RECEPT EÚ NA VŠETKO – EŠTE VIAC EUROCENTRALIZMU
Prieskum Eurobarometer nevyvoláva žiadnu vážnu kritiku minulých politických rozhodnutí a venuje len málo priestoru skutočným obavám, ktoré verejnosť opakovane jasne prejavuje.
Najnovší prieskum Eurobarometer Európskeho parlamentu má síce pečať spoločenských vied, ale vyjadruje sa výlučne v rovine inštitucionálneho sebauplatnenia. Za štatistikami sa samozrejme skrýva seriózny terénny výskum. Problémom však je, že celý projekt je vopred navrhnutý s ohľadom na jediný výsledok: Ako môžeme premeniť obavy verejnosti na mandát na posilnenie EÚ?
Médiá s veľkou pompou zverejnili zistenie, že 75 % Európanov súhlasí s tvrdením, že „Európska únia je oázou stability v nepokojnom svete“. To však zďaleka nie je vyjadrením súhlasu s evidentnou geopolitickou bezradnosťou EÚ. Táto otázka porušuje všetky pravidlá správneho navrhnutia prieskumu: núti respondentov zamýšľať sa nad „nepokojným svetom“ a stotožňuje EÚ so „stabilitou“. Takisto nedáva respondentom žiadnu možnosť uviesť iné zdroje stability – NATO, národné vlády, rodinný život.
Prostredníctvom otrepaných otázok tiež zamlčuje nevyhnutnosť integrácie EÚ. Mali by byť členské štáty viac zjednotené? Mala by EÚ presadzovať medzinárodné právo? Potrebuje EÚ „viac prostriedkov“ na riešenie globálnych výziev? Niet divu, že 90 % respondentov podporuje väčšiu jednotu, 90 % podporuje dodržiavanie medzinárodného práva a 73 % súhlasí s tým, že EÚ potrebuje viac prostriedkov. Nie sú to triviálne čísla, ale prvé dve tvrdenia sú občianskou samozrejmosťou. Kto presne je cieľovou skupinou pre menšiu jednotu a väčšiu medzinárodnú bezprávnosť? Pokiaľ ide o „viac prostriedkov“ – bez upresnenia, koľko má každý z nás vynaložiť na posilnenie EÚ, je táto otázka bezcenná.
Nie je prekvapením, že najkonkrétnejšie výsledky prieskumu sa týkajú praktických otázok. Inflácia, rastúce ceny a životné náklady sú pre občanov najvyššou prioritou. Prieskum je však navrhnutý tak, aby z Európskeho parlamentu urobil aktéra oprávneného riešiť tieto problémy. Nepýta sa, či si občania myslia, že Parlament je tým správnym orgánom na riešenie cien potravín, nájomného, miezd, účtov za energie alebo úrokových sadzieb. Vyhlásenie respondenta, že „rozpočet mojej domácnosti je pod tlakom“, sa jemne prekladá ako „prosím, dajte Štrasburgu niečo, čo s tým môže urobiť“.
Pokiaľ ide o citlivé témy, ktoré v súčasnosti pretvárajú európsku politiku – masová migrácia, klimatický fanatizmus, energetická politika – tie sú nenápadne prispôsobované podľa predstáv európskych elít. Prieskum sa nepýta na „nelegálnu migráciu“ ani na „irregulárnu migráciu“ ako takú. Namiesto toho sa táto citlivá téma objavuje pod miernejším, skôr administratívnym nadpisom „migrácia a azyl“, ktorý si zvolilo 19 % respondentov, čo predstavuje pokles o päť bodov. V iných prípadoch je migrácia zahrnutá do všeobecného pojmu „demografia, migrácia a starnutie obyvateľstva“, ktorý zvolilo 17 % respondentov.
Podobne je na tom aj Zelená dohoda. Občania nie sú priamo opýtaní, či Zelenú dohodu podporujú, sú proti nej, chcú, aby sa spomalila, chcú, aby bola lacnejšia, alebo si myslia, že jej regulačné náklady sú únosné. Namiesto toho sú témy rozptýlené do bezpečnejších abstrakcií: „životné prostredie a zmena klímy“, ktorú zvolilo 22 % respondentov (pokles o štyri body), a „opatrenia v oblasti klímy a znižovanie emisií“, ktorú zvolilo 15 % respondentov (takisto pokles o štyri body). Výraz „Zelená dohoda“ vyvoláva hodnotenie konkrétneho politického programu. „Opatrenia v oblasti klímy“ sú naopak vnímané ako pozitívna kategória.
Energetická politika sa pritom nezameriava na kompromisy týkajúce sa cien, nákladov na dosiahnutie nulových emisií, jadrovej energetiky, konkurencieschopnosti priemyslu, účtov domácností, sankcií ani dôsledkov minulých politických rozhodnutí. Objavuje sa ako „energetická nezávislosť, zdroje a infraštruktúra“, ktorú si zvolilo 35 % respondentov (nárast o šesť bodov), a ako „autonómia EÚ v priemysle a energetike“, ktorú si zvolilo 16 % respondentov (nárast o tri body). Opäť platí, že táto formulácia smeruje verejnú mienku skôr k strategickej autonómii než k zodpovednosti. Kto je proti energetickej nezávislosti? Veľmi málo ľudí. To však nie je to isté ako súhlas s každou energetickou politikou EÚ, ktorá sa realizuje pod jej vlajkou.
Pri čítaní Eurobarometra by ste absolútne nepochopili, prečo populistická revolta úplne pretvára Európu, prečo by Rassemblement National mohol budúci rok vyhrať francúzske prezidentské voľby, prečo je AfD najpopulárnejšou stranou v Nemecku alebo prečo európske elity zúfalo zhromažďujú arzenál zbraní na kontrolu prejavu a volieb.
Medzinárodné porovnania v prieskume sú takisto podobným spôsobom skreslené. Európania si myslia, že kvalita života v EÚ je lepšia ako v Spojených štátoch a Číne. Čo nám to však vlastne hovorí? Spojené štáty sú v európskych médiách už dlho démonizované pre absenciu všeobecného zdravotného poistenia a Čína je autoritárskym jednostraníckym štátom. Čo by nám povedalo porovnanie EÚ so Švajčiarskom, Nórskom, Kanadou, Austráliou, Spojeným kráľovstvom alebo s vlastnou krajinou občanov spred desiatich rokov?
Najvýrečnejší zistenie sa týka samotného Európskeho parlamentu. 38 % respondentov má naň kladný názor, 41 % neutrálny a 20 % negatívny. Údajný klenot európskej demokracie je prijímaný s obrovským pokrčením ramien. Keď 60 % ľudí chce, aby mal parlament dôležitejšiu úlohu, interpretuje sa to tak, že ide o väčšiu legitimitu pre obľúbené témy európskej elity – ale rovnako to môže znamenať, že ľudia chcú, aby Európsky parlament, ak už vôbec musí existovať, pôsobil ako skutočné parlamenty, ktoré poznajú zo svojej domácej politiky.
Eurobarometer sa navyše podivne upol na emocionálny jazyk. Obsahuje rozsiahlu časť, v ktorej sa ľudia vyzývajú, aby sa emocionálne otvorili a hovorili o svojich obavách, neistotách a psychických strachoch. Cieľ je jasný: pre politikov je jednoduchšie tvrdiť, že „riešia neistotu“, ako dosahovať výsledky v konkrétnych oblastiach politiky. Emocionálne obavy sa dajú manipulovať tak, aby znamenali čokoľvek, čo si Brusel želá.
Eurobarometer neklame. Je to oveľa rafinovanejšie. Meria skutočnú úzkosť, skutočný tlak na životné náklady, skutočnú podporu spolupráce a skutočnú túžbu po mieri a bezpečnosti. Následne však rámcuje diskusiu tak, aby sa všetky tieto túžby stali výzvou na väčšie zapojenie EÚ.
Takto fungujú všetky inštitúcie EÚ. Bez ohľadu na vstupné faktory – vojna, inflácia, migrácia, energetika, klíma, Čína, Amerika, obavy verejnosti – výsledok je už vopred rozhodnutý. Nech je otázka akákoľvek, odpoveďou je EÚ.
Autor: Dr. Norman Lewis (spisovateľ a hosťujúci výskumný pracovník v MCC v Bruseli)
https://europeanconservative.com/articles/commentary/the-eu-is-the-answer-please-hold-while-we-locate-the-question/?mc_cid=3ea6c5ac3d&mc_eid=319630c40b