DARJA DUGINOVÁ: KONFLIKT CIVILIZÁCIÍ

Posledný rozhovor s Darjou Duginovou, dcérou Alexandra Dugina, pre francúzsky identitárny web Breizh-info.com

Môžete sa našim čitateľom predstaviť? Je pre vás niekedy ťažké nosiť meno Dugin, a tak byť nevyhnutne prirovnávaná k vášmu otcovi?

Darja Duginová: Študoval som dejiny filozofie na Filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Môj výskum bol zameraný na politickú filozofiu neskorého novoplatonizmu, ktorá je predmetom nekonečného záujmu. Hlavnou myšlienkovou líniou politickej filozofie neskorých novoplatonikov je rozvinutie schémy o zhode duše a štátu a existencii podobného trojitého poriadku v oboch. Tak ako má duša tri základy, tak existujú tri sféry v štáte (a platonici opisujú indoeurópsky model, neskôr dokonale teoreticky rozpracovaný v Dumézilovom diele) – tento model sa prejavuje v staroveku a stredoveku. Dnes sa existenciálne a psychologické chápanie politiky v mnohých ohľadoch vytráca, zvykli sme si vnímať politiku ako techniku, ale platonizmus odhaľuje hlboké prepojenie medzi politickými a psychologickými procesmi. Dnes je naliehavo potrebné obnoviť tento komplexný pohľad na politické procesy, t. j. skúmať existenciálnu politiku.
To, že som na tej istej lodi (na tej istej existenciálnej lodi) ako môj otec, je pre mňa cťou, pretože som dcérou veľkého učenca Tradície, autora dvadsaťštyrizväzkového diela Noomachia („vojny ducha“ – analýza všetkých kultúr sveta prostredníctvom troch logosov). To, že Spojené štáty, Kanada, Austrália a Veľká Británia na nás uvalili sankcie, je tiež symbolom toho, že my, Duginovia, sme na ceste pravdy v boji proti globalizmu. Takže by som povedal, že je to česť narodiť sa do takejto rodiny.

Povedzte nám niečo o svojej súčasnej práci?

Som politická pozorovateľka z Medzinárodného eurázijského hnutia a odborníčka na medzinárodné vzťahy. Mojím odborom je analýza európskej politiky a geopolitiky. Vystupujem v ruských, pakistanských, tureckých, čínskych a indických televíznych kanáloch a prezentujem multipolárny pohľad na svetové politické udalosti. Zameriavam sa na európsky civilizačný priestor, ako aj na Blízky východ, kde prebieha akási konzervatívna revolúcia – od neustálej konfrontácie Iránu s americkou hegemóniou alebo boja Sýrie proti západnému imperializmu až po Turecko, ktoré v súčasnosti prejavuje zaujímavé tendencie odklonu od NATO a anglosaského geopolitického bloku, snaží sa budovať svoju zahraničnú politiku na multipolárnom základe a nadviazať dialóg s eurázijskou civilizáciou. Myslím si, že je dôležité sledovať dianie na Blízkom východe, pretože je to jedno z miest, kde sa bojuje proti imperializmu. Na druhej strane ma veľmi zaujímajú aj africké krajiny; pre Európu a Rusko predstavujú „to Iné“, z ktorého analýzy možno lepšie pochopiť vlastnú civilizáciu. Pre Európanov i Rusov bola Afrika vždy vysnívaným prvkom – spomeňme si na „Cestu do Habeša“ a „Harrar“ Arthura Rimbauda alebo na ruského básnika Nikolaja Gumiljova, ktorý sa inšpiroval Rimbaudom a sériou básní o Afrike („Africký denník“), v ktorých odhaľuje Afriku ako prakticky neprebádanú civilizáciu plnú emócií, ktorú sa západný kolonializmus kruto snažil rozvrátiť a zničiť. Súčasný africký kontinent, ktorý vyvoláva tektonické zvraty a strety civilizácií: západnej a pravej africkej (tak odlišnej a tak jedinečnej), je nesmierne zaujímavý.

