ZÁPAD VS. NEZÁPADNÝ SVET
To, čo ľudia na Západe nazývajú Západ alebo západná civilizácia, je geopolitický priestor, ktorý vznikol v 16. storočí a nepretržite sa rozširoval až do začiatku 20. storočia. V predvečer prvej svetovej vojny tvoril Západ alebo územie ovládané Západom približne 90 % zemegule: Európa, Rusko, Severná a Južná Amerika, Afrika, Oceánia a väčšina Ázie (s čiastočnou výnimkou Japonska a Číny). Odvtedy sa Západ začal zmenšovať: najprv s ruskou revolúciou v roku 1917 a vznikom sovietskeho bloku, potom od polovice storočia s dekolonizačnými hnutiami. Pozemský a čoskoro aj vesmírny priestor sa stali oblasťou intenzívnych sporov.
Zároveň sa menilo aj to, čo Západniari chápali pod pojmom Západ. Začalo to kresťanstvom a kolonializmom, potom prišiel kapitalizmus a imperializmus, po ktorých nasledovala metamorfóza do demokracie, ľudských práv, dekolonizácie, sebaurčenia a „medzinárodných vzťahov založených na pravidlách“ (bolo jasné, že pravidlá bude určovať Západ a bude ich rešpektovať, len ak budú slúžiť jeho záujmom) a nakoniec globalizácia.
V polovici minulého storočia sa Západ zmenšil natoľko, že sa niekoľko nových nezávislých štátov rozhodlo nepridávať sa ani k Západu, ani k skupine krajín, ktorá vznikla ako jeho konkurent, k sovietskemu bloku, čo viedlo k vytvoreniu Hnutia nezúčastnených krajín (NAM) v rokoch 1955 – 1961. Po rozpade sovietskeho bloku v roku 1991 sa zdalo, že Západ prechádza obdobím nadšenej expanzie. V tom čase bývalý ruský prezident Michail Gorbačov s podporou vtedajšieho amerického prezidenta Georgea Busha vyjadril želanie, aby sa Rusko pripojilo k „spoločnému domu“ Európy, čo potvrdil aj Vladimir Putin, keď sa v roku 2000 ujal moci. Bolo to však len krátke historické obdobie a nedávne udalosti ukazujú, že „veľkosť“ Západu sa odvtedy drasticky znížila. V dôsledku vojny na Ukrajine sa Západ z vlastnej iniciatívy rozhodol, že za súčasť prozápadného tábora budú považované len tie krajiny, ktoré uplatňujú sankcie voči Rusku. Tieto krajiny tvoria približne 21 % členských štátov OSN, ktoré tvoria len 16 % svetovej populácie.
Otázky
Je kontrakcia úpadkom? Niekto by si mohol myslieť, že kontrakcia je pre Západ prospešná, pretože mu umožňuje sústrediť sa na reálnejšie ciele s väčšou intenzitou. Pozorné čítanie stratégov hegemónnej krajiny Západu, Spojených štátov, však ukazuje niečo iné. Bez toho, aby si boli vedomí zjavnej kontrakcie, prejavujú bezhraničné ambície. S rovnakou ľahkosťou, s akou predpokladajú, že sa im podarí zredukovať Rusko (jednu z najväčších jadrových mocností sveta) na vazalský štát alebo ho priviesť do záhuby, predpokladajú neutralizáciu Číny (ktorá je na ceste stať sa prvou svetovou ekonomikou) a čoskoro vyvolajú vojnu na Tchaj-wane (ako na Ukrajine), aby dosiahli tento cieľ. Na druhej strane história ríš ukazuje, že zmenšovanie ide ruka v ruke s úpadkom, ktorý je nezvratný a prináša veľa ľudského utrpenia.
V súčasnej fáze sa popri slabosti prejavujú aj prejavy sily, čo veľmi sťažuje analýzu. Dva kontrastné príklady pomáhajú lepšie pochopiť tento bod: Spojené štáty sú najväčšou vojenskou mocnosťou na svete (hoci od roku 1945 nevyhrali žiadnu vojnu) a majú vojenské základne v najmenej 80 krajinách. Extrémnym prípadom dominancie je ich prítomnosť v Ghane, kde na základe dohôd dosiahnutých v roku 2018 Spojené štáty používajú letisko v Akkre bez akejkoľvek kontroly alebo inšpekcie, americkí vojaci nepotrebujú na vstup do krajiny ani pas a požívajú extrateritoriálnu imunitu, čo znamená, že ak spáchajú trestný čin, bez ohľadu na jeho závažnosť, ghanské súdy ich nemôžu súdiť. Na druhej strane tisíce sankcií, ktoré boli doteraz uvalené na Rusko, spôsobujú viac škody v západnom svete ako v geopolitickom priestore, ktorý Západ definuje ako nezápadný svet. Meny krajín, ktoré sa zdajú byť víťazmi tejto vojny, sa znehodnocujú najviac. Hroziaca inflácia a recesia viedli Jamieho Dimona, šéfa JP Morgan Chase & Co., k vyjadreniu, že sa blíži „hurikán“.
