BRUSELSKÁ FRAŠKA POCHOVÁVA EURÓPU
Najnovší samit Európskej únie ukázal v plnej nahote absolútnu nekompetentnosť tzv. európskych vládnych elít, ktoré imitujú záchranu starého kontinentu. Bruselská seansa europohlavárov je buď ukážkou do očí bijúcej neschopnosti efektívne chrániť a obhajovať celoeurópske záujmy, diletantstvom najvyššieho stupňa, alebo úmyselným deštrukčným zámerom pred očami naivných voličov. Široký výber možností, ale ani jedna z nich nie je na prospech Európy a tých jej obyvateľov, ktorí sú s ňou spätí geneticky, civilizačne a historicky a nielen na základe získaného občianstva, pričom mysľou, vierou a spôsobom života sú spojení s úplne iným časťami sveta, navyše ešte s náležitou dávkou nenávisti a pohŕdania.
Potom, ako bolo v Nemecku od začiatku tohto roku zaregistrovaných už okolo 945 000 nových imigrantov, pričom spolková vláda na celý tento rok rátala len s 800 000 utečencami, a podľa očakávaní počet žiadateľov o azyl v Európe z krajín Blízkeho východu, Strednej Ázie a Afriky presiahne milión, začínajú europolitici intenzívne dumať nad ochranou vonkajších hraníc. Predstavitelia štátov a vlád členských krajín Európskej únie na záver bruselského samitu uviedli v spoločnom vyhlásení, že Európa má stratégiu, ako si poradiť s migračnou krízou, ale jej uplatnenie je nedostatočné a musí sa urýchliť. Samit rozhodol, že členské krajiny únie majú pol roka na to, aby zaujali spoločný postoj k návrhu Európskej komisie na vznik európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Naši eurobudovatelia dospeli k názoru, že je nevyhnutná obnova kontroly nad vonkajšou hranicou schengenského priestoru a treba urýchlene posúdiť návrhy Európskej komisie na posilnenie ochrany hraníc únie.
Keď Európa trpí inváziou imigrantov z iných kontinentov, ktorí v rámci novodobého sťahovania národov vytvárajú ruinujúci tlak na sociálny, ekonomický a hodnotový systém európskych krajín a najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová v záchvate úprimnosti priznala, že únia nemôže nájsť riešenie problému s imigrantmi, začínajú europolitici rečniť o urýchlenom uplatnení účinnej stratégie. Pripomínajú zbor hasičov, ktorý pri pohľade na dlhotrvajúci požiar začína konečne zvažovať, akú účinnú protipožiarnu techniku nasadiť, ako rozdeliť posádky, kto bude veliteľom zásahu a ako budú koordinovať činnosť viaceré protipožiarne jednotky, no chce to predsa len ešte nejaký čas všetko poriadne zvážiť a premyslieť. Potom sa navyše ešte dohadujú jednotliví hasiči a ich veliteľské stanovište, ako vlastne postupovať a kto má aké kompetencie. Keď boli plamienky malé, tak nad nimi mávali rukou, dokonca ešte prihodili papier alebo horiacu cigaretu a uisťovali sa medzi sebou – to predsa zvládneme, nech si to ešte trošku horí, máme čas, len žiadnu paniku. Počkáme ešte na ďalšiu schôdzu velenia a na niečo prídeme.
Kde boli európski politici, či už v Bruseli alebo v jednotlivých členských krajinách únie, keď vojnový požiar zapálený „hrdinami“ z U.S. Army zachvacoval Afganistan, Irak, Líbyu, Sýriu, prehlbovali sa spory medzi Izraelom a arabským svetom, Saudská Arábia financovala wahábistických a salafistických fanatikov od Bosny cez Belgicko po Britániu? Asistovali a schvaľovali každý konflikt z dielne Pentagónu a podporovaný americko-anglickou (anglosaskou) alianciou Washington – Londýn, ako verní služobníci v NATO. Skutočne bolo nad chápanie eurobyrokratických hlavičiek a ich oddaných poskokov v členských krajinách únie pochopiť a predvídať, že konflikty povedú k exodu obyvateľstva a kam sa asi budú uberať obete konfliktov, navyše keď ich bohatý Západ lákal otvorenou náručou a prísľubmi bezbrehej tolerancie, multikulturalizmu a sociálneho vegetovania? Okrem zlyhania politickej predvídavosti v tejto začiatočnej fáze, prišla ďalšia fáza a eurobudovatelia stále nevnímali pri prvotných vlnách imigračnej invázie, čo to spôsobí. Už vtedy bolo nevyhnutné mať v rámci prevencie stratégiu s ochranou vonkajších hraníc únie a nenechať živoriť Frontex, agentúru na ochranu vonkajších hraníc. Teraz politickí diletanti spolu s „vizionármi“ z Európskej komisie chcú, aby mal Frontexl k dispozícii ďalšie jednotky pohraničnej a pobrežnej stráže v počte 1500 ľudí, schopných nasadenia v priebehu niekoľkých dní. Bude to v dnešnej situácii stačiť? A to sa majú ešte pol roka dohadovať. Je to naozaj všetko len neschopnosť, diletantstvo, nedostatočná spoločensko-politická prezieravosť, alebo dokonca zámer a pripravený scenár pre európsku apokalypsu na troskách občianskych, etnických a náboženských vojen?
Navyše je tu ďalší problém. Vzhľadom na expanzívnu a dominantnú politiku bruselskej integračnej centrály, niektoré krajiny, napr. Poľsko, Grécko či Maďarsko majú výhrady k tej časti návrhu, ktorá uvádza možnosť zásahu v členskej krajine únie aj bez jej súhlasu. Napriek tomu, že členské krajiny únie už obetovali svoju suverenitu a svojprávnosť na oltár eurofondov, ešte stále sa niektoré z nich snažia zachrániť aspoň aký taký odvar nezávislosti.
Európska pohraničná stráž je potom, čo sú európske krajiny infiltrované novými generáciami Alahových bojovníkov za celosvetový kalifát v tieni minaretov a mešít, len slabou náplasťou na európsku stabilitu a bezpečnosť. I keď platí radšej neskôr než vôbec, predsa len nádej zomiera posledná. Európa má nepochybne ešte stále politický, ekonomický i ľudský potenciál, ako zabrániť vlastnému sebazničeniu, no bruselská fraška pripomína nielen partičku neschopných hasičov, ale naopak veľmi aktívnych hrobárov, ktorí pripravujú pre Európu poriadne hlboký hrob. Stále však visí vo vzduchu nepríjemná otázka – euroelita v Bruseli a politické prostitútky v členských krajinách únie konali a konajú pretože sú limitovaní vlastnou obmedzenosťou a neschopnosťou, alebo zámerne v rámci skorumpovateľnosti a bezohľadnosti k osudu ostatných Európanov?
http://www.infovojna.sk/komentar-luba-huda-bruselska-fraska-pochovava-europu