Vývoj teórie multipolárneho sveta je pre mňa mimoriadne dôležitou témou. Je jasné, že sa skončila globalistická epizóda, koniec liberalizmu, koniec liberálnych dejín. Zároveň je mimoriadne dôležité pochopiť, že sa začala nová etapa plná výziev, provokácií a zložitostí. Proces vytvárania multipolarity, budovania civilizačných blokov a zabezpečovania dialógu medzi nimi je dnes hlavnou úlohou všetkých intelektuálov. Samuel Huntington ako realista v oblasti medzinárodných vzťahov správne varoval pred nebezpečenstvom konfliktu civilizácií. Fabio Petito, expert na medzinárodné vzťahy, zdôraznil, že kľúčovou úlohou a „jedinou cestou vpred“ je budovanie „dialógu civilizácií“. V záujme upevnenia multipolárneho sveta je preto potrebné opatrne riešiť hraničné (prechodné) oblasti medzi civilizáciami. Všetky konflikty sa odohrávajú na hraniciach (prechodných zónach) civilizácií, kde dochádza k stretu pozícií. Ak teda chceme, aby multipolárny svet plne fungoval a prešiel od „stretu“ k „dialógu“ civilizácií, je nevyhnutné rozvíjať „hraničné“ (sprostredkujúce) myslenie. Bez toho hrozí riziko „stretu“.

Ako teda vnímate vojnu na Ukrajine? A reakcia Západu a sveta vo všeobecnosti?

Situácia na Ukrajine je práve príkladom konfliktu civilizácií; možno ju považovať za stret medzi globalistickou a eurázijskou civilizáciou. Po „veľkej geopolitickej katastrofe“ (ako ruský prezident nazval rozpad ZSSR) sa územie bývalej jednotnej krajiny stalo „hranicami“ (prechodnými zónami) – priestormi, na ktoré sa sústredila pozornosť susedných krajín, pričom NATO a najmä Spojené štáty mali [strategický] záujem na destabilizácii situácie na hraniciach Ruska. V 90. rokoch sa začala systematická práca s kádrami nových vlád nových štátov – Ukrajina nie je výnimkou. Udalosti na Ukrajine v roku 2014, Majdan, ktorý tak horlivo podporovala [Victoria] Nulandová aj známy ultraglobalizačný bojovník Bernard-Henri Lévy, boli prelomovou udalosťou, ktorá v podstate otvorila dvere k nastoleniu priamej globalistickej diktatúry nad Ukrajinou.

Navyše liberálne a nacionalistické elementy, ktoré boli pred rokom 2014 viac-menej neutrálne, spojili svoje sily s globalistickou a proamerickou agendou do jednotného frontu. Osem rokov sa na Ukrajine pestovala rusofóbia rôznych agend a prepisovali sa dejiny až po fyzické zabíjanie Rusov: pre Donbas to bolo rovnakých osem hrozných rokov s každodenným bombardovaním. Francúzska verejnosť si môže vypočuť dokumentaristku Anne-Laure Bonnelovú, svedkyňu týchto ôsmich rokov v Donecku, ktorá sa vo svojich filmoch a rozhovoroch nebojí hovoriť pravdu.

Jednohlasná podpora Západu Ukrajine v roku 2022, dodávky zbraní v nepredstaviteľnom rozsahu – to všetko pripomína akúsi agóniu. Najnovšia kampaň globalistického režimu, ktorý začína strácať pôdu pod nohami v boji proti multipolarite. Pre mňa je najväčšou bolesťou, že Európa podľahla vplyvu globalistickej propagandy a namiesto toho, aby zostala neutrálna, postavila sa na stranu vojny. V mnohých ohľadoch to však bol plán Spojených štátov, ktoré celý konflikt dôsledne a nepretržite provokovali dodávkami zbraní na Ukrajinu. Len v rokoch 2014 až 2017 investovali USA do pomoci Ukrajine viac ako 658 miliónov USD (podľa Transparency International).

