EUROKAZAJKA A PREBUDENIE NÁRODOV
Fabrice Leggeri je vysoký úradník a od roku 2024 poslanec Európskeho parlamentu za stranu Rassemblement National. Bývalý riaditeľ agentúry Frontex (2015 – 2022), európskej agentúry pre ochranu hraníc a pobrežia, je členom Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a osobitného výboru pre európsky štít demokracie.
Ako vnímate súčasnú migračnú situáciu? Existuje skutočný záväzok Európskej komisie konať, alebo sú to len slová?
Vidím rozdiel po odchode Ylvy Johanssonovej, pretože bola taká zlá, že nie je ťažké byť lepší. Nový komisár pre migráciu a vnútorné veci Magnus Brunner je lepší, pochádza z EPP a nie z ľavice a chce zlepšiť kontrolu hraníc a návrat migrantov.
V skutočnosti navrhol zmeniť smernicu o návrate na legislatívu o návrate a svoj návrh doplnil dvoma novými návrhmi o „bezpečných tretích krajinách“, do ktorých môžu byť nelegálni imigranti posielaní. Prvý návrh je oveľa flexibilnejší ako predchádzajúce, čo je krok správnym smerom, a druhý je zoznam týchto krajín. Brunner nie je hovorcom mimovládnych organizácií a dobrým znamením je, že vo výbore LIBE ho kritizovali Renew, socialisti, zelená strana a ľavica. Navyše sa obrátil na mňa ako koordinátora tretej najväčšej skupiny a bývalého riaditeľa agentúry Frontex a považuje ma za kľúčového partnera, s ktorým treba rokovať.
Otázkou je, či komisár má podporu Ursuly von der Leyenovej, ktorá čoraz viac potrebuje podporu strany Renew a socialistov. Von der Leyenová teda musí ľavici niečo ponúknuť, čo by vysvetľovalo jej postoj k Izraelu. V každom prípade musíme byť opatrní a sledovať, či EPP zachová pevný postoj, a spoločne môžeme presadiť silný program v oblasti migrácie.
A aký je postoj členských štátov?
Francúzsko je mimo hry, pretože máme Macrona, ktorý je zástancom ideológie woke a bojí sa stratiť hlasy arabského obyvateľstva, takže odsudzuje Izrael. Na druhej strane náš minister vnútra Bruno Retailleau predstiera, že je tvrdý v otázkach migrácie a bezpečnosti, ale bez výsledkov. Nemecko tlačí viac doprava ako Francúzsko, pretože kresťanskí demokrati vidia, že stále viac nemeckých voličov podporuje AfD, ale majú koalíciu so socialistami, takže situácia je komplikovaná. Taliansko sa posúva správnym smerom, ako sme videli pri otvorení migračného centra v Albánsku. Myslím si, že táto hra je zaujímavá pre nás, pre patriotov, ECR a suverénistov, pretože existuje politický priestor, aby sme EPP povedali: „Buďme seriózni; ak naozaj chcete prísnejšiu migračnú politiku, prísnejšie hraničné kontroly a serióznu politiku návratov, spolupracujte s nami.“
Myslím si, že musíme spolupracovať s EPP, ale nemám žiadne ilúzie. Musíme byť tvrdí a nepodporovať nariadenie, ak sa pokúsia uzavrieť akúkoľvek dohodu s Renew alebo socialistami.
Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že migranti nemôžu byť vrátení do tretích krajín, pretože žiadna z nich nespĺňa potrebné podmienky na to, aby bola „bezpečná“. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že to ukazuje, že politici a národy musia znovu získať svoju moc. V demokracii rozhodujú voliči, ale títo zahraniční sudcovia sú menovaní a niektorí z nich sú militanti. Každá krajina má právo rozhodnúť, kto môže alebo nemôže vstúpiť na jej územie.
Zaujímavý vývoj navrhli Meloni a dánsky premiér: poslali list ECHR, v ktorom uviedli, že súd by nemal prehnane reagovať, zasahovať do tejto otázky a blokovať možnosť členských štátov kontrolovať svoje hranice a odmietať migrantov. Je veľmi dôležité poznamenať, že list podpísalo deväť členských štátov, čo podľa mňa otvára možnosť revízie Dohovoru o ľudských právach a ukazuje, že čoraz viac vlád chce riešiť problém s ECHR.
Pokiaľ ide o Francúzsko, ak vyhráme prezidentské voľby, Marine Le Penová alebo Jordan Bardella navrhnú referendum, v ktorom francúzski voliči priamo rozhodnú, či chcú získať späť kontrolu nad migračnou politikou. Ak tomu tak bude, žiadny európsky sudca nebude môcť zrušiť naše rozhodnutia ani nám diktovať, čo môžeme a nemôžeme robiť.
V súčasnosti existuje vo Francúzsku iniciatíva na vypísanie referenda o imigrácii, ktorú podpísalo viac ako milión ľudí.
Áno, je to iniciatíva Phillipeho de Villiersa, pravicového intelektuála, a bolo úžasné sledovať, ako za pár dní nazbierali viac ako milión podpisov. Naša politická strana túto iniciatívu nevytvorila, ale sme radi, ak ju naši členovia a voliči chcú podpísať. Sme najväčšou stranou v Národnom zhromaždení a aj keď nezačíname petície, podporíme všetko, čo smeruje správnym smerom. Táto myšlienka referenda pochádza od Marine de Le Pen, ktorá ju navrhla pred tromi rokmi, keď bola kandidátkou v prezidentských voľbách.
