A. DUGIN O IDEOLÓGII LIBERALIZMU
Lorenzo Maria Pacini prináša rozhovor s Alexandrom Duginom o tom, aký svet nás čaká po skončení špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine v dôsledku následných geopolitických zmien.
Alexandr Gelievič Dugin je ruský politik, publicista, politológ, sociológ, filozof, bývalý profesor Lomonosovej univerzity v Moskve, geopolitik a ideológ tzv. eurázijského hnutia. Je autorom desiatok monografií na najrôznejšie témy a stoviek článkov.
Alexander Gelievič, súčasný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou mení globálne geopolitické usporiadanie multipolárnym spôsobom. Ako bude podľa vás vyzerať medzinárodná architektúra – povedzme o päť rokov – keď sa boje skončia? Čo presne sa zmení, aké mocenské vzťahy na svetovej šachovnici vzniknú a/alebo sa zmení ich konfigurácia?
Najprv sa vytvorí trojpólový systém. Každá z nich bude mať vlastnú sféru zodpovednosti, vlastnú rezervnú menu, vlastný súbor kultúrnych hodnôt a vlastnú nezávislú stratégiu. Nevznikne jedno normatívne ľudstvo (ako projekcia liberálneho Západu a jeho noriem a pravidiel), ale tri. Nie jeden liberálny poriadok založený na západných pravidlách, ale tri rôzne civilizačné poriadky – s rôznymi ideológiami. Pre globalizáciu to bude zdrvujúci úder.
Po tomto globálnom kolapse budú nasledovať aj ďalšie civilizácie. Predovšetkým si myslím, že India. Má vlastný systém, obrovský demografický potenciál a silný hospodársky potenciál. Svet by sa mohol veľmi rýchlo stať štvorpolárnym. Potom príde čas na islamský svet, kde Irán, Pakistan, Turecko a tiež Sýria sú už suverénnymi celkami.
Latinská Amerika a Afrika budú smerovať k tomu istému.
Zároveň si myslím, že v Európe vypukne občianska vojna – európske národy povstanú proti globalistickým elitám. Keď zvíťazia kontinentalisti, z Európy sa vytvorí ďalší pól.
A nakoniec sa pod údermi zo všetkých strán zrúti aj samotná globalistická diktatúra v USA a trumpovci spolu s americkými kontinentalistami vytvoria nový štát. Možno bude najsilnejší, možno nie.
Geopolitický boj je tiež „stretom civilizácií“, ako hovorí Huntington, čo je v protiklade s „koncom dejín“, ktorý hlása Fukuyama. Vo svojich prejavoch ste niekoľkokrát spomenuli „vojnu ducha“, ktorá sa odohráva. Mohli by ste jasnejšie vysvetliť svoju metafyzickú víziu tohto konfliktu?
Je to dlhý príbeh. Som tradicionalista a verím, že súčasný svet je opakom sveta Tradície. Súčasný Západ zničil svoju vlastnú tradíciu, stredovekú, antickú, a ničí tradície iných národov. Súčasný Západ je skrátka kolektívny satan, Antikrist. Na konci času, a my žijeme na konci času, má satan navrch nad tými, ktorí zostávajú verní Bohu a posvätnému poriadku. Ale nie na dlho. V záverečnej bitke zvíťazia vojská archanjela Michala, teda my. O to ide: je to boj Tradície proti modernému svetu, celosvetová konzervatívna revolúcia. Pre kresťanov je to vojna proti Antikristovi, pre moslimov proti Dajjalovi, pre hinduistov proti Kali-juge, pre Číňanov proti západnému kapitalizmu a imperializmu.
V Taliansku Vás opakovane nazývali „Putinovým ideológom“ a „kremeľským Rasputinom“. Veľká časť talianskej tlače Vás politicky spája s krajnou pravicou a nazýva Vás „fašistom“ alebo „neonacistom“. A to – ako u každého, kto dostane od médií „ideologickú nálepku“ – nepochybne prispelo k zmene vnímania Talianov, intelektuálov či bežných ľudí. Čo podľa vás viedlo k takýmto nelichotivým nálepkám?
Som dosť odvážny človek, a keby som bol fašista alebo nacista, povedal by som to. A je mi jedno, čo si myslí niekto iný. Rovnako, ako keby som bol komunista. Nie som však nacista, fašista ani komunista a svoju kritiku týchto svetonázorov podrobne uvádzam v Štvrtej politickej teórii a v ďalších svojich prácach. Som proti súčasnému Západu a všetkým jeho ideológiám – liberalizmu, komunizmu a fašizmu. Pre mňa sú normatívne subjekty všetkých troch – jednotlivec, trieda a národ (nehovoriac o rase) – neprijateľné. Domnievam sa, že subjektom politiky by malo byť Dasein (vo filozofii špecifický spôsob ľudského bytia) alebo existenciálne chápané spoločenstvo, nie politický národ, ale historická a kultúrna jednota organického celku – vždy otvorená a nesúvisiaca ani s občianstvom, ani s etnickou príslušnosťou. Pospolitosť je jednota osudu.
Ale liberalizmus, ktorý dnes prevláda, nepripúšťa ani možnosť kritiky z pozície štvrtej politickej teórie. Všetko, čo sa mu protiví, musí byť buď fašizmus, alebo komunizmus. Liberáli teda so mnou nepolemizujú, ale jednoducho ma démonizujú, zakazujú ma a potom šíria karikatúru, ktorú si sami vytvorili a ktorá nemá nič spoločné so mnou ani s mojimi myšlienkami.
