PROTIPRÚD – BRATISLAVA A PRAHA POD BRUSELSKOU KURATELOU
Slovensko-české vzťahy pod bruselskou a washingtonskou kuratelou: Silné reči, nevýrazné činy. V úlohe poslušných maznáčikov. Bratislava i Praha majú na viac ako len pritakávanie
Ľubomír Huďo vidí potenciál v podstatne výraznejšej slovensko-českej politickej aktivite v záujme silného stredoeurópskeho priestoru
Na spoločnom zasadaní slovenskej i českej vlády v Bratislave sa politici z Prahy i slovenskej metropoly uistili o úžasnej vzájomnej spolupráci a v podstate o dobrovoľnom vazalstve v područí bruselskej eurobyrokracie.
Až na oponovanie v otázke prerozdeľovania utečencov do jednotlivých členských krajín Európskej únie obe krajiny nevyslali impulz, po vzore Maďarska a niektorých poľských politických rozhodnutí, na prehodnotenie svojej pozície vo vzťahu k Bruselu, Washingtonu a Moskve. Predvádzajú skôr opatrnícke lavírovanie medzi Západom a Východom, no v rámci pevných inštrukcií z transatlantických centrál, bez odvahy zaujať vlastný postoj. Pritom by mohli využiť potenciál na vytvorenie regionálnej protiváhy akýmkoľvek vnucovaným koncepciám, ktoré odporujú národnoštátnym záujmom jednotlivých krajín i strednej Európy ako celku.
Vzájomné komplimenty nestačia
Išlo už o štvrté spoločné zasadnutie vládnych kabinetov. Premiéri oboch krajín absolvovali pracovné rokovanie. Paralelne s ním rokovali aj jednotliví rezortní ministri v rámci spolupráce v oblasti dopravnej a železničnej infraštruktúry, spoločných iniciatív v obrane a bezpečnosti, ako aj energetiky alebo kultúry.
Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku to dokazuje, že vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou sú nadštandardné. Podobne sa s nadšením vyjadril aj slovenský premiér Robert Fico: „Vynikajúca a v Európe a vo svete zriedkavá podoba úzkej spolupráce, ktorej symbolickým a praktickým vyjadrením sú pravidelné spoločné zasadania vlád, je predovšetkým tiež vyjadrením našej jazykovej a kultúrnej blízkosti, našej vzájomnej previazanosti vo všetkých oblastiach.“
Nepochybne sa máme čím pochváliť, pretože naše vzťahy sú skutočne ukážkové aj po rozdelení spoločného štátu a stroskotanej federácie na rozdiel od vzťahov medzi Srbmi, Chorvátmi a Slovincami, či etnicko-náboženských pomerov v Bosne alebo v prípade ukrajinsko-ruských vzťahov. Aj Flámi a Valóni v Belgicku, či Quebec v Kanade uvádzajú bývalé Česko?Slovensko ako ukážkový príklad dôstojného rozchodu a následne kultivovaných vzťahov.
No pamätáme sa ešte na začiatok 90. rokov minulého storočia, keď nás západné médiá strašili, že v prípade rozpadu Česko–Slovenska môže nastať občianska vojna v balkánskom štýle. No tieto poplašné a apokalyptické úvahy sa našťastie nenaplnili a dnes je už všetko inak. Nevyčítame si, kto na koho dopláca, kto komu pomohol a historicky poslúžil, či nevďačnosť na jednej strane a povýšenectvo na tej druhej. V súčasnosti sme naozaj pozitívnou ukážkou dobrých a nadštandardných susedských vzťahov.
Vzájomné komplimenty a spolupráca v rôznych sférach obchodu a ekonomiky však nestačia. Pod náporom globalizácie, bruselskej centralizácie a imigračnej invázie na pretvorenie Európy sme ešte viac odkázaní na seba a spolu s ďalšími susednými krajinami sme na jednej lodi uprostred a na východe Európy. Chce to aj tvárou v tvár mocnostiam zo Západu i Východu ukázať, že politika Prahy a Bratislavy nie je „kolenačkovou“ politikou, bez obáv, že nám ostáva len poslušnosť a oddanosť, pretože nemáme na výber. Odkaz o spoločných Svätoplukových prútoch, ktoré ťažko prelomiť, ak sú spolu, to v súčasnosti platí dvojnásobne.
