PROTIPRÚD – Eurotrafikant Ján Figeľ
Zázrak pod Tatrami: Včera politická mŕtvola a dnes eurotrafikant. Malý fígeľ veľkého Figeľa. Zúročil prax zo zväzáckych čias? Jedenáste prikázanie: Mysli na seba, pomôžeš svetu
22. 5. 2016
Ľubomír Huďo demaskuje dlhoročného matadora slovenskej a európskej politickej scény, ktorý si po prehratých voľbách doma vydupal lukratívne miestečko v zahraničí
Ján Figeľ má všestranný talent a schopnosti. Vyzná sa v politickej agende ako bývalý predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), v činnosti parlamentu ako jeho podpredseda, v zahraničnej politike ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných veci, v doprave, výstavbe a regionálnom rozvoji ako minister, vo vzdelávaní, odbornej príprave, kultúre a mnohojazyčnosti ako prvý slovenský komisár Európskej únie a najnovšie je európskym odborníkom na náboženské slobody vo svete.
To všetko zvládol a robil s plným nasadením síl pre Slovensko a pre Európu a teraz mu leží na srdci v súvislosti s migračnou krízou aj osud Európy v spojitosti s krízovými oblasťami vo svete. Pri tom všetkom však nezabudol v prvom rade myslieť na svoj osobný prospech a na záujmy svojej rodiny. Pod maskou vľúdneho kresťanského politika oddaného ideálom humanity, nezištnej viery, demokracie a európskej integrácie.
Zo zväzáka-disidenta kresťanský politik
Ján Figeľ zbiera prvenstvá na slovenskej politickej scéne. Stal sa prvým politikom zo SR, ktorý získal post európskeho komisára a teraz je historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Od študentských čias vedel, ako stúpať po kariérnom rebríčku, hoci si na chvíľu vyskúšal sklamanie z pádu, čo zaobalil do disidentského rúcha.
Študoval na Technickej univerzite v Košiciach a na fakulte bol predsedom Socialistického zväzu mládeže (SZM). V slovenských médiách v roku 2010 na svoju zväzácko-funkcionársku minulosť reagoval slovami: „Bol som šéfom SZM na fakulte na Technickej univerzite v Košiciach. V zápale, že dokážem meniť pomery v internátoch a v škole, som sa pustil do zápasu a veľmi skoro narazil na všetky štruktúry. Bol som odvolaný pod hrozbou, že ak budem ďalej aktívny, vyhodia ma zo školy. Bolo to v roku 1981.“
Na otázku, prečo si šéfovanie v SZM neuvádza v životopise, uviedol: „Nebola to politická strana. Verejne som o tom hovoril, napríklad aj v roku 1993, keď som bol zvolený do predsedníctva KDH. Ľudia majú tendenciu zjednodušovať a niektorí v tom vidia nadbiehanie moci. Mnohí z mojich kolegov, ktorí boli vtedy aktívni, sú dodnes mojimi priateľmi. Jeden z nich, vtedy podpredseda v SZM, je v reholi dominikánov, ďalší u saleziánov. Boli to roky, keď sa zdalo, že môžeme niečo dosiahnuť, ak budeme aktívni.“ Potom už prišli len vzostupy a ako zakladajúci člen KDH od roku 1992 sa pohyboval vo vysokej politike.
Miluj viac osobné výhody ako blížneho svojho
Poslanec, minister alebo eurokomisár Figeľ napriek kresťanským zásadám, ako sú láska k blížnemu svojmu, život v skromnosti a odpúšťanie, nezabudol dôkladne využiť materiálne výhody späté s domácimi funkciami i lukratívnym europostom, pomôcť príbuzným a zastať sa nenásytných kolegov.
Navyše mal dvojnásobné šťastie pri prideľovaní nájomných bytov: v priebehu siedmich rokov sa dostal až k dvom. Ako predseda KDH získal napríklad byt s rozlohou 156 štvorcových metrov v centre Bratislavy na Grösslingovej ulici za zlomok trhovej ceny. Požiadal oň v roku 1996 a po štyroch rokoch ho odkúpil v prepočte za 1 805 eur. Po medializácii kauzy prisľúbil, že byt venuje na charitu. Na otázky novinárov súvisiace s prípadom reagoval agresívne a podráždene. Neskôr už to, ako naloží so svojím bytom, považoval za osobnú vec.