Zároveň zisťujeme, že krajiny Latinskej Ameriky, Blízkeho východu, Číny a Indie nezaujali globalistický postoj. Venezuelský líder Nicolas Maduro vyhlásil, že jeho krajina sa „pevne“ pridala k ruskej pozícii. Na Kube boli počas prvomájovej demonštrácie videní ľudia s ruskými vlajkami a symbolmi Z, informovala nemecká televízia ZDF. Argentína obvinila Západ z dvojitých štandardov. Viceprezidentka Cristina Kirchnerová uviedla, že krajina je v konflikte s Londýnom v súvislosti s Falklandskými ostrovmi. Lula da Silva, kandidát na brazílskeho prezidenta, zasa povedal, že ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj je zodpovedný za to, čo sa deje v jeho krajine. Čína sa vyjadrila proti rozširovaniu NATO a americkým provokáciám. India sa snaží zachovať strategickú neutralitu (sama bola v 90. rokoch minulého storočia terčom veľmi bolestivých sankcií zo strany USA a Západu, pretože sa odmietla pripojiť k rokovaniam o úplnom zákaze jadrových skúšok). Krajina, ktorú sa Západ snaží odrezať od kyslíka a pripraviť o špičkové technológie, si v tom čase stála za svojím (najmä vďaka spolupráci s Ruskom, ktoré sa k sankciám nepridalo a zasadzovalo sa za ich zrušenie). Špeciálnu vojenskú operáciu Ruska podporilo viacero krajín Blízkeho východu (Sýria, dlhoročný ruský spojenec, pozná boj proti globalizmu lepšie ako ktokoľvek iný), v Turecku silnejú výzvy na vystúpenie z NATO a prezident odmietol schváliť prijatie Švédska a Fínska do NATO. Mnohé africké krajiny, najmä tie so silnými antiglobalistickými náladami (Mali, Sudán, Stredoafrická republika, Zimbabwe, Konžská republika, Eritrea), nepodporili západnú kritiku Ruska. Tieto reakcie naznačujú koniec rozprávky o „jednom svetovom priestore“. Špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine urýchlila formovanie multipolárneho sveta a tým aj viaceré geopolitické procesy.

Nemyslíte si, že Rusko sa izoluje? Aké budú podľa vás dôsledky tohto všetkého?

Myslím si, že je to naopak. Rusko nachádza nových partnerov a procesy suverenity (napríklad depolarizácia ekonomiky) sa začínajú zrýchľovať. Západné krajiny sa snažia „potrestať“ Rusko sankciami, ale ich vplyv na ruskú ekonomiku nie je veľmi citeľný. Politika západných sankcií bola katalyzátorom hľadania nových partnerov a dewesternizácie našej krajiny. Tieto sankcie zároveň tvrdo zasiahli európske krajiny a pre mnohé európske ekonomiky sa stali akýmsi „harakiri“. Je to veľmi znepokojujúca správa, ale pravdepodobne bola aj súčasťou amerického sprisahania s cieľom destabilizovať európsky kontinent. Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Budapešť nepodporuje unáhlené uvalenie sankcií na Rusko. „Sankcie proti Rusku sú ako atómová bomba, mohli by nás priviesť nielen k tomu, že nebudeme schopní uživiť naše obyvateľstvo, ale aj k tomu, že na našich hraniciach bude masa migrantov,“ povedal maďarský premiér.

Vznikajú nové bloky. „Rozvojové krajiny vrátane Číny, Indie, Indonézie, Brazílie a ďalších, ktoré sa odmietli zúčastniť na západných protiruských sankciách, by mali zvážiť spôsoby, ako posilniť svoju hospodársku koordináciu, aby odolali ďalším šokom vyvolaným Západom. Je dôležité poznamenať, že rozvojové krajiny by mali hľadať riešenia prostredníctvom finančnej a obchodnej spolupráce,“ napísal novinár z čínskeho denníka Global Times. Ide o veľmi zaujímavé geopolitické procesy. A práve preto Rusko nebolo obeťou izolácie, ale priekopníkom multipolárneho svetového poriadku.

Ako reaguje ruské obyvateľstvo na túto vojnu, ktorá už zjavne priniesla ruskej strane mnohé straty?

Straty sú vždy dôsledkom každej vojenskej operácie. Je potrebné poznamenať, že údaje, ktoré uvádzajú ukrajinské zdroje (a práve tie sa šíria v západných médiách), nie sú správne a je potrebné ich overiť. Čelíme informačnej vojne, v ktorej je všetko, od vojenských správ až po čísla, spolitizované. Žiaľ, alternatívny pohľad na udalosti v západných médiách prakticky neexistuje. V roku 2016 Ofpra [Office français de protection des réfugiés et apatrides] vypracovala dokumentáciu o Pravom sektore, skupine ukrajinských ultras: „Pravý sektor je objektom obvinení z antisemitizmu a xenofóbie, homofóbnych demonštrácií, nezákonného zadržiavania a iného zneužívania moci. Vytvoril ozbrojené milície, Ukrajinský dobrovoľnícky zbor, ktorý je zapojený do konfliktu s proruskými separatistami v Donbase. Napätie medzi Ukrajinským dobrovoľníckym zborom a úradmi pretrvávalo, až kým sa zbor nestal problematickou súčasťou pravidelných ozbrojených síl.“ V roku 2022 sa z tých, na ktorých sa v roku 2016 pozeralo s podozrením, stávajú hrdinovia – manželky bojovníkov Azova (skupina zodpovedná za brutálne zabíjanie Rusov v Donbase) sa stretávajú s pápežