PROTIPRÚD – DVOJAKÝ METER NA EXTRÉMISTOV
Extrémizmus na Slovensku: V znamení skratiek. SIS o PEX a LEX. Jeden radikalizmus je stíhaný, iný odobrený najvyššími miestami. Dvojaký meter: pokrytectvo neoliberálov. Postačia paragrafy, tresty a špeciálny súd?
Ľubomír Huďo porovnáva prístup k pravicovému a ľavicovému extrémizmu zo strany oficiálnych miest a predstaviteľov tretieho sektora v úlohe záchrancov demokracie pred aktuálnymi hrozbami
Nie je extrémizmus ako extrémizmus, pretože niekedy sa hodí do strategických plánov so zmenami režimov, systémov a vlád, inokedy je nežiaduci a podrobený ostrej mediálnej kritike i stíhaniu bezpečnostným a právnym aparátom. Radikalizmus sprava i zľava má mnohé spoločné črty, pohnútky a dokonca aj niektoré stanoviská, ale pre obe strany neplatí rovnaký meter, najmä keď tu určitú úlohu zohrávajú kalkulácie mocenského aparátu a využívanie jedného, či druhého podľa spoločenskej objednávky.
Názorným príkladom je využitie radikálov z ukrajinského Pravého sektoru na špinavú prácu v uliciach Kyjeva počas Euromajdanu. Na oboch stranách ultrapravej i ultraľavej barikády pôsobia zapálení idealisti i slaboduchí jedinci, osoby so sklonom k násiliu a deštrukcii i manipulátori, rôzni sociopati, či psychopati. Pestrá zmes názorov, radiálnych riešení i politického exhibicionizmu a snahy upútať pozornosť, no aj oprávnená nespokojnosť so súčasným systémom a stavom veci verejných, či spoločenským vedomím pasívnych ovčanov a trhových konzumentov.
Správa tajnej služby
Slovenská informačná služba (SIS) v správe o svojej činnosti za minulý rok, prezentovanej jej riaditeľom Jánom Valkom pred členmi Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, zaznamenala významnú odozvu migračnej krízy a teroristických útokov na teritóriu Európy v roku 2015 aj v agende slovenských pravicových extrémistov (PEX). Tí začali prezentovať protiimigračné, protiislamské postoje a boj proti multikulturalizmu oveľa intenzívnejšie ako v minulosti.
Ako sa v časti správy venovanej extrémizmu ďalej uvádza, výrazným spôsobom sa v tejto súvislosti dostala do popredia aj kritika EÚ a NATO. Tradičná téma slovenských PEX – protirómska rétorika – sa pod týmto vplyvom stala pre nich sekundárnou. Slovenská tajná služba na strane druhej nezaznamenala posilnenie členskej základne sympatizantov ľavicového extrémizmu (LEX) v SR. Ich verejné aktivity zostali aj v hodnotenom období nevýrazné, relatívne aktívni boli vo virtuálnom prostredí.
Zodpovedá oficiálna správa tajnej služby prezentovaná v parlamente spoločenskej realite, pouličným pomerom medzi znepriatelenými radikálnymi stranami a ich aktivitám? Do tábora PEX sú okrem fanatických neonacistov zaraďovaní aj patrioti, stúpenci tradičných hodnôt a kritici liberálnych názorových trendov od agendy LGBTI po multikulturalizmus. Samozrejme pre súčasný režim momentálne predstavujú väčšie nebezpečenstvo než stúpenci maoistických, trockistických, anarchistických a ďalších ultraľavicových koncepcií nápravy spoločenských pomerov.
I keď LEX sú v agende LGBTI a multi-kulti na strane systému, no kriticky vnímajú NATO, EÚ a globalizačné snahy. Predsa je len hrozba zľava – LEX vnímaná ako nevýrazná. Možno to čiastočne chápať na základe výsledku parlamentných volieb, keďže v NR SR sedia medzi poslancami tzv. štandardných, tradičných strán aj zvolení zástupcovia strany ĽS NS, ktorej postoje sa vymykajú politicky korektnému uvažovaniu. V parlamente však naozaj nesedia otvorene sa prezentujúci stúpenci LEX, hoci v hlavách niektorých poslancov, či už sociálnej demokracie alebo liberálnej SAS, víria myšlienky neomarxizmu a diktátu prípustných názorov. Na Slovensku je miera tolerancie k jednému z extrémnych táborov predsa len do očí bijúca.
Metóda nových paragrafov
Slovenská polícia aj prokuratúra dostanú do rúk silnejšie nástroje v boji proti extrémizmu či rasizmu. Rezort spravodlivosti pripravil zmeny v trestných kódexoch, ktoré by mali účinnejšie postihovať výroky oslavujúce fašizmus, spochybňujúce holokaust alebo vyzývajúce na nenávisť voči iným národom či rasám. Odborníci upozorňujú, že len zmena zákonov nie je všeliekom, dôležitá je aj výchova, kritické myslenie a argumentácia faktami.
