EÚ – SÚČASNÝ LEVIATHAN
Leviathan je najznámejšie dielo významného autora osvietenstva Thomasa Hobbesa. Ako jeden z prvých filozofov považoval štát za výtvor racionálnej ľudskej mysle. Thomas Hobbes je historikmi považovaný za jedného z intelektuálnych otcov moderného štátu. Postaral sa o to knihou „Leviathan”.
Titul knihy sa odkazuje na mytickú morskú obludu v podobe draka, ktorá je spomenutá v Starom zákone, napríklad v knihe Jób, z ktorej pochádza príslovie Jóbova zvesť. Postupom času sa Leviathan stal synonymom pre veľkú príšeru.
Vojna všetkých proti všetkým
Thomas Hobbes argumentoval, že ľudstvo sa bez štátu nezaobíde. Bez nejakej „štruktúry”, ktorá bude udržiavať mier a poriadok, bude panovať „vojna všetkých proti všetkým” a nebude existovať ani spravodlivosť, ani bezpečie. Život bude v takých podmienkach „krutý, osamelý, chudobný a krátky“.
Ako z toho von? Aby unikli chaosu a vojne všetkých proti všetkým, budú ľudia súhlasiť s tým, že sa vzdajú podstatnej časti svojich práv a slobôd, ktoré odovzdajú nejakej centrálnej autorite, či už je to monarcha alebo parlament. Ľudia medzi sebou uzatvárajú spoločenskú dohodu, na základe ktorej vzniká nejaká inštitúcia so zvrchovanou mocou.
Novátorská myšlienka
V čom bol Hobbesov Leviathan prelomový? Štát ako centrálna autorita, ktorá vykonáva moc nad nejakým územím, nie je daná božou vôľou, ale je výtvorom racionálnej ľudskej mysle. Predchádzajúca „teória štátu” bola postavená na doktríne, podľa ktorej vládli králi z božej moci, ktorej ako jedinej skladali účty. Teóriu opísal anglický filozof Robert Filmer vo svojej knihe Patriarcha, ktorá bola zo zrejmých dôvodov medzi európskymi vládcami veľmi obľúbená.
V Hobbesovom poňatí musí mať centrálna autorita však „absolútnu moc”, aby bola schopná udržať poriadok. Poriadok a bezpečnosť má väčšiu hodnotu ako politické slobody. Jednotlivci zostáva iba právo na ochranu vlastného života.
Nadradená autorita
V kapitole číslo 18 predstavuje Thomas Hobbes jednu z najdôležitejších pasáží svojej teórie štátu. Spoločenskú zmluvu uzatvárajú ľudia iba medzi sebou. Ich zmluvným partnerom nie je ten, komu zvrchovanú moc odovzdávajú. A preto ľudia nemôžu obviňovať vládu z toho, čo robia, tvrdí Thomas Hobbes. Vláda žiadnu zmluvu neuzavrela. Podľa tohto usporiadania je každý jednotlivý človek pôvodcom všetkého, čo štát vykoná. Ak sa niekto sťažuje na štát, sťažuje sa sám na seba. Štát môže páchať bezprávie, ale nemôže sa dopustiť nespravodlivosti alebo spáchať škodu v pravom zmysle slova. Vláda jednoducho nemôže porušiť zmluvu, pretože nie je jej stranou.
Kritika
Hobbesovu teóriu kritizoval ďalší autor osvietenstva John Locke vo svojej knihe „Dve pojednania o vláde”. Najdôležitejšou úlohou vlády je chrániť právo každého človeka na život, majetok a slobodu. Pokiaľ sa vláda spreneverí tejto úlohe, má ľud právo ju zvrhnúť, tvrdil John Locke. Stala sa nespravodlivou a tyranskou. Vláda sa musí zodpovedať ľuďom za svoje činy. To je rozdiel proti životu pod Hobbesovým Leviathanom, kde sa môže jednotlivec vzoprieť iba vo veľmi obmedzených prípadoch. Pre Thomasa Hobbesa je rebélia horšia ako zlá vláda a stabilita je najvyššou politickou hodnotou. Preto má človek právo odporu iba v najkrajnejšom prípade, pokiaľ mu ide o život. Klasickú deľbu moci Leviathan nepripúšťa. Autorita centrálnej vládnej inštitúcie nesmie byť žiadnym spôsobom oslabovaná tým, že sa o moc bude deliť s nejakou ďalšou inštitúciou. Absolútna moc je nedeliteľná. Štát nemôže byť slabý, ak má dohliadať na poriadok.
Myšlienky Johna Lockeho zvíťazili. Preto väčšina ústav moderných demokracií obsahuje výraz „vôľa ľudu” buď priamo v úvode, alebo v prvých paragrafoch.
Post scriptum
Pozn. autora: Neinšpiroval sa súčasný Brusel skôr dielom Leviathan? Môže konať akékoľvek bezprávie a ľudia nemajú právo ani na kritiku? Absolútna byrokratická moc sa nesmie s nikým deliť, pretože inak by cunami reguláciou nebolo dostatočne zničujúce? Na konci vyhlásia v duchu kľúčovej pasáže teórie Thomasa Hobbesa, že za všetko môžu vlastne sami ľudia.
Autor: D. Tolar
https://www.syrzdarma.cz/clanek/sidli-myticka-obluda-jmenem-leviathan-v-bruselu