Je kontrakcia stratou vnútornej súdržnosti? Zúženie môže znamenať väčšiu súdržnosť a je to celkom viditeľné. Vedenie Európskej únie, Európska komisia, sa za posledných 20 rokov oveľa viac prispôsobilo USA ako krajinám, ktoré tvoria EÚ. Videli sme to v neoliberálnom posunutí a v nadšenej podpore, ktorú bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Durão Barroso poskytol invázii do Iraku. Teraz to vidíme na súčasnej predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá zrejme pôsobí ako námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre obranu. Pravdou je, že táto súdržnosť je síce účinná pri formulovaní politík, ale môže byť katastrofálna pri riešení ich dôsledkov.
Európa je geopolitický priestor, ktorý od 16. storočia žije zo zdrojov iných krajín, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda a ktorým vnucuje nerovnú výmenu. Nič z toho však nie je možné, ak sú jej partnermi Spojené štáty alebo ich spojenci. Okrem toho súdržnosť pozostáva z rozporov, ako je to vidieť na protichodných naratívoch o Rusku. Rusko je predsa krajina s nižším HDP ako mnohé európske krajiny. Alebo je to sila, ktorá chce vtrhnúť do Európy a slúžiť ako globálna hrozba, ktorú možno zastaviť len s pomocou investícií, ktoré Spojené štáty poskytujú na zbrojenie a bezpečnosť Ukrajine (už teraz okolo 10 miliárd dolárov), vzdialenej krajine, ktorej v prípade dlhotrvajúcej vojny zostáva len málo?
Dochádza ku kontrakcii z vnútorných alebo vonkajších dôvodov? Literatúra o úpadku a zániku ríš ukazuje, že okrem niekoľkých výnimočných prípadov, keď ríše zničili vonkajšie sily – napríklad ríše Aztékov a Inkov príchodom španielskych conquistadorov – pri úpadku vo všeobecnosti prevládajú vnútorné faktory, hoci úpadok môžu urýchliť vonkajšie faktory. Je ťažké odlíšiť vnútorné faktory od vonkajších a konkrétna identifikácia je vždy viac ideologická ako čokoľvek iné. Napríklad v roku 1964 vydal známy americký konzervatívny filozof James Burnham knihu s názvom Samovražda Západu. Podľa neho za týmto úpadkom stojí ideológia liberalizmu, ktorá v tom čase dominovala v Spojených štátoch. Pre vtedajších liberálov bol liberalizmus ideológiou, ktorá by umožnila novú, pokojnejšiu a spravodlivejšiu svetovú hegemóniu Západu. Dnes je liberalizmus v Spojených štátoch mŕtvy (dominuje neoliberalizmus, ktorý je jeho opakom) a dokonca aj konzervatívci starej školy boli úplne ovládnutí neokonzervatívcami. Preto bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger (pre mnohých vojnový zločinec) rozrušil protiruských horlivcov, keď na májovej konferencii Svetového ekonomického fóra v Davose vyzval na mierové rokovania o ukrajinskom konflikte. Nech je to akokoľvek, ukrajinská vojna je veľkým urýchľovačom úpadku Západu. Zatiaľ čo Západ chce využiť svoju moc a vplyv na izoláciu Číny, vzniká nová generácia nezúčastnených krajín. Organizácie ako BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), Šanghajská organizácia spolupráce a Eurázijské hospodárske fórum sú okrem iného novými tvárami nezápadných štátov.
Čo bude nasledovať? To zatiaľ nevieme. Je rovnako ťažké predstaviť si Západ v podriadenom priestore v globálnom kontexte, ako je ťažké predstaviť si ho v rovnocennom a mierovom vzťahu s ostatnými geopolitickými priestormi. Vieme však, že pre tých, ktorí stoja na čele západných štátov, je ktorákoľvek z týchto hypotéz buď nemožná, alebo, ak to pripustia, apokalyptická. Preto sa v posledných mesiacoch znásobil počet medzinárodných stretnutí, od májového Svetového ekonomického fóra v Davose až po posledné júnové stretnutie Bilderbergu. Nie je prekvapujúce, že na poslednom stretnutí sa zo 14 diskutovaných tém sedem priamo týkalo súperov Západu.
Autor: Boaventura de Sousa Santos (portugalský profesor sociológie na Ekonomickej fakulte Univerzity v Coimbre (Portugalsko), významný právny vedec na Právnickej fakulte Univerzity vo Wisconsine-Madisone a globálny právny vedec na Univerzite vo Warwicku)
https://www.other-news.info/the-west-is-experiencing-a-contraction-of-its-power-not-necessarily-its-decline/