Vystúpenie z mókše

Článok je z www.nadhlad.com
Vystúpenie z mókše

V týchto dňoch vyšlo nové júlové číslo Zem a Vek. Je venované jednej z najdôležitejších tém modernej spoločnosti – finančnej despocii. Za to ho treba pochváliť, je to téma, ktorá by sa mala populácii neustále vysvetľovať. Niektoré články azda dokážu otvárať ľuďom oči.

Ale podvedome aj vedome som pozrel hlavne články od Ľuba Huďa. Tu je ich zoznam:

Nie je majdan ako majdan

Otvorená náruč sebazáhuby alebo pseudotolerancia až za hrob

My nič, my len banky!?

Mr Money na zozname vinníkov, Alan Greenspan

Odvážne trio seniorov z Oak Ridge

Päť rozsiahlych profesionálnych článkov. Na jedného autora v danom čísle najviac. Ak vynecháme ústredné tématicky sa meniace rozhovory s profesionálmi, tvoria pravidelné články Huďa určité jadro časopisu. Ak niekto tento prínos a význam nepochopil, ak si niekto myslí, že mu tá spolupráca s autorom za to nestojí a že to pôjde aj bez neho a bez zmeny čitateľnosti, tak sa hlboko mýli.

S Huďovou budúcnosťo súvisí aj včerajšia bilancia na Slobodnom vysielači. Musím povedať, že už dávno som niečo tak cielene nepočúval. A stálo to za to – škoda, že také vyrovnávanie účtov nerobia častejšie:) A ani nemuseli s tým odchodom robiť mesiace také drámy.

V podstate sa ukázalo, že Lichtnera definitívne znechutil Emil Páleš, ktorý by zrejme svojím štylizovaním sa a tvárením sa na vševedúceho vyvolenca znechutil každého normálneho človeka. Keď sa ešte zváži, že Pálešovou motiváciou v danom prípade bola nepodstatná ochrana waldorfských škôl na Slovensku, lepšie povedané naozaj snaha o hlúpu (auto)cenzúru Slobvysielača, tak má Lichtner jednoznačne pravdu. Paradoxne tieto snahy o jednostrannosť prichádzajú od Páleša, ktorý sám bol predmetom cenzúry v STV relácii M. Havrana. Ale zrejme mu podobné zaobchádzanie imponuje, asi aj preto Havrana nejako osobne neobviňoval (možno si s ním aj potykal, ako si absurdne s Havranom potykal Rostas na tej známej besede so Šmatanom).

V druhom priblížení sa vyjasnilo, že je problém aj v trojici Slobodného vysielača Lichtner-Koróny-Kršiak. Ja o nich nič bližšie neviem a nechcem ich v ničom posudzovať, určite sú to ľudia s dobrou vôľou. Len o jednej veci mám svoj názor, ale je to vec najpodstatnejšia – Lichtner má politický alternatívny svetonázor, a tí dvaja ho prakticky nemajú.

Tam to začína a tam to aj končí. Lichtner chce viac, chce do toho zaryť a nie robiť akože alternatívny, ale vlastne konformný a bezzubý trend – ako to robil Slobvysielač doteraz. V určitom zmysle tých dvoch, ale aj mnohých iných, ktorí tam spolupracujú, vlastne chráni, keď svoj nový projekt ide robiť bokom. Takto, aj keď to stojí znova toľko energie, aj keď je v tom riziko, to dáva perfektný zmysel.

V utorok Lichtner povedal Huďovi, že to, čo si na ňom najviac cení, je jeho „normálnosť“. To dobre vystihol, tú autentickosť, to nemaľovanie sa cudzími farbami, pózami a maskami, to hľadanie sily a pravdy vnútri seba. K tomu patrí aj môj typologický postreh: Huďo aj Lichtner nie sú žiadni vychrtnutí astenickí šušlaví vlasatí neurotici. Naopak, sú to tunajšie typy Stredoeurópana: robustní, húževnatí, charakterní, vytrvalí a schopní práce. Myslím, že je to dobrý tandem a dúfam, že spôsobí na scéne ešte hodne vikingskej zábavy 🙂

Smutnejšie to bude inde. V spomínanom najnovšom Zem a Vek napísal nejaký nešťastník aj článok o podzemných tuneloch a podobné kraviny, za ktoré potom do toho časopisu vŕtajú potkany. Ale dobre, veď lunatici sú rôzni a nech má svoje miesto. Horšie je to, že úvodník (praktický jediný text, ktorý tam napísal Rostas) je okrem bežných turistických postrehov zas plný duchovných perličiek. A napríklad je tam spomenuté, citujem: „hinduisti veria, že … dosiahnu stav vystúpenia z mókše“. (str. 9)

Je to smutno-smiešna drobnosť, ale zároveň charakteristická. Nejde tu o nejaké náhodné prerieknutie sa stresovaného novinárika, máme predsa dočinenia s expertom. Ide tu proste zasa raz o bezduché hranie sa na duchovno, spojené s ignorantským nezáujmom.

Viete, z mókše sa nevystupuje. Ak už, tak sa vystupuje napr. zo samsáry. Mókša je pojem znamenajúci oslobodenie. Toto cudzie slovo nemusí nik poznať, to určite nie – ale ktokoľvek ho pozná, a o tieto veci sa úprimne zaujíma, nikdy si ho už nepopletie s jeho protikladom. Kresťania dúfajú, že pôjdu do pekla. Židia veria, že majú všetkých milovať. Asi taký nezmysel 🙂

Ale možno si len niekto pomýlil mókšu s močkou. To je možné, všetci vnímame svet cez filter toho, čo poznáme, cez filter našej skutočnej duchovnej úrovne. Nechám teda na svedomie každého čitatela, aby posúdil, kto v tieto dni naozaj z močky vystúpil a kto v nej zostal.
Norman