AMERICKÁ OBČIANSKA VOJNA 2.0
Nová občianska vojna je pre USA veľmi reálnou vyhliadkou. Už dlho o tom premýšľajú pripravovatelia na súdny deň aj tvorcovia beletristických diel , ale nakoľko je to naozaj pravdepodobné?
Načrtnime si veľkú krajinu v troch hrubých rysoch:
Po prvé, počet jej obyvateľov je viac ako 333 miliónov. Títo občania súkromne vlastnia približne (alebo aspoň) 339 miliónov zbraní. Žiadny iný štát na svete nemá viac súkromných zbraní ako ľudí. Ľahko predstihujú napríklad Jemen, krajinu s bojovou kultúrou, ktorá si prešla rokmi občianskej vojny, a napriek tomu je tam len asi 53 strelných zbraní na 100 obyvateľov.
Po druhé, polarizácia je nezvyčajne vysoká a virulentná: Politológ z jednej z najprestížnejších amerických univerzít už v roku 2020 zistil, že „politická polarizácia medzi Američanmi za posledných 40 rokov rýchlo narástla – viac ako napríklad v Kanade, Spojenom kráľovstve, Austrálii alebo Nemecku“. Výsledok: Amerika je výnimočná, ale nie v dobrom slova zmysle. „Žiadna z bohatých, konsolidovaných demokracií východnej Ázie, Oceánie alebo západnej Európy,“ zdôraznil dokument z roku 2022, ktorý vydala Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier, „nečelila podobnej úrovni polarizácie počas takého dlhého obdobia.“
Po druhé, v minulom roku sa v inom dokumente Carnegieho nadácie zistilo, že aj keď je niektoré vnímanie polarizácie v konkrétnych politických otázkach (ako napríklad kontrola zbraní alebo potraty) prehnané, toto vnímanie samo osebe škodí súdržnosti krajiny. Pretože „ľudia, ktorí sú najviac zapojení do občianskeho a politického života, majú najmenej presné [tu to znamená: veľmi negatívne] názory na presvedčenie druhej strany“ a existuje vysoký stupeň toho, čo politológovia nazývajú „afektívna polarizácia“. Jednoducho povedané, všetci alebo mnohí z týchto občanov, ktorí spoločne hromadia toľko zbraní, že viac ako 40 % domácností je tak či onak ozbrojených, nemajú radi alebo dokonca stále menej rešpektujú „druhú stranu“ politického spektra.
Po tretie, v krajine sa prejavuje aj výrazné kultúrne zaujatie, vlastne až posadnutosť, a to nielen myšlienkou občianskej vojny ako takej alebo konkrétnou históriou vlastnej veľmi krvavej občianskej vojny v 19. storočí. Jej elity a obyvateľstvo sú skôr fixovaní na blížiacu sa občiansku vojnu, ktorú v roku 2022 považovalo za pravdepodobnú v najbližších desiatich rokoch až 43 % opýtaných. V diskusiách, populárnych knihách, článkoch a populárnej kultúre sa táto fantázia objavuje výrazne a vytrvalo.
Napríklad Barbara F. Walterová je významná politologička, ktorá intenzívne spolupracovala so CIA na vývoji modelu predpovede občianskej vojny, samozrejme, pre všetky krajiny okrem USA. Teraz prišla s varovaním, že tento model začína znepokojivo dobre sedieť na samotnú Ameriku. Možno má svoje centristické predsudky – vrátane obvyklého zveličovania „ruského vplyvu“ – ale jej základné body sú platné: USA sa menia na anokraciu, teda v podstate na režim, ktorý demokraciu len predstiera. (V skutočnosti to tak bolo vždy, dovolím si tvrdiť.) A existuje značná skupina tých, ktorí sa cítia ohrození stratou svojho bývalého spoločenského postavenia a prvenstva. To sú javy, ktoré silne korelujú s rizikom občianskej vojny.
