PROTIPRÚD – VÝCHOVA LIBERÁLIKOV

Školská reforma a akčné plány: Vykorenia radikalizmus mladých? Plavčan a neomarxisti chcú oddanú mládež. Kozmeticky upravený dejepis. Hitlerjugend, pionieri, zväzáci a krotkí liberálikovia

Ľubomír Huďo pochybuje o úspešnosti pokusov systému a jeho stúpencov v mimovládnom sektore o politické skrotenie nových generácií

K mladosti nezaťaženej ekonomickými okovami, kariérnou poslušnosťou, prípadne ťaživými obavami o osud celej rodiny a možných následkoch vlastných činov na jej ďalší osud, prirodzene patrí snívanie, idealizmus i určitá dávka radikalizmu. Odmietanie kompromisov, v duchu textu slovenskej hudobnej skupiny Elán – kompromisy to sú krysy, razantné presadzovanie postojov a stanovísk v zapálenom presvedčení o ich správnosti nemusí byť len výsadou mladosti, ale v tom období to vlastne všetko začína.

Niekomu to vydrží po celý život, iný sa uberá menej problematickou cestou. Nemožno však cez ružové okuliare vnímať všetku mládež, už aj v nej sú zárodky budúcich pragmatikov, oportunistov, predajných charakterov a typov bez akýchkoľvek škrupúľ. No mládež, aspoň určitá časť z nej, je formovateľná prostredím, výchovou a vzdelávaním. To si uvedomujú predstavitelia každého režimu, či už fašistického, komunistického alebo neoliberálneho. A každý z nich má svoje metódy, mnohokrát veľmi podobné. Zárodky sú už v škole.

Kto nejde s nami, je extrémista

Mladí voliči si dovolili na Slovensku voliť neštandardné strany, ktoré sa tak dostali do parlamentu. Neštandardné strany majú automaticky zo strany médií hlavného prúdu a zabetónovaných politikov (na vyciciavaní verejných zdrojov) nálepku extrémistov, populistov a xenofóbov, zásadne posadnutých nacizmom a fašizmom. A tak si Peter Plavčan, súčasný minister školstva, vedy, výskumu a športu SR za vládnucu Slovenskú národnú stranu, povedal, že popri protiextrémistických zákonoch ministerstva spravodlivosti, prispeje aj on k záchrane mladej generácie.

Extrémizmom je už totiž všetko, okrem velebenia multi-kulti, Sorosovskej otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie podľa výkladu amerických tútorov a ich piatej kolóny v zákulisnej chobotničej štruktúre určitých mimovládok a jej protagonistov. K nim predovšetkým patrí Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý zverejnil začiatkom decembra prieskum Mladí ľudia v kyberpriestore , podľa ktorého tretina mladých vo veku 18 – 39 rokov sympatizuje s extrémistami. Minister Plavčan na to zareagoval: „Súvisí to s rýchlou dobou, ktorú žijeme. Stáva sa, že sme zahltení veľkým počtom informácií. Pri reforme školstva chceme dať dôraz na to, aby žiaci a študenti získali menej encyklopedických poznatkov, ale zároveň, aby sa vytvoril časový priestor na to, aby bolo možné so žiakmi rozprávať a vysvetľovať im, čo sa okolo nich deje. Po parlamentných voľbách sme inovovali prílohu k štátnemu vzdelávaciemu programu a vložili sme tam návštevu miest, ktoré sú symbolmi tragédie.“

Zreformujeme myslenie žiakov a študentov

V súvislosti s narastajúcimi „extrémistickými“ názormi u mladých sa možno posilnia hodiny dejepisu v školách. Ministerstvo školstva sa chce v rámci pripravovanej reformy pozrieť bližšie na obsah vzdelávania na základných a stredných školách. V spolupráci s externým prostredím má ministerstvo pripravené aj projekty zamerané na vysvetľovanie nebezpečenstva extrémizmu a všetkých jeho prejavov, o ktorých minister Plavčan povedal: „Mali by to byť rôzne projekty, ktoré by sa týkali obsahu vzdelávania, aby sa vytvoril priestor na to, aby sa deti oboznámili s ťažkými obdobiami ľudstva a slovenského národa, ale aj s konkrétnymi situáciami, ktoré nastávajú dnes.“

