OFICIÁLNA A SKUTOČNÁ EURÓPA
Už sa nezdá bláznivé naznačovať, že európske elity by mohli byť pripravené „zachrániť demokraciu“ – pred ľuďmi – tým, že ju zničia.
Mick Hume
Vedúci predstavitelia EÚ sa vždy chválili, že ich projekt je zameraný na vytvorenie „čoraz užšej únie“ v celej Európe. Teraz sa zdá, že európska politika sa skutočne zbližuje. Nie však spôsobom, ktorý by si bruselské centralizačné elity želali.
Naopak, výsledky nedávnych volieb od Anglicka cez Nemecko až po Rumunsko ukazujú, že milióny európskych voličov sú teraz jednotní v odhodlaní zbaviť sa starého proeurópskeho politického establishmentu tým, že volia národné populistické strany.
Mimoriadny prielom nastal pre Reformu Spojeného kráľovstva Nigela Faragea v parlamentných, miestnych a starostovských voľbách v celom Anglicku. Nacionalistický kandidát George Simion ľahko zvíťazil v prvom kole rumunských prezidentských volieb.
Tieto výsledky ukazujú prehlbujúcu sa priepasť medzi oficiálnou Európou, ktorú si predstavujú elity EÚ, a skutočnou Európou, v ktorej žijú, pracujú a volia milióny ľudí.
Elity EÚ s radosťou vťahujú britskú labouristickú vládu bližšie k orbite Bruselu vo všetkých oblastiach, od obchodu až po obrannú politiku, a ubezpečujú všetkých, že Európa necháva „traumu“ z brexitu v minulosti. Milióny anglických voličov však odmietli labouristov, ako aj kolabujúcich toryovcov, a dali jasne najavo, že za budúcnosť považujú „pána brexitu“ Nigela Faragea.
V Rumunsku elity EÚ a ich mediálni spojenci urobili všetko pre to, aby Simiona démonizovali ako „krajne pravicového Trumpovho spojenca“. Napriek tomu podpora lídra AUR len rástla, až do takej miery, že získal približne 40 % hlasov. Tieto neúspechy bruselských oligarchov prichádzajú po podobných výsledkoch v celej Európe, najmä po náraste podpory pravicovej Alternative fur Deutschland (AfD) vo februárových nemeckých parlamentných voľbách.
Teraz je jasné, že populistická revolta, napriek tomu, že bola opakovane vyhlásená za mŕtvu, je v celej Európe živá. Medzitým sú to staré mainstreamové strany, ktoré sa potácajú na okraji politického hrobu a zúfalo sa snažia prežiť.
Po zjednotení Nemecka pred 35 rokmi si „duo“ kresťanských a sociálnych demokratov rozdelil viac ako 80 % hlasov. Teraz sa im podarilo získať sotva polovicu tohto počtu. Vo voľbách v Anglicku získali labouristi a konzervatívci spolu približne tretinu všetkých hlasov, čo je historicky najnižšia hodnota.
Medzi týmito stranami a ľuďmi – najmä robotníckou triedou a mladými ľuďmi – je väčší odstup ako kedykoľvek v modernej histórii. Čo je ešte horšie, strácajú svoje tradičné základne najsilnejšej podpory: „Už neexistujú žiadne červené alebo modré „steny“, žiadne srdcové oblasti, žiadne bezpečné kreslá alebo základné hlasy, o ktoré by sa staré strany mohli oprieť.“
Ako na túto existenčnú krízu reagujú strany establišmentu a snažia sa zadržať populistickú vzburu? Po prvé, snažia sa upokojiť nahnevaných voličov tvrdením, že si vypočuli obavy verejnosti z masovej migrácie alebo Net Zero a urobili ústupky.
Naozaj si myslia, že európski voliči sú natoľko hlúpi, aby tomu uverili? Veď sú to strany, ktoré zaviedli práve túto politiku a ktoré ju naďalej presadzujú v spojenectve s ľavicou a zelenými v Bruseli a Berlíne. Politikov budeme posudzovať podľa toho, čo robia, nie podľa toho, čo o sebe hovoria.