Zlepšených deväť paragrafov v Trestnom zákone a jeden v Trestnom poriadku ráta s tým, že ak bude niekto vyrábať, rozširovať alebo mať vo svojom počítači nacistické vlajky, heslá, symboly či programy extrémistických hnutí, prokurátor už nebude musieť pred súdom dokazovať, že ide o podnecovanie k nenávisti či násiliu. Jednoducho tieto materiály budú posudzované ako extrémistické. Novinkou tiež je, že trestné bude aj to, ak niekto založí hnutie smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Dnes je totiž trestná len podpora a propagácia takýchto hnutí.
Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku hodnotí navrhované zmeny ako ladenie trestnej legislatívy v oblasti extrémistických trestných činov: „Predpokladom razantnejšieho boja proti extrémizmu je razantnejšia legislatíva, ale neočakávam nejaké závratné zmeny v postihovaní a vo vyšetrovaní týchto prípadov“.
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv vyhlásil, že akékoľvek zlepšenie legislatívy je dobrou správou, druhá vec podľa neho je, ako budú reagovať vyšetrovatelia a súdy. Poukázal na to, že tí často dospejú k záveru, že k rasovému alebo extrémistickému skutku nedošlo alebo ho prekvalifikujú na iný.
Apartheid aj na Slovensku
Novú definíciu má mať rasovo motivovaný trestný čin. Ak napríklad bude niekto nadávať niekomu do židov, v skutočnosti tento človek ani nemusí byť židom, aby sa takýto slovný útok hodnotil ako rasistický.
Ďalšou zmenou je, že o trestnej agende z oblasti extrémizmu a rasizmu už nebude rozhodovať 54 okresných súdov, ale len jeden súd. Tým bude Špecializovaný trestný súd. Podávať obžalobu v takýchto prípadoch tak bude Úrad špeciálnej prokuratúry. Vzniknúť by mal aj osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Okrem zmien súvisiacich s extrémizmom pribudne v Trestnom zákone nový trestný čin – apartheid. Ten je v rámci medzinárodného trestného práva vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Definovaný je ako konanie jednotlivca, ktorým sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad inou.
Postavičky a figúrky
Predstavitelia Nadácie Milana Šimečku alebo spomínaný Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, či napríklad Daniel Milo, národný koordinátor protiextrémistických politík na ministerstve vnútra, predtým pôsobil v organizácii Ľudia proti rasizmu a neskôr na úrade vlády, neodsudzovali a nekritizovali opačný rasizmus alebo činnosť násilníkov z Antifa. Násilie páchané zo strany rómskeho etnika na väčšinovom obyvateľstve, rasistické vyhrážky, či kriminalita s rasovým podtextom páchaná výlučne na „gádžoch“ nikdy nebola predmetom ich záujmu a naopak pravidelne nálepkovali slovenský národ ako xenofóbov, rasistov, nacionalistov zodpovedných v zmysle kolektívnej viny za zločiny spáchané na menšinách v minulosti i v súčasnosti.
Ľahostajne a ignorantsky pristupovali k výčinom organizovaných násilníkov z hnutia tzv. antifašistických bojovníkov Antifa. Do ich arzenálu patrí rozbíjanie hláv bejzbalovými palicami, zapaľovanie áut alebo vyvolávanie výtržností a konfrontácií na spoločenských podujatiach, ktoré nevyhovujú ich ideologickým predstavám.
Nezaujíma ich ani militantnosť a extrémizmus fanatických islamistov a hrozby vyplývajúce z ich infiltrácie do krajín strednej a východnej Európy pod rúškom multi-kulti a bez problémov tolerujú nenávistné a stereotypné prejavy voči Rusom ako násilníckym hordám z Východu alebo voči Srbom ako balkánskym vrahom a genetickým zločincom. No ukrajinských neonacistov vnímajú ako bojovníkov za slobodu, alebo hrajú mŕtvych chrobákov a fyzická likvidácia ruskej menšiny na východe Ukrajiny im príde ako niečo prirodzené. Rasovo zamerané vraždenie bielych farmárov v Juhoafrickej republike považujú za konšpiráciu. V ich ponímaní extrémizmu je permanentným vinníkom biely človek, heterosexuál presvedčený o nenahraditeľnosti tradičnej rodiny, ktorý si dovolí, čo i len oponovať ich pohľadu na históriu, súčasnosť a predstavám o spoločenskom a právnom systéme. V rámci boja o záchranu svojich postov, finančných zdrojov a spoločenského vplyvu zneužijú aj paragrafy a súdy a štátna moc im na to pripraví pôdu.
Nový druh extrémizmu
Okrem PEX a LEX si Slováci vytvorili ešte jeden druh extrémizmu, ktorý prezentujú na internete a svojrázne definujú svoju momentálnu situáciu.
Prečo sú Slováci extrémisti?
Majú extrémne vysoké dane a odvody,
majú extrémne veľa exekúcií,
majú extrémne vysoké ceny potravín vzhľadom na výšku mzdy,
majú extrémne vysoké ceny energií a vody,
majú extrémne nízke dôchodky.
No s tým druhom extrémizmu sa zrejme nijaké špecializované odbory na ministerstvách, zvláštne súdy a nové paragrafy zaoberať nebudú.
http://www.protiprud.sk/politika/1887.htm