Opatrenia proti prejavom extrémizmu u mladých budú aj súčasťou pripravovanej školskej reformy a mali by byť zahrnuté už v nultom akčnom pláne, ktorý chce ministerstvo predstaviť koncom januára. Minister Plavčan to spresnil: „Mali sme stretnutie s expertmi a dohodli sme sa, že k národnému programu výchovy a vzdelávania by mal byť prvý ročný akčný plán, ktorý by mal uviesť úlohy do praxe v ďalšom roku. Ale nechceme čakať až na to obdobie a už ku koncu januára by sme chceli pripraviť nultý akčný plán a v rámci neho úlohy, ktoré je možné splniť ešte v budúcom roku. V rámci neho budú určite aj úlohy, ktoré sa týkajú extrémizmu.“

Rezort už na začiatku tohto školského roka odporúčal gymnáziám, stredným odborným školám a konzervatóriám, aby so svojimi žiakmi navštívili koncentračné tábory, pamätné miesta holokaustu či organizovali diskusie o terore počas druhej svetovej vojny. Šéf rezortu školstva k tomu dodal: „Je to jedna z ciest, aby mladí ľudia pochopili, kam extrémizmus vedie. Budeme v tomto pokračovať.“

Zdá sa, že v prípade extrémizmu a jeho následkov existovala v dejinách Slovenska i sveta len druhá svetová vojna a nič iné. Kde sú komunistické gulagy, boľševický teror, dnešná podoba ultraľavicového extrémizmu, ekoterorizmus, politický a ideologický diktát LGBTI a multi-kulti, islamský fanatizmus alebo vojny, prevraty a farebné revolúcie v mene panstva nadnárodných koncernov, finančných skupín a pochybných tzv. filantropov? Zasahujú predsa každú oblasť života. O tom už mladí ľudia nepotrebujú vedieť? Nie, len poslušne obdivovať systém pokryteckej liberálnej demokracie, jej predstaviteľov a kazateľov, nespochybňovať status quo a odsudzovať len a len určených nepriateľov, ktorí ohrozujú pozíciu súčasných elít. Z malých liberálikov, vyprodukovaných školským systémom, snáď vyrastú vzoroví veľkí liberáli, ktorí budú poslušne voliť a budovať trhové panstvo jedného percenta vyvolených.

História je učiteľkou života

V projektoch ministerstva školstva i v osnovách dodatočných hodín dejepisu by mali mať miesto aj iné kapitoly ako len druhá svetová vojna. Ľudstvo má skúsenosti z rôznych období, ktoré možno aplikovať na súčasnosť. V histórii je celý rad poučení i veľavravných odkazov, aby či už Slováci, ale aj iné národy, neopakovali chyby a zlyhania svojich predkov. Na jedno z nich poukazuje v súvislosti s vnucovanou agendou multi-kulti a vítania davov imigrantov z Ázie a Afriky aj Arturo Pérez-Reverte Gutiérrez, španielsky novelista a žurnalista, ktorý pracoval ako vojnový spravodajca dvadsaťjeden rokov: „ V roku 376 sa objavila na dunajskej hranici Rímskej ríše enormná masa mužov, žien a detí. Boli to Góti – utečenci hľadajúci azyl pred útlakom Atillovej hordy. Z mnohých dôvodov, medzi inými aj tým, že Rím už nebol tým, čím býval, mohli vstúpiť na územie Ríše a neboli pozabíjaní, zotročení ani porobení, ako sa podľa pravidiel vtedajšej doby dialo predchádzajúcim imigračným vlnám. V nasledujúcich mesiacoch títo utečenci prišli na to, že Rímska ríša nie je žiadnym rajom, guvernéri sú slabí a skorumpovaní, že tam nie je dosť bohatstva pre všetkých, bezprávnosť a chamtivosť dominovali. A tak dva roky po tom, čo prekročili Dunaj, ti istí Góti zabili cisára Valensa a zničili jeho armádu v boji pri Adrianopole. O 98 rokov neskôr ich vnuci zbavili trónu Romula Augusta, posledného rímskeho cisára a zlikvidovali to, čo ešte zostalo z Rímskej ríše.“

Pokiaľ ide o slovenské pomery, stále zostáva aktuálny odkaz Jonáša Záborského z 19. storočia , o ktorom by sa tiež mohli učiť žiaci a študenti a osvojiť si ho do praktického života. Jonáš Záborský bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ. Pôsobil tiež ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadostí slovenského národa. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Národu odkázal: „Prečo sa len slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie, a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu, a keď majú ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Režimy rôzneho druhu si vytvárajú organizácie oddaných stúpencov od mladého veku, niekedy násilnou formou, inokedy sofistikovanejšie prostredníctvom prepracovaných a účinných metód. Každá nová generácia môže byť nadšeným budovateľom alebo pasívnym prisluhovačom režimu alebo jeho hrobárom.

http://www.protiprud.sk/politika/2171.htm