To isté platí aj pre Putina. Je zrejmé, že nie je liberál, ale ani komunista a už vôbec nie nacionalista. Ako ho definovať? Liberáli ho okamžite a bez rozmýšľania označia za zmes Stalina a Hitlera. Napriek tomu nie je ani jedným z nich. Liberáli možno nie sú nacisti, ale správajú sa ako nacisti. A ich správanie tiež pripomína stalinské procesy, hoci nie sú komunisti.
Toto všetko viem zo svojej sovietskej mladosti: liberalizmus sa stal takým totalitným, že nedokáže tolerovať iný názor a nie je schopný polemiky. Je to monológ. Tento samoľúby monológ bez mozgu je na fašizme a komunizme to najmenej prijateľné. Dnes populárna metóda liberalizmu je založená na tvrdení: kto nie je liberál, je nepriateľ otvorenej spoločnosti, teda „fašista“. To sa nedá zmeniť. Ideologický koncentračný tábor na Západe a vo svete zanikne spolu s liberalizmom, tak ako zanikli iné západné totalitné ideológie.
Povedzte nám, prosím, pre naše talianske publikum, ktoré sa čoraz viac zaujíma o Vaše myšlienky, ale zároveň často počúva len to, čo vysielajú mainstreamové médiá: aký je váš vzťah s Vladimírom Putinom?
Putin a ja sa riadime logikou ruského osudu, bránime ruskú identitu, sme oddaní ruskej civilizácii a uvedomujeme si pravidlá veľkej geopolitickej hry. Myslím si, že tento konsenzus je spontánny.
Vaša štvrtá politická teória je transcendenciou troch hlavných politických doktrín a fascinuje Európanov vrátane Talianov. Je tu nový prvok, ktorý ponúka možnosti pre budúcnosť – aj pre našu krajinu? A akú úlohu podľa vás zohráva Taliansko pri obnove Európy? A do akej miery môže byť vaša štvrtá politická teória cestou vpred?
Nemôžem povedať, že by ma taliansky patriotizmus nejako zvlášť nadchol. Neimponuje mi ani žiadny buržoázny národný štát, ktorý vznikol v modernej dobe. Obdivujem Rím a Rímsku ríšu. Fascinuje ma talianska renesancia. Mám veľmi rád talianske regióny – Sicíliu, sever atď. A veľmi na mňa zapôsobilo dielo a myšlienky talianskeho tradicionalistu Júliusa Evolu.
Štvrtá politická teória v Taliansku musí logicky vychádzať z talianskeho Dasein. Ale čo to je? Každý národ má svoje vlastné Dasein. Nie je to formálna kategória – ani občianstvo, ani etnická príslušnosť, ani jazyk… Je to štruktúra života a vzťah k smrti, je to hĺbka metafyzickej a existenciálnej kultúry. Niekedy mám pocit, že cítim taliansky Dasein a obdivujem ho. To si však vyžaduje vážnu filozofickú reflexiu. V mojej knižnej sérii Noomachia je jeden zo zväzkov venovaný latinskému logu. Zaoberám sa dejinami Talianska od starovekého Ríma po súčasnosť. Stále však ide len o predbežný prístup. Opis a skúmanie talianskeho Dasein je záležitosťou samotných Talianov. Je to tiež bod, na ktorom by mala byť postavená konkrétna talianska verzia štvrtej politickej teórie. Mimochodom, takéto štúdie sa už začali v Španielsku, Brazílii, Argentíne a ďalších krajinách.
V dôsledku sankcií (minulých aj súčasných) je a bude Rusko nútené zvýšiť svoju nezávislosť od západných financií. A podľa niektorých názorov sa blíži možnosť návratu k zlatému štandardu a prekonanie „fiat meny“, ktorá prevláda od 70. rokov 20. storočia, keď Spojené štáty vnútili svetu bezcennú abstraktnú menu. Zlato má aj presný symbolický význam, ktorý duchovné tradície vždy zohľadňovali. Myslíte si, že takýto scenár by mal len ekonomický význam, alebo by mohol byť širší?
Držím sa tu viac ekonomickej teórie, ktorú rozvinul Ezra Pound vo svojej lyrickej básni Cantos. Zlatý štandard je kategória spojená s niečím, čo je danému hospodárstvu cudzie a už v sebe nesie, aj keď modifikovaný, odkaz na menovú radu s politickým cieľom. Národná mena by mala byť viazaná len na objem domáceho produktu. Emisia je záležitosťou suverénnej centrálnej banky bez ohľadu na akékoľvek zahraničné opatrenie, či už ide o svetovú rezervnú menu alebo zlatý štandard. A aby sa predišlo vyvolaniu inflácie, strategické investície musia prebiehať v oddelenej rovine od masovej spotreby. Tento model nie je závislý od ideológie – Rooseveltov New Deal, Stalinova ekonomika v rokoch 1928 – 1953 a ekonomika Hjalmara Schachta boli účinné, zatiaľ čo liberalizmus, komunizmus alebo nacizmus v rôznych verziách možno spájať so stagnáciou, kolapsom a degradáciou. Optimálnym riešením je ekonomická suverenita, ktorú zdôrazňoval Pound a ktorú sa snažil stelesniť geniálny Silvio Gesell.
https://deliandiver.org/2022/08/dugin-ideologie-liberalismu-ma-na-kahanku.html#more-6322043
https://shop.nexusedizioni.it/collections/nexus-new-times/products/nexus-new-times-nr-154