PROTIPRÚD – NÁREK SLOVENSKÝCH A MAĎARSKÝCH PRESSTITÚTOV
Presstitúti všetkých krajín, spojte sa! Népszabadság si nedáme! Slovenskí a maďarskí propagandisti ronia krokodílie slzy. Vojnoví štváči a hlásne trúby NWO o slobode tlače
Ľubomír Huďo demaskuje falošnú novinársku pravo-ľavú solidaritu mediálnych hlásateľov jediného správneho názoru
V Maďarsku prestal vychádzať opozičný ľavicový denník Népszabadság. Podľa pravidiel slobodného trhu sa stal nerentabilným a jeho vydavateľ pristúpil k ráznemu opatreniu, aby nezvyšoval ďalej svoje finančné straty. No okrem ekonomických faktorov vystúpili do popredia aj politické otázky. Časť mediálneho spektra, politických kruhov i zahraničných predstaviteľov spustila kampaň o vládnej pomste ako pravej príčine odstavenia významných maďarských novín.
Nechýbala ani slovenská hlásna trúba proamerických záujmov Denník N, či bruselské politbyro eurokomisárov so svojimi obavami o slobodu tlače, či skôr ich propagandy. Otázne je, že ak by obdobné médium hlavného prúdu nešírilo rovnakú globálnu demagógiu ako jeho obhajcovia, či by im vôbec stálo za zmienku. Skôr by to ticho ignorovali alebo tlieskali nad zánikom ideového nepriateľa, pretože pre nich sloboda prejavu platí len pre totožný názor s ich stanoviskami a žiaden iný.
Od komunistov k socialistom
Denník Népszabadság začal vychádzať v novembri 1956 a vládnuci komunisti ho kontrolovali do roku 1989. Počas komunizmu úzko prepojený s režimom hlásal vtedajšiu propagandu. Po páde železnej opony mu zostala ľavicová orientácia a mal blízko k socialistickej časti politického spektra. Vydavateľstvo Mediaworks Hungary Zrt. , ktoré vlastní investičná firma Vienna Capital Partners, má silný podiel na maďarskom trhu tlačených médií a vlani kúpilo 27,7 % v Népszabadságu od nadácie založenej Socialistickou stranou, čím sa noviny dostali výlučne do súkromných rúk.
Podľa Mediaworksu v uplynulých desiatich rokoch klesla predajnosť Népszabadságu o 74 percent a od roku 2007 sa nahromadila strata vo výške 16,5 milióna eur. Jeho náklad tento rok klesol na asi 40 tisíc kusov zo zhruba 115 tisíc v roku 2008 a 270 tisíc výtlačkov v roku 1995. Vydavateľ teraz v októbri oznámil, že už nebude vydávať Népszabadság v tlačenej, ani v internetovej forme. Pracovníci denníka dostali odkaz, že už nemusia chodiť do práce a nedostali sa ani k svojej pracovnej e-mailovej pošte.
Redaktori a stúpenci ľavicového denníka označil postup vydavateľa za pripravenú formu vládnej pomsty, pretože Népszabadság otváral kauzy, ktoré ukazovali vládnych politikov z Fideszu, strany premiéra Viktora Orbána, ako zbohatlíkov bez hanby a cti. Zároveň prinášal i správy o podozreniach z korupcie medzi vysokými činiteľmi vlády a centrálnej banky. Nacionalistická strana Jobbik obvinila Orbánovu vládu, že chce ovládnuť všetky médiá a to je aj prípad Népszabadságu. Celý rad rozhlasových a televíznych staníc sa už dostal pod kontrolu ľudí z okruhu premiéra Viktora Orbána a vládnucej strany Fidesz. Objavili sa dohady, že Mediaworks predá Népszabadság a ďalšie tituly niektorému z Orbánových spojencov.
Hra na ľavicu a pravicu
Tragédiou tzv. pravicových a tzv. ľavicových novín, či iných médií je ich jednostrannosť a pokrivkávajúca objektivita. Ak sa dostanú k moci predstavitelia im blízkych názorov a ideoví spojenci, tak sú provládne a v prípade ich neúspechu zasa protivládne. Nie sú dôležité toľko proklamované hodnoty a zásady i princípy, ale či „sme“ pri moci alebo nie, lebo tí „naši“ sú ideálnymi vládcami a tú druhí predstavujú hrozbu, chaos a rozklad.
Upozorňujú síce na korupciu a zbohatlícke maniere, no v prípade tzv. ľavicových novín len na politikov z pravého tábora a v prípade tzv. pravicových novín na korupčníkov výhradne z ľavicového, či národného tábora. Svojich blízkych politikov iba tak jemne napomínajú, zároveň so zdôrazňovaním ich mimoriadnych zásluh, druhý tábor však idú roztrhať na kusy a znemožniť, ako sa len dá.
Jednoducho poslúžia ako mediálne prostitútky/presstitútky vyvolenému táboru, s ktorým ťahajú za jeden povraz. Majú však tú drzosť, že sa oháňajú nezávislosťou, objektivitou, slobodou, demokraciou a hodnotami. Platí to tak pre Slovensko, ako aj Maďarsko. K tomu pristupuje ešte jeden dôležitý faktor – globálny, zahraničnopolitický rozmer.