Myšlienka Phillipeho de Villiersa smeruje správnym smerom a má veľký ohlas. Videli sme aj masové protesty v Londýne a dokonca aj demonštráciu v Madride. Podľa nášho názoru sa národy prebúdzajú a občania chcú získať späť kontrolu nad svojimi krajinami. Politici v posledných desaťročiach vylúčili občanov z rozhodovacieho procesu. Ak by ste sa opýtali Francúzov, či chcú zjednotenie rodín migrantov, ktorí nepracujú, nezapojili sa do spoločnosti a žijú z dávok sociálnej pomoci, odpoveď by bola jednoznačné nie.
Spomenuli ste zhromaždenie VOX a Patriots, ktoré sa konalo v Madride a na ktorom ste sa zúčastnili debaty o imigrácii. Ako hodnotíte túto udalosť?
Udalosť v Madride je ďalším príkladom tejto reakcie, ktorú vidíme po celej Európe. Bolo to fantastické, atmosféra bola skvelá a účastníci boli veľmi nadšení. Niektorí rečníci hovorili o masovej migrácii a o tom, ako mení identitu našich národov. Európa je kresťanský kontinent, naše kultúrne korene sú kresťanské a naše národy sa konečne prebúdzajú.
A čo Francúzsko? Macron sa prezentuje ako veľmi sebavedomý, ale po rezignácii premiéra Françoisa Bayrou je jasné, že má problém.
Macronov problém spočíva v tom, že má problém s demokraciou a voľbami, pretože odmieta výsledky volieb. V Európskom parlamente som musel francúzskym poslancom z Renew vysvetliť, že už nie sú väčšinovou silou, pretože prehrali voľby. Francúzski voliči to dali jasne najavo. Macron vytvoril svoju „Republikánsku frontu“, aby vylúčil „extrémnu pravicu“, a urobil tak s extrémnou ľavicou, antisemitmi, podporovateľmi Hamasu a násilia, s ľuďmi, ktorí sú zaradení na zoznam „vnútornej hrozby pre národnú bezpečnosť“ alebo ktorí používali svoje platy ako členovia Národného zhromaždenia na nákup drog. Samozrejme, bol to chaos.
A to by mohol byť Jordan Bardella?
Áno, hoci by sme potrebovali absolútnu väčšinu, aby sme mohli krajinu riadiť a čeliť prezidentovi – Macronovi –, ktorý urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby nám bránil. V minulosti sme mali prezidentov, ktorí akceptovali prehru vo voľbách – napríklad keď François Mitterrand spolupracoval s pravicovým premiérom Jacquesom Chiracom; a bol aj opačný prípad, pravicový prezident a socialistický premiér. S Macronom to však nezdá byť možné a čoraz viac Francúzov si uvedomuje, že on je problém. Veríme, že ak nie je schopný akceptovať realitu, Macron by mal odstúpiť.
Pred svojou rezignáciou Bayrou oznámil svoj zámer uskutočniť tvrdé ekonomické opatrenia. Je takéto škrtenie potrebné?
Áno, je potrebné zastaviť rast dlhu. Keď Macron pred ôsmimi rokmi nastúpil do úradu, dlh bol 2 000 miliárd eur, teraz je to 3 000 miliárd, t. j. Macron ho zvýšil o 50 %. A načo? Nie na investície do budúcnosti, nie na budovanie infraštruktúry. Ak sa pozrieme na fungovanie verejných služieb vo Francúzsku, všetko sa rúca. Spravodlivosť nefunguje, pretože sa neinvestuje do zdrojov a nie sú väznice, kam by sa mohli posielať odsúdení; zdravotná starostlivosť je čoraz neistejšia atď. Škrty sú potrebné a musíme znížiť výdavky štátu, ale náš rozdiel oproti návrhu predchádzajúcej vlády spočíva v tom, že nechceme zvyšovať dane strednej a pracujúcej triede, ani zvyšovať dane podnikom.
Vo Francúzsku máme vďaka našim jadrovým elektrárňam veľmi lacnú elektrinu, ale kvôli ideológii Bruselu sme museli financovať solárne panely a zelenú elektrinu. Ak budeme platiť skutočnú cenu za elektrinu, môžeme podporiť hospodársky rast a zmierniť zaťaženie podnikov a obyvateľstva. Navrhujeme tiež ukončiť všetky dávky pre nelegálnych prisťahovalcov a náš príspevok do Európskej únie. Je zaujímavé, že zatiaľ čo členské štáty sú nútené znižovať svoje rozpočty, Európska komisia naďalej zvyšuje svoje.
Autor: Álvaro Peñas (redaktor deliberatio.eu a prispievateľom do Disidentia, El American a iných európskych médií. Je medzinárodným analytikom špecializujúcim sa na východnú Európu pre televíznu stanicu 7NN a autorom v SND Editores)
https://europeanconservative.com/articles/interviews/citizens-want-to-regain-control-mep-fabrice-leggeri/?mc_cid=e31e6f1675&mc_eid=319630c40b