REMIGRAČNÝ SAMIT 2025
Summit, ktorý sa konal v máji v meste neďaleko Milána, vznikol v hlavách identitárov a nacionalistov z celej Európy, z ktorých asi najväčšiu časť zodpovednosti prevzali Rakúšan Martin Sellner, portugalský aktivista Afonso Gonçalves a jeden z hlavných organizátorov Andrea Ballarati. ReSum si stanovil za hlavný cieľ vysvetliť titulnú myšlienku širšiemu publiku, obhájiť ju proti námietkam kritikov – a tiež ju z úst účastníkov vykresliť ako riešenie takmer všetkých zásadných problémov, ktorým Európa dnes čelí.
Všetci sme počuli o pozitívach: „v rozmanitosti je naša sila“, migranti nás „obohacujú“. Bohužiaľ, je to skôr fantázia a negatíva spojené s imigráciou sú skutočne nepopierateľné.
Nie sme extrémisti, remigrácia nie je extrémistická. Extrémizmom je zaplavovať naše vlasti, mestá aj dediny miliónmi cudzincov, príslušníkov úplne odlišných kultúr. Extrémizmom je klamať a popierať, že sa to deje. Extrémne je aj následné taktické ustúpenie s tým, že sa to síce deje, ale že je to dobré, zatiaľ čo k nám doliehajú náreky našich znásilňovaných dcér a prepadnutých babičiek. Práve o tom hovoril vo svojom prejave predseda strany Homeland, Škót Kenny Smith.
Hovoril nielen o v Británii neslávne známych „groomingových“ gangoch. Stručne opísal niekoľko obzvlášť šokujúcich prípadov a stále existujú ľudia, ktorí si nie sú plne vedomí brutality a zla, ktoré pakistanské gangy rozpútali po celej Británii a ktoré páchajú na britských dievčatách.
Pedro Faria hovoril o tom, že jeho krajinu masová imigrácia naplno zasiahla až v niekoľkých posledných rokoch, napriek tomu sa však už stihli objaviť dobre známe problémy. Portugalská vláda patrí medzi najfanatickejšie v presadzovaní imigrácie, takže otvorila brány v podstate všetkým bez rozdielu a bez ohľadu na to, či v Portugalsku vôbec chcú pracovať alebo získať študentské vízum. Táto vládna politika, nazývaná „prejavený záujem“, prišla ako prehnane liberálna dokonca aj bruselským pohlavárom, takže na Portugalsko tlačili, aby svoje imigračné zákony predsa len sprísnilo.
Rečníčkou, ktorá asi najdokonalejšie stelesňuje prelomenie okov bežného, občianskeho nacionalistického konzervativizmu, je určite holandská aktivistka Eva Vlaardingerbroeková, pravdepodobne najprominentnejšia rečníčka na samite. Okrem iného bez veľkých okolkov a jednoznačne vyhlásila, že „občiansky nacionalizmus nefunguje“. Keďže Eva Vlaardingerbroeková predtým pracovala pre snáď najviac „echt“ občiansko-nacionalistickú inštitúciu vôbec – Prager U – sú jej slová príslovečnou bombou, podobne ako ďalšie jednoznačné vyhlásenia: „Veľká výmena je skutočná.“ „Uzavrieť hranice už dnes nestačí.“ „Európa bola odjakživa úplne bielym kontinentom. Na túžbe zachovať ju európskou nie je nič zlé.“
Nechýbali videoodkazy, nakrútené členmi talianskej strany Lega. Prvé video bývalého generála a súčasného europoslanca Roberta Vannaciho bolo veľmi vydarené. Jednoznačne podporil summit, nielen z titulu obrany slobody prejavu, ale aj preto, že súhlasí s konceptom remigrácie. Taliani a Európania si zaslúžia žiť v bezpečných mestách, čo v dôsledku otvorenia hraníc a masového prijímania chudoby z tretieho sveta strácajú. Zvyšné dve videá od Isabely Tovaglieriovej a Silvie Sardoneovej však zneli dosť nevhodne a v rozpore s radikálnou náladou zhromaždenia a celým jeho posolstvom. Tovaglieriová síce ako jedna z prvých v Taliansku otvorene hovorila o remigrazione, venovala však príliš veľa času „legálnej imigrácii“ a druhému slovu z tejto kategórie, „integrácii“. Nechceme integráciu, chceme odchod týchto ľudí – remigráciu! Sardoneová potom venovala najväčšiu pozornosť boju proti islamizácii Talianska a sťažnostiam, že moslimské ženy v Taliansku nemôžu na želanie svojich mužov študovať.