Podpora z Bratislavy
Slovenské tzv. pravicové noviny Denník N, ktorých obsahový a ideologický charakter by viac vystihoval názov Denník Hviezdy a pruhy, vyjadrili solidaritu s maďarským ľavicovým Népszabadságom. Denník N na titulnej stránke umiestnil nápis v maďarčine – Sme s tebou, Népszabadság! a jeho preklad do slovenčiny.
Pochopiteľne viní Orbána a jeho vládu zo špinavých praktík na likvidáciu nepohodlnej tlače. Zároveň dal kauzu do medzinárodných súvislostí s tým, že nezávislé a kritické médiá to majú nahnuté v celej strednej Európe. Spomenul českého ministra financií a momentálne najpopulárnejšieho politika v krajine Andreja Babiša a jeho vlastníctvo Mladej fronty Dnes alebo Lidových novín, kde už nemožno hovoriť o nezávislosti.
Názorovo totožné médium s Denníkom N, bývalá liaheň jeho redaktorov – denník SME, osud Népszabadságu označilo za ranu pre slobodu médií v čase, keď stredoeurópsky región potrebuje kritické médiá viac než kedykoľvek predtým. Noviny dodali, že v našom regióne nepriatelia slobody médií už nestrieľajú novinárov, ale majú v rukách ekonomickú slučku. Kupujú médiá alebo vyberajú pre ne vlastníkov, ktorí s neposlušnými zatočia.
Filantropickí sponzori?
Všetko pekné myšlienky, pokiaľ by nešlo o pokrytectvo najhrubšieho zrna od presstitútov, ktorí manipulujú verejnou mienkou na Slovensku vďaka štedrej finančnej podpore trhových žralokov a filantropických špekulantov v mene agendy Nového svetového poriadku. Ekonomická slučka im nehrozí, pretože sponzori ich vždy podržia, keďže hlásajú potrebnú agendu súčasného systému na domácej i svetovej scéne. Ich vlastníci a donori síce nepatria k stelesneniu morálky a princípov, no sú s nimi na jednej prepychovej a pohodlnej lodi. Palivo jej dodáva ich propaganda slobodného trhu s neviditeľnou rukou (neviditeľnou ju robia práve oni), multikulturalizmu, vedúcej úlohy USA vo svete, európanstva v bruselských intenciách, rusofóbie a absolútnej oddanosti liberálnej demokracii.
Zatiaľ čo SME vlastní finančná skupina Penta, Denník N minulý rok dosiahol stratu zhruba pol milióna eur, v červených číslach skončili aj prvé dva kvartály tohto roka, no výživná injekcia od antivírusovej spoločnosti Eset vo výške 1,2 milióna eur už na začiatku ho aj naďalej udržiava v akej- takej kondícii.
Obom mediálnym zdrojom neprekáža ekonomická slučka v podobe CETA, TTIP, či praktiky Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu a nadnárodných spoločností, Sorosove finančné praktiky a vyživovanie zahraničných agentov v podobe mimovládnych organizácií vo zvrchovaných krajinách ani strieľania a bombardovanie kohokoľvek a kdekoľvek, ak je to v réžii americkej armády a NATO. No v mene slobody a nezávislosti bojujú proti každému, koho označia za extrémistu, populistu, Putinofila, ruského agenta, nepriateľa demokracie. A takýto spolok chce kázať o hodnotách a neváha sa spojiť aj s doteraz nenávidenými socialistami, pretože si rozumejú v spoločnom ťažení za Nový svetový poriadok.
Brusel nesmie chýbať
Rovnako ako spolok slovenských presstitútov, aj Európsku komisiu (EK) trápi osud maďarských ľavicových novín Népszabadság. EK označila za veľmi znepokojujúcu situáciu okolo maďarského hlavného opozičného denníka. Podľa exekutívy EÚ pozastavenie jeho vydávania vyvoláva vážne obavy o slobodu tlače v Maďarsku. Hlavný tlačový hovorca EK Margaritis Schinas zdôraznil, že Brusel bude pozorne sledovať situáciu a pripomenul, ako sú sloboda tlače, pluralita a ochrana novinárov základom slobodnej a demokratickej spoločnosti.
A čo tak prekvapivo jednote spojilo pravicové slovenské denníky, maďarských socialistov a opozíciu s bruselskými eurokomisármi v úžasnej pravicovo-ľavicovej koalícii? Podľa ich vyjadrení boj za slobodu, demokraciu, európske hodnoty. Snáď aj áno, dobre sa to počúva, hoci inokedy im svojvôľa a špinavé praktiky neprekážajú, ale predovšetkým ich stmelil spoločný nepriateľ – maďarský premiér Viktor Orbán. Ten už dlhodobo pije krv architektom NWO vo Washingtone a Bruseli, i v iných tieňových brlohoch.
Népszabadság, okrem tak zdôrazňovaných korupčných káuz, systematicky kritizoval antiimigračnú politiku a referendum proti utečencom z dielne súčasnej maďarskej vlády. Noviny prezentovali medzinárodné smerovanie a vnútropolitické rozhodnutia z pohľadu, ktorý je mimoriadne sympatický Veľkému bratovi z Washingtonu a jeho Malému lokajovi v Bruseli, preto dôležitosť tohto periodika má z ich pohľadu taký mimoriadny význam. Nezáleží či vlak prichádza z ľavej, alebo z pravej koľaje, hlavne že smeruje tam, kde chceme. Ostatné je len balast zložený z fráz a okázalej pózy i v prípade demonštratívneho boja za slobodu prejavu a rado by nezávislých médií.
http://www.protiprud.sk/politika/2042.htm