Kritika na mieste
Slovenský premiér Robert Fico síce hovoril, že jeho vláda nie je kľačiacou vládou pred akýmkoľvek tlakom zo zahraničia, Európska únia sa správa ako narcis a nie je možné, aby malé krajiny zohrávali úlohu štatistov pri rozhodnutiach veľkých hráčov v únii. Dobre sa to počúva, ale oveľa ťažšie uplatňuje v praxi.
V minulosti slovenská a česká vláda spolu zasadli v rokoch 2012, 2014 a 2015. Spolu preberali také témy ako reverzný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu, postoj ČR k zavedeniu možných ekonomických sankcií proti Rusku, no v spoločnom vyhlásení vyjadrili plnú podporu procesu rozširovania Európskej únie o krajiny, ktoré majú záujem a spĺňajú kritériá na členstvo. Čím dali jasne najavo, že aktivity Ukrajiny neodmietame, hoci to destabilizuje východnú Európu a vzťahy s Ruskom.
Pri ďalšom stretnutí sa diskutovalo o energetike, dopravnom prepojení, eurofondoch, spoločnej obrane. Objavil sa aj razantný prvok v rámci európskej politiky ? Slovensko aj Česko odmietli akékoľvek zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov do členských krajín Európskej únie.
Aj tento rok na bratislavskom spoločnom zasadaní hovorili ministri oboch krajín o otázkach spojených s európskou bezpečnosťou a migračnou krízou. A práve tu je príležitosť jasne odmietnuť bruselskú a merkelovskú imigračnú politiku, pomýlené koncepcie multikultúrnosti a znášania následkov americkej dobrodružnej politiky na Blízkom východe a v strednej Ázii za asistencie prisluhovačov z NATO, i keď sme jeho členmi. Zároveň v rámci bezpečnosti a hospodárskej situácie je na mieste prehodnotiť aj prístup k súčasnému ukrajinskému vedeniu, postaveniu Krymu a protiruským sankciám, ktoré viac ubližujú ako pomáhajú riešeniu konfliktnej situácie na východe Európy a vzájomným vzťahom.
Potrebná je odvážna stredoeurópska politika, pričom jedným z jej pilierov by mohla byť koordinácia slovensko-českých postupov na medzinárodnej scéne v záujme vyváženosti vzťahov Západ – Východ. Menej Bruselu, inštrukcií z Bieleho domu, ale i strachu z Moskvy, a viac samostatnej iniciatívnej a spoločnej politiky v súčinnosti s Vyšehradskou štvorkou, susedným Rakúskom a s balkánskymi krajinami v prospech daného regiónu a nie geostrategických plánov strojcov Nového svetového poriadku.
Ekonomická dezercia
Politici z Prahy i Bratislavy však spoločne zlyhávajú v dôležitom ekonomickom rozmere, keď ustupujú záujmom nadnárodných korporácií, pokiaľ ide o dohody voľného obchodu medzi EÚ a USA, či Kanadou – TTIP a CETA. Žiaľ, súčasné slovenské i české politické elity v nešťastnej probruselskej koordinácii, sú ochotné napriek protestom verejnosti a odporúčaniam ekonómov, ktorí nepracujú na objednávku Európskej komisie, obetovať kvalitu života, sociálne, pracovné, potravinové a ekologické štandardy na oltár kšeftu, zisku a údajného ekonomického rastu.
V Bratislave sa pred spoločným zasadaním slovenskej i českej vlády zišli ministri obchodu členských krajín, aby spoločne ocenili dohodu CETA a urobili všetko pre jej úspešnú realizáciu, aby ju schválili národné parlamenty i ten európsky. Rovnako ako slovenské politické špičky i Česká republika podľa ministerstva priemyslu a obchodu podporí všetky kroky, ktoré povedú k tomu, aby dohoda CETA ( o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou) bola implementovaná čo najskôr.
A tak namiesto presadzovania záujmov krajín strednej a východnej Európy, a celkovo európskych štandardov v rôznych sférach života, hoci aj obyvatelia Nemecka, Rakúska a Belgicka protestujú proti zmluvám TTIP a CETA, naši politici utekajú pred zodpovednosťou voči občanom a ich budúcnosti. Vedome kapitulujú pred nadnárodnou korporačnou mašinériou s jej zavádzajúcimi sľubmi o ekonomickom raste, zvýšení vzájomnej obchodnej výmeny a nových pracovných príležitostiach. Aspoň Bratislava a Praha mohli dať jasne najavo, že týmto rozprávkam neveria, nuž čo, premeškaná príležitosť. No nie je všetkým dňom koniec…
http://www.protiprud.sk/politika/2014.htm