Keď všetko ostatné zlyhá pri odvracaní populistickej vlny, maska európskeho establišmentu skĺzne a odhalí sa pravá tvár ich škaredého elitárstva. Ukazujú, že budú podkopávať a narúšať samotnú demokraciu, aby zabránili voličom voliť „nesprávnych“ ľudí.
V Rumunsku minulý rok súdy – so súhlasom Európskej komisie – zrušili prezidentské voľby po tom, čo nacionalista Cǎlin Georgescu vyhral prvé kolo hlasovania – a potom mu zakázali kandidovať znova v máji. Čo by sa mohli pokúsiť prekaziť Simionovi tentoraz, keď sa počet nacionalistických hlasov zdvojnásobil?
V ďalšom škandalóznom prípade, keď elity používajú právo ako politickú zbraň proti národným konzervatívcom, francúzske súdy zakázali líderke Národného zhromaždenia Marine Le Penovej kandidovať vo voľbách na prezidentku – voľby, ktoré mala zrejme dobré predpoklady vyhrať.
V Nemecku štátna špionážna agentúra práve oficiálne označila AfD za pravicovo-extrémistickú skupinu, čo by mohlo byť dokonca základom pre prípadný zákaz strany. Pripomeňme, že strana, ktorú chcú umlčať, nie je okrajovou sektou, ale reprezentantom miliónov nemeckých hlasov, ktorý vo februárových parlamentných voľbách skončil druhý a teraz je na čele prieskumov.
V Británii sa v reakcii na vzostup Reformy UK labouristi a toryovia jednoducho dohodli, že zrušia miestne voľby v oblastiach, kde sa očakávalo veľké víťazstvo Farageovej strany. Británia – zrušenie volieb. Budúcnosť?
A v krajinách, kde ľudia stále volia „zle“ sa eurokrati vždy môžu uchýliť k použitiu moci peňaženky. To bol ich modus operandi pri podkopávaní poľskej konzervatívnej vlády PiS. A je to tá istá metóda, ktorú naďalej používajú na vydieranie maďarskej konzervatívnej vlády – vo výške 1 milión eur denne a viac -, aby sa prispôsobila progresívnemu ľavicovo-liberálnemu migračnému diktátu bruselskej elity. Keď k tomu pripočítame neustále vyhrážky, že ak sa Maďarsko opováži zablokovať vstup Ukrajiny do EÚ, zbaví ho hlasovacích práv, musíme sa pýtať: hovoríme ešte stále o únii suverénnych štátov, alebo sa to už zmenilo na plnohodnotné európske impérium?
Už sa nezdá bláznivé predpokladať, že európske elity by mohli byť pripravené „zachrániť demokraciu“ – pred ľuďmi – tým, že ju zničia. Čím horšie je ich postavenie, tým zúfalejšie opatrenia prijímajú. Kto vie, kde sa táto vojna proti demokracii skončí?
S istotou však vieme, že nič z toho nedokáže zastaviť vzburu ľudu. V skutočnosti to len ďalej posilňuje podporu populistov.
V stávke je sotva viac. Preto sa musíme postaviť na stranu populistickej vzbury, ktorá je našou najlepšou šancou spochybniť starý mŕtvy establišment v celej Európe a zmeniť politiku nadobro.
Samozrejme, napriek spoločnému vzoru politického povstania nie sú všetky tieto strany rovnaké. Je veľký rozdiel napríklad medzi Reform UK a rumunskými etnonacionalistami z AUR. Ide však o niečo viac než len o jednotlivé strany. Ide o to, aby sme sa postavili za ľudové povstanie vo všetkých jeho nespočetných podobách, od farmárov až po protesty proti migrácii, aby sa demos vrátil do centra demokracie.
Toto nie je „protestné hlasovanie“ ani skúšobná jazda. Je to historická príležitosť zvrhnúť starý poriadok a otvoriť dvere do inej politickej budúcnosti – nech už bude akákoľvek.
Autor: Mick Hume (anglický novinár, v súčasnosti šéfredaktor portálu europeanconservative.com. Píše aj pre Spiked, The Daily Mail a The Sun.)
https://europeanconservative.com/articles/commentary/from-england-to-romania-they-cant-stop-the-peoples-revolt/?mc_cid=108fecfe69&mc_eid=319630c40b