Členka AfD Lena Kotréová vyzvala prítomných, aby sa snažili šíriť a popularizovať myšlienku remigrácie: „Musíme vytvoriť taký svet, kde sa medzi priateľmi o remigrácii hovorí podobne bežne a nenútene ako o obľúbenej hudbe.“ K niečomu takému postupne smerujeme – veď tento termín sa v období pred a počas samitu stal jedným z najvyhľadávanejších podľa štatistík Googlu. Na TikToku, X aj Instagrame koluje nespočetné množstvo memov a videí na podporu remigrácie.
Flanderský lev Dries Van Langenhove predniesol strhujúci prejav, v ktorom zdôraznil, že právne a logistické nástroje na začatie remigrácie existujú už dnes a ide teda „len“ o dôsledné uplatňovanie existujúcich imigračných, deportačných a azylových zákonov a ďalších pravidiel, čo západné vlády nechcú alebo nevedia – a následne to zneužívajú všetky možné ľavicové proimigračné neziskové organizácie. Podrobne vysvetlil aj praktické stránky remigrácie.
Toto môžeme rozdeliť do troch hlavných častí alebo fáz. V prvej fáze musia európske vlády zabezpečiť hranice svojich krajín a zabrániť prístupu ďalším nelegálnym imigrantom. Zároveň musí dôjsť k deportácii všetkých, ktorí vstúpili do Európy v rozpore so zákonom, nemajú tu na pobyt žiadny právny nárok, ktorí klamali o svojom utečeneckom statuse alebo sa jednoducho a doslova vlámali do Európy násilím. Na tom nie je nič zložité ani extrémne. V ďalšej fáze vlády vyhodnotia ekonomickú a kultúrnu záťaž, ktorú predstavujú tí Neeurópania, ktorí tu žijú „legálne“, ale ničím neprispievajú, naopak, berú plnými hrsťami. Tí, ktorí prišli do Európy parazitovať na úsilí Európanov, musia odísť späť domov. Deportácia čaká aj na tých cudzincov, ktorí v európskych krajinách páchajú zločiny, bez ohľadu na ich legálny status. Koniec nekonečnému kolobehu zatýkania, väznenia a prepúšťania, nasledovaného nárekom neziskových organizácií nad „ľudskými právami“, keď už nejaký sudca konečne nájde dosť odvahy, aby nariadil ich deportáciu.
V tretej fáze by došlo k repatriácii tých nebelochov, ktorí sa usadili v Európe, ale vytvorili si paralelnú spoločnosť, no-go zóny, getá atď. a ktorí aktívne vystupujú proti záujmom pôvodných Európanov. Predstavte si napríklad rýchlo sa rozmnožujúcich pakistanských starostov alebo poslancov britského parlamentu, ktorí sa do posledného dychu zasadzujú za pakistanské záujmy. Ak je pre nich táto juhoázijská krajina natoľko dôležitá, môžu tam žiť. Vláda, ktorá sa už rozhodla zaviesť remigračné opatrenia do praxe, v tomto bode nezaváha a nepoľaví. Subverzívni cudzinci by si mali uvedomiť, že akonáhle dospejeme do tohto bodu, len ťažko budú môcť s väčším úspechom mávať svojim pasom.