Bojuj za spriatelené klany
Na lukratívne miesto vedúceho investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove sa bez výberového konania dostal Figeľov švagor Štefan Ungrady. Po prvotných informáciách, že ide o dočasnú funkciu, však Ungrady vyhral výberové konanie a na pozícii zotrval.
Potom, keď bývalý primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský z KDH čelil kritike za búranie Parku kultúry a oddychu, tichú privatizáciu bratislavských vodární či prideľovanie bytov viacerým poslancom a úradníkom, Ján Figeľ vyhlásil, že kolega z hnutia konal podľa svojho svedomia a dúfa v jeho návrat do radov KDH.
Napriek tomu, že Ján Figeľ zarábal ako minister dopravy 3 010 eur, ako bývalý eurokomisár si nechával vyplácať aj časť svojho bruselského platu vo výške 11 110 eur, ktorý by mal slúžiť ako pomoc pri návrate na pracovný trh. Spolu s príspevkom podpredsedu vlády tak jeho mesačný príjem dosahoval 14 600 eur. A hoci má Ján Figeľ byt v Bratislave, v čase svojho pôsobenia v parlamente poberal od roku 2002 príplatky ako mimobratislavský poslanec. Trvalý pobyt má totiž aj naďalej vo svojej rodnej obci Čaklov.
Myslel aj na kolegov na ministerstve. V roku 2011 ministerstvo dopravy pod jeho vedením kúpilo osem nových limuzín pre najbližších ministrových spolupracovníkov. Rezort pri ich obstarávaní rozhodne nešetril. Vybral si Škodu Superb v najdrahšej verzii. Cena každej z nich tak takmer dvojnásobne prevýšila cenu, za akú rovnaký typ auta nakúpilo ministerstvo zahraničných vecí.
Návrat na európske výslnie
Po tohtoročných parlamentných voľbách označili médiá Jána Figeľa za politickú mŕtvolu, pretože KDH pod jeho vedením po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia nezasadlo v parlamentných laviciach a voliči ho odpísali. Predseda hnutia to správne pochopil a odstúpil. No ako skúsený politický matador zistil, že keď už u Slovákov stratil dôveru, pričom im celé roky verne slúžil (a hlavne sebe samému), neváhal a oslovil bruselský kamarátsky spolok, ktorému slúžil ešte odhodlanejšie. Oplatilo sa mu to. Eurobyrokrati naňho nezabudli, a keď sa im pripomenul, hneď preňho našli miestečko, o ktoré si požiadal.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker ho vymenoval do funkcie osobitného vyslanca na podporu náboženskej slobody a vyznania mimo Európskej únie. Ján Figeľ bude svoju funkciu vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu. Pôjde o jednoročný mandát, ktorý však môže byť obnovený.
O Figeľovom vymenovaní rozhodlo kolégium komisárov na podnet Junckera. Ten sa s Figeľom stretol koncom januára a vypočul si jeho návrh na vytvorenie postu osobitného vyslanca EÚ pre ochranu náboženských slobôd. Juncker o tejto iniciatíve informoval aj predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorý ju privítal.
Zo Slovenska až na koniec sveta
Verejne túto možnosť Figeľ predstavil v marci na zjazde Európskej ľudovej strany (EĽS) v Bruseli, keď jeho iniciatívu podporil aj šéf ľudovcov Joseph Daul. Táto myšlienka našla priaznivú odozvu aj u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Figeľ ešte pred zjazdom EĽS povedal, že poslal oficiálny list najvyšším predstaviteľom EÚ, v ktorom s myšlienkou vytvorenia nového postu v exekutíve EÚ oslovil nielen Junckera, ale aj predsedu Európskej rady Donalda Tuska a šéfku diplomacie EÚ Federicu Mogheriniovú.
A tak Ján Figeľ pokračuje vo svojom dlhoročnom trende – keď nie slovenská košeľa, tak európsky kabát z milosti eurokamarátov z bruselského byrokratického spolku. A nezabudne zdôrazniť, že to robí pre Slovensko, Európu a najnovšie už aj pre svet, ktorý trpí náboženskou neslobodou a netoleranciou.
Kto chce, nech mu verí, veď jeho slová a činy sú veľavravné.
http://www.protiprud.sk/politika/1801.htm