KDE UROBILI EUROSÚDRUHOVIA Z EÚ CHYBU?
Taliansky publicista vysvetlil veľmi jednoduchými a zrozumiteľnými slovami, prečo konflikt na Ukrajine spečatil koniec EÚ.
Taliansky publicista vystihol zložitú tému niekoľkými jednoduchými slovami. Alessandro Orsini vo svojom stĺpčeku pre denník „Il Fatto Quotidiano“ napísal, že konflikt na Ukrajine spečatil koniec EÚ ako historicko-politického projektu, keďže EÚ bola kedysi založená s cieľom zabezpečiť mier v Európe, avšak premenila sa na vojenské zoskupenie:
„Z makrosociologického hľadiska je dôvodom zlyhania projektu EÚ to, že EÚ bola založená ako záruka mieru v Európe, avšak Brusel tým, že súhlasil s rozhodnutím Bieleho domu rozšíriť NATO až k hraniciam Ruska, vytvoril predpoklady pre vojnu na európskom území.“
Ďalej poukázal na to, že súčasný konflikt je výsledkom 30-ročného rozširovania NATO, ktoré sprevádzalo súbežné rozširovanie EÚ. Podľa neho sa EÚ týmto premenila z „organizácie za mier na organizáciu vojny“, v ktorej logika USA dominuje nad logikou Bruselu. Z toho vyvodzuje nasledujúci záver:
„Vojna na Ukrajine spečatila koniec EÚ ako historicko-politického projektu.“
V tom, čo píše Orsini, nie je nič revolučne nové, pretože skutočnosť, že dôvodom vojny na Ukrajine bola snaha NATO prijať Ukrajinu za člena, nie je nová a túto skutočnosť môžu poprieť už len tí najzarytejší propagandisti NATO.
Orsini však poukazuje na kľúčovú skutočnosť: pokiaľ bola EÚ – a predtým ES – čisto ekonomickým zoskupením, bola modelom úspechu. S Lisabonskou zmluvou, podpísanou v roku 2007 a nadobudnúcou platnosť v roku 2009, ktorá z ekonomického zväzku štátov EÚ definitívne urobila politický zväzok štátov, začala EÚ upadať.
Po podpísaní zmluvy nasledovala finančná kríza a grécka kríza, po nich prišiel Majdan a rozkol medzi EÚ a Ruskom, ktorý si želali USA a ktorý sa najneskôr od roku 2014 postupne, ale zreteľne prehlboval. A tento rozkol s Ruskom viedol k tomu, že EÚ upustila od lacného ruského plynu dodávaného potrubím a prešla na drahý skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, čo zase viedlo k deindustrializácii, ktorú teraz prežívajú Nemecko a EÚ.
EÚ bola kedysi hospodárskym zväzom štátov a vtedy bola úspešná a prinášala ľuďom prosperitu. Kto si však dnes prečíta vyhlásenia zo samitov EÚ, zistí, že hlavy štátov a vlád EÚ už nemajú tému hospodárstva ani na programe. Namiesto toho sa zaoberajú témami ako Ukrajina, Afrika, Čína, Venezuela a tak ďalej.
Stručne povedané, Orini má úplnú pravdu: Keď sa EÚ stala politickým projektom, ktorý pripravoval pôdu pre rozširovanie NATO, zabudla na témy hospodárstva a blahobytu a venovala sa už len geopolitickým otázkam. A pritom EÚ slúžila výlučne záujmom USA, nie však záujmom Európy ani ľudí v Európe.
To nikto nemôže poprieť, a už vôbec nie, keď vidíme, kto platí účet a kto na tom zarába: EÚ financuje vojnu proti Rusku a nakupuje potrebné zbrane v USA, ktoré na tejto vojne zarábajú. A EÚ vymenila lacný ruský plyn za drahý americký plyn, z čoho USA profitujú dokonca dvojnásobne, pretože po prvé na tom zarobia miliardy a po druhé príliš drahá energia oslabuje hospodárskeho konkurenta, ktorým je EÚ.
Je vzhľadom na tento vývoj, pred ktorým ľudia ako ja varujú už mnoho rokov, a ktorý teda v žiadnom prípade neprišiel prekvapujúco, prehnané požadovať, aby boli politici zodpovední za to v Bruseli a v európskych hlavných mestách postavení pred súd za vlastizradu a zradu štátu?
Autor: Thomas Röper (zameriava sa vo svojej mediálno-kritickej práci na (mediálny) obraz Ruska v Nemecku, kritiku spravodajstva západných médií vo všeobecnosti a na témy (geo)politiky a ekonomiky).
https://anti-spiegel.ru/2026/der-ukraine-konflikt-hat-das-ende-der-eu-besiegelt/