinár a spisovateľ Tom Burgis to vo svojej knihe The Curse of Wealth (Prekliatie bohatstva), v ktorej píše o „prekliatí zdrojov“, ktorému sú vystavené krajiny afrického kontinentu, nazýva „prekliatím zdrojov“.
Výsledky živej práce, prírodné zdroje a digitálne údaje, národné bohatstvo a politické pôsobenie – v globálnych hodnotových reťazcoch si korporácie privlastňujú všetko, čo slúži ich motívu zisku, pričom nápravu škôd, ktoré spôsobujú spoločnostiam, prenechávajú najmä tým najchudobnejším a najbiednejším z týchto spoločností.
To, čo nazývajú pokrokom, sa zvyčajne naplno pomenuje až v kombinácii s deštrukciou. Korupcia a etnické násilie im slúžia dovtedy, kým štáty tancujú podľa ich predstáv a dostávajú povolenie drancovať cenné zdroje. Keď vtrhnú ako kobylky, predávajú svoje činy ako prospešné pre obnovu, ktorá sa nikdy nedostane k tým, ktorí vytvárajú bohatstvo. Dnes je moderné natierať všetko na zeleno a hlásať to ako pokrok. Na konci takéhoto procesu je zničenie samozásobiteľského poľnohospodárstva v prospech monokultúrneho nadmerného využívania, zaberanie ďalších neobrábaných plôch a ich odovzdávanie nadmernému využívaniu, vysídľovanie ľudí a korumpovanie elít.
Afrika má 15 % svetových zásob ropy. Zlato, cín, volfrám, koltan, železná ruda, urán, vápenec, diamanty – tento kontinent je pre korporácie krajinou mlieka a medu. Angola, Konžská demokratická republika, Nigéria, Niger, Guinea, Sudán, Mozambik, Ghana, Juhoafrická republika, Zimbabwe – po odchode európskych kolonialistov prišla oveľa efektívnejšia vykorisťovateľská mašinéria: korporácie.
„Stroj na rabovanie bol modernizovaný. Kým predtým násilím vynútené zmluvy pripravovali Afričanov o pôdu, zlato a diamanty, dnes armády právnikov ropných a ťažobných spoločností s ročnými príjmami vo výške stoviek miliárd dolárov ukladajú africkým vládam groteskné podmienky a potom využívajú daňové medzery, aby chudobné krajiny ošklbali o príjmy. Staré impériá nahradili skryté siete nadnárodných spoločností, sprostredkovateľov a afrických mocipánov. […] Necítia lojalitu k žiadnemu národu, ale patria k nadnárodným elitám, ktoré sa rozmohli v ére globalizácie,“ píše Burgis.
Suroviny zo všetkých kútov sveta sa skrývajú v ziskových výkazoch majiteľov dodávateľských reťazcov, do ktorých je ťažké nahliadnuť a ktoré sa zatiaľ nedajú skrotiť zákonom. Keď sa objavia v nákupných centrách krajín globálneho Severu ako spracované výrobky, lesknú sa ako prísľub spásy a detaily výrobku neukazujú, koľko krvi preň tieklo inde, koľko utrpenia sa preň pretrpelo, aké veľké je vykorisťovanie ľudí, ktorí si nahromadili svoje bohatstvo vo výkladoch nákupných centier.
Európe sa podaril kúzelný trik. Zatiaľ čo hranice sú čoraz nepriechodnejšie pre tých, ktorí utekajú pred dôsledkami tohto vykorisťovania a zbedačovania, sú otvorené pre všetko, čo zaplavuje obchody z tovární korporácií, ktoré sa snažia dosiahnuť zisk.
Proti tomuto globálnemu a planétu ničivému konaniu môžu pomôcť len riešenia založené na solidarite a globálnej politike. Tie nie sú nikde na dohľad. Pokusy, ako je obmedzenie vykorisťovania ľudí a prírody v komoditných reťazcoch prostredníctvom zákona o dodávateľskom reťazci, sú neistým začiatkom, ale neukončia to, čo charakterizuje konanie korporácií: extrémne vykorisťovanie a extrémne dlhý pracovný čas, nízke mzdy, zastrašovanie odborov prostredníctvom násilia, drancovanie celých regiónov, ničenie prírody, nadmerné ekologické vykorisťovanie. Nadnárodné korporácie nie sú všemocné. Bola im daná všemohúcnosť a tá im môže byť odňatá. Na to však potrebujeme bojovnú solidaritu. Na celom svete.
https://www.rosalux.de/publikation/id/49674/konzerne-und-kaempfe
https://www.westendverlag.de/buch/der-fluch-des-reichtums/
https://tomburgis.com/about
https://casopisargument.cz/?p=47667