S elitou narcisticky posadnutou globálnym „prvenstvom“ a „nenahraditeľnosťou“, približne 800 základňami po celom svete, arzenálom tisícov jadrových hlavíc a nepríjemným zvykom obviňovať iných z vlastných neúspechov by nová americká občianska vojna nevylučovala agresiu v zahraničí. Navyše, aj keď USA upadajú, stále sú kľúčovou súčasťou svetovej ekonomiky, a to oveľa viac ako v roku 1860, keď už ich prvá občianska vojna mala vážne dôsledky pre zvyšok sveta.
Americká občianska vojna 2.0 je vážna záležitosť. Takže, čo s ňou? Čo môžeme rozumne odhadnúť o tom, nakoľko je skutočne pravdepodobná a akú podobu by mohla mať, ak k nej dôjde?
Ak chceme začať s druhou otázkou, možno ako prvé treba poznamenať, že veľké občianske vojny sa môžu začať v malom a lokálnom meradle. To je mimochodom skutočný význam nedávneho otvoreného napätia v otázke migrácie a kontroly hraníc medzi štátom Texas a federálnou vládou vo Washingtone. Zahŕňali ozbrojené sily a veľa predvídavej rétoriky, ale našťastie nepadli žiadne výstrely. Tí, ktorí tento incident bez okolkov odmietajú ako obyčajné politické divadlo, sa však mýlia. Ako totiž poznamenal denník New York Times, vláde USA sa nepostavil len Texas. Skôr naopak, „mnohí republikánski štátni predstavitelia verejne vyjadrili odpor slovami, ktoré pripomínali ozbrojené konflikty“.
Druhá vec, ktorú treba poznamenať, je, že vzhľadom na federálne usporiadanie Ameriky by sa nová občianska vojna s najväčšou pravdepodobnosťou začala secesiou. V roztržke medzi Washingtonom a Texasom sa 25 republikánskych guvernérov otvorene postavilo na stranu vzbúreného Texasu. Bola to dokonalá ilustrácia toho, ako by jedno lokálne ohnisko mohlo rýchlo vtiahnuť zvyšok krajiny vytvorením logiky konečnej polarizácie a následného oddelenia. Táto logika sa ešte úplne nerozvinula. Jej obrysy sa však jasne vynorili.
Po tretie, hoci obrovská hromada súkromných strelných zbraní by v novej občianskej vojne určite zohrala veľkú úlohu, bolo by mylné predpokladať, že v takomto boji by proti sebe stáli len gangy súkromných občanov organizované v milíciách proti oficiálnym policajným a vojenským silám. V skutočnosti by dynamika secesie po spustení viedla k tomu, že by si časti rôznorodých „siloviek“ USA zvolili vlastnú lojalitu, rozdelili by sa a začali by bojovať proti sebe. Ak si myslíte, že v takejto situácii by formálne reťazce velenia, ktoré ich v konečnom dôsledku všetky spájajú s Washingtonom, zostali neporušené, mám pre vás na predaj celú a nedeliteľnú Juhosláviu.
A v neposlednom rade by v takomto vývoji bola vojna ťažká a dlhá. V tomto ohľade by sa podobala prvej občianskej vojne. Hoci vzhľadom na pokročilé technológie a klesajúce zábrany by mohla byť ešte ničivejšia a krutejšia.
Samozrejme, existujú alternatívy k občianskej vojne. Jednou z nich je mierová depolarizácia v súčasných anokratických podmienkach, ktorá sa hypoteticky môže stať. Druhou je úplné autoritárstvo: jedným zo spôsobov, ako potlačiť možnosť občianskej vojny, je nastolenie diktatúry.
Je tu však háčik: Krajina môže skončiť s občianskou vojnou aj diktatúrou. Spýtajte sa starých Rimanov. Teda tých Rimanov, na ktorých tak veľmi mysleli zakladatelia americkej republiky.
Autor: Tarik Cyril Amar (historik a odborník na medzinárodnú politiku. Získal bakalársky titul z moderných dejín na Oxfordskej univerzite, magisterský titul z medzinárodných dejín na LSE a doktorát z histórie na Princetonskej univerzite).
https://geopolitics.co/2024/02/07/a-new-civil-war-is-a-very-real-prospect-for-the-us/#more-76100