PROTIPRÚD – KARA MUSTAFA A VÁCLAV MIKA
Kara Mustafa a Václav Mika: Zvláštne dejinné prepojenie. Veľkovezír z minulosti a generálny riaditeľ RTVS majú spoločný záujem – zabudnite na bitku pri Viedni. Vymažeme vlastnú historickú pamäť?
Ľubomír Huďo píše o rozhodnutí šéfa verejnoprávnej inštitúcie neodvysielať taliansko-poľský film o porážke Turkov v strednej Európe pre jeho údajne šovinistické zameranie
V atmosfére strachu z fanatického islamu a pomerov v Európe v súvislosti s imigračnou krízou, keď starý kontinent zaplavujú masy utečencov z Blízkeho východu, severnej Afriky a strednej Ázie, vynárajú sa rôzne historické reminiscencie, čomu všetkému už Európa v minulosti čelila. K dejinným spomienkam patrí aj expanzia Osmanskej ríše a násilná islamizácia, náboženská nenávisť a pohŕdanie bezvercami ako menejcennými bytosťami.
Každý má svoju vlastnú historickú skúsenosť, či už Európania, Arabi, Indiáni alebo černosi. No v mene zvrátenej politickej korektnosti by si Európania radšej nemali pamätať z histórie nič okrem holokaustu a zločinov Tretej ríše. Podľa programovej skladby tzv. verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by to tak nejako malo vyzerať. Preto nečudo, že generálny riaditeľ tejto inštitúcie Václav Mika a so svojimi expertmi vidia xenofóbiu a šovinizmus vo všetkom, čo nezodpovedá stanovenému politickému kurzu multi-kulti tolerancie. A to i v prípade filmu režiséra Renza Martinelliho s názvom 11. september 1683/Bitka pri Viedni.
Nežiaduci film
Kresťanské združenie Magnificat Slovakia (v parlamente ho zastupuje poslankyňa Natália Grausová) požiadalo riaditeľa RTVS Václava Miku, aby v čase výročia bitky pri Viedni v roku 1683 slovenská televízia odvysielala o tejto dejinnej udalosti taliansko-poľský koprodukčný film z roku 2012. Bitka pri Viedni bola jedným z najväčších víťazstiev kresťanských vojsk nad moslimskou armádou. Osmanská ríša sa od toho času viac menej už len zmenšovala. Porážka pri Viedni pred 333 rokmi znamenala na veľmi dlhú dobu v podstate zastavenie islamizácie Európy, s výnimkou utrpenia na Balkáne.
Václav Mika žiadosť o odvysielanie filmu 11. september 1683/Bitka pri Viedni odmietol. V odpovedi zdôvodnil svoje rozhodnutie odkazmi na nízku kvalitu filmu, pričom sa oháňal kvalitatívnymi kritériami spracovania programu. Dramaturgický tím RTVS totiž usúdil, že film nevyhovuje vysokej úrovni programovej ponuky verejnoprávneho „mediálneho kanála“, lebo sú v ňom ploché postavy, umelé dialógy, vedľajšie dejové línie, ktoré spomaľujú tempo, slabá remeselná úroveň bojových scén a trikov. Medzi argumentmi nechýbala ani veľavravná myšlienka Václava Miku a dramaturgického tímu, ktorá spečatila osud filmu vo vysielaní RTVS: „Najväčším problémom scenára, a aj celého filmu je, nielen podľa nás, manipulačný pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým pohľadom.“
Porážka tureckého vojska s tatárskymi oddielmi, ktoré zutekali od Viedne späť odkiaľ prišli vďaka poľskému kráľovi Jánovi III. Sobieskému, bavorským a saským jednotkám, je teda šovinizmus, ktorý by mohol uraziť zrejem cítenie moslimov na európskej pôde. To by asi nebolo halal (termín označujúci všetky predmety a činnosti každodenného života, ktoré sú podľa islamskej tradície povolené) v kultúrnej oblasti, takže riaditeľ a dramaturgovia zaujali rázne stanovisko. Treba len podotknúť, že v prípade RTVS nejde o inštitúciu kalifátu alebo moslimskej náboženskej obce, ale o vraj verejnoprávne médium Slovenskej republiky.
Pohľad do Turecka
V máji tohto roku si v Istanbule pripomínali 563. výročie dobytia Konštantinopolu veľkolepou masovou demonštráciou s účasťou premiéra Binaliho Yildirima. Nechýbala prehliadka aj so symbolicky prítomnými predstaviteľmi stovky janičiarov a v predchádzajúcej kampani ani podobizne Mehmeda II. Dobyvateľa a súčasného prezidenta Recepa Erdogana. Po dobytí Konštantinopolu zanikla Byzantská ríša, nastalo prenasledovanie a vyháňanie kresťanov, kostoly sa zmenili na mešity a Konštatinopol sa stal hlavným mestom Osmanskej ríše.
Majú Turci nejaké problémy so šovinizmom a xenofóbiou vo vzťahu k iným národom alebo vieram? Evidentne nie, veď je to „iba“ neškodná hra na históriu. Len tak okrajovo je súčasťou tejto hry aj podnecovanie národného, náboženského a osmanského povedomia a utvrdzovanie sa vo svojom vnímaní sveta, susedov, minulosti. Tam však nemajú bojovníka proti xenofóbii Václava Miku, ktorý by podobne ako veľkovezír Kara Mustafa (viedol z poverenia sultána Mehmeda IV. armádu do strednej Európy na vysnívanom ťažení o dobytí Ríma) najradšej zabudol na porážku pri Viedni a skoncovanie s osmanskými a islamizačnými víziami o podmanení si Európy.
Lenže dnes, v rámci aktuálnej vlny islamizácie, nestoja Turci pred Viedňou, ale sú priamo v nej a v celom Rakúsku. Podozrievať ich s nelojálnosti k Rakúšanom, ich krajine, histórii a viere by bolo nepochybne prejavom šovinizmu a xenofóbie, pretože z mešít a minaretov odjakživa zaznievali výzvy na mier, toleranciu a vzájomné kultúrne obohacovanie sa. Dennodenne o tom svedčia aj nálady v Rakúsku, kde pôvodní obyvatelia strácajú trpezlivosť s imigrantmi z islamských krajín a ich údajne nekonfliktného spôsobu života v trojuholníku šaríja-halal-ramadán.
Nepoučiteľnosť zaváňa tragédiou
Starorímskemu filozofovi a historikovi Cicerovi sa prisudzuje výrok História je učiteľkou života. Mali by sme sa teda poučiť z toho, čo prežili naši predkovia a inšpirovať sa ich skúsenosťami a poznatkami, alebo sa tváriť, že nič pred nami neexistovalo a my sme strojcami nových začiatkov a novej éry bez historickej kontinuity?
Ak budeme ako pomýlení manažéri a dramaturgovia médií vidieť za každou snahou o uchovanie vlastnej identity, tradícií a rozvíjania historických skúseností predchádzajúcich generácií len skrytú formu šovinizmu, xenofóbie a neznášanlivosti, tak zavŕšime zvrátený etnomasochizmus k radosti tých, ktorí na ňom stavajú svoje panstvo a fanatickú vieru vo vlastnú vyvolenosť.
Potom sa nám stane to, čo v minulom storočí výstižne povedal George Santayana, americký spisovateľ a filozof španielskeho pôvodu: Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili. Takže spoločne prežijeme ďalšiu vlnu islamizácie a to už bez odporu ako pri Viedni, až do štádia likvidácie vlastnej identity? Tak nám médiá, politici a tretí Sorosovský sektor v tom pomáhajte!
http://www.protiprud.sk/politika/1991.htm