Za pochvalnú zmienku určite stoja slová Johna McLoughlina z írskej Národnej strany. Ten hovoril o prudkej premene – alebo skôr zmrzačení – Írska za posledných niekoľko rokov. Podľa neho, ak sa súčasné tempo imigrácie nezmení, Íri sa do roku 2060 stanú menšinou v krajine, kde ich predkovia žili tisíce rokov. Dublin patril medzi najbezpečnejšie mestá v Európe, dnes patrí medzi najnebezpečnejšie. Čo sa zmenilo?
McLoughlin však s hrdosťou v hlase vyhlásil, že dobre známy a obávaný bojovný keltský duch rozhodne nezanikol. Po dlhých storočiach boja za vlastný štát pre svoj národ si Íri nenechajú len tak vziať všetko, čo vybojovali ich predkovia.
Nečinne sme sa prizerali, ako naše kultúry rozožiera americká popkultúra a plytký konzumerizmus a z lenivosti, či apatie sme odvrhli tradície našich predkov. Otázku integrácie by sme tak mali položiť práve tak sebe samým, ako aj novým prichádzajúcim.
Medzi vrcholy programu nepochybne patril zakladateľ Inštitútu Iliade, Jean-Yves Le Gallou. Začal exkurzom do dávnej minulosti, keď poslucháčom pripomenul 40 000 rokov Európy ako geneticky vysledovateľnej entity a naše päťtisícročné kultúrne jadro, nezostal však len pri týchto intelektuálne orientovaných motívoch. Obracal sa na publikum aj s racionálnymi politickými faktami. Európania majú – musia mať – rovnaké „práva pôvodných obyvateľov“, pevne zakotvené v nespočetných medzinárodných dohovoroch a liberálnej doktríne. Le Gallou dodal, že Európania sú jediní ľudia na svete, ktorí považujú práva prisťahovalcov za nadradené svojim vlastným. Sťažoval sa aj na ideologickú zaujatosť údajne nezávislých súdov, ktoré majú nestranne posudzovať právo, alebo inštitúcií typu Frontex, zriadených aspoň na papieri s poslaním chrániť hranice Európy – ktoré však v skutočnosti dnes sprevádzajú člny migrantov na ich plavbe do európskych prístavov.
Na záver prehovoril Afonso Gonçalves. Srší energiou a idealizmom mladej generácie, napriek tomu vyžaruje poznanie a múdrosť starého veterána s dlhoročnými skúsenosťami. Je logické, že zakladateľ portugalskej identitárskej skupiny Reconquista vo svojom prejave poukázal na storočia trvajúci boj obyvateľov Pyrenejského polostrova za oslobodenie svojej vlasti od cudzích uzurpátorov. Svoj prejav zakončil výzvou, aby sme nasledovali našich predkov a začali novú reconquistu, ktorej cieľom nebude nič menšie ako celá Európa.
Proimigrační extrémisti majú jednoduchý plán: etnické nahradenie, genocídu. Budú však musieť bojovať, pretože Európania nevítajú občiansky nacionalizmus, otvorenú spoločnosť a multikulturalizmus s otvorenou náručou – aspoň nie všetci. Nezanedbateľná a aktívna menšina z nás – a vlastne nie je až tak dôležité, koľko z nás sa postaví proti intrigám imigračných aktivistov a bude požadovať remigráciu. História nám znova a znova dokazuje, že aktívne a organizované menšiny veľmi často dosahujú svoje ciele.
Na záver konferencie Martin Sellner vyjadril nádej, že sa opäť stretneme na ReSum 2026. Nielenže sa k tejto nádeji pridávam, ale čo viac, dúfam, že sa dožijem doby, keď žiadne summity za remigráciu nebudú potrebné, pretože remigrácia sa stane bežnou politikou.
Autor: Angelo Plume
https://counter-currents.com/2025/05/the-2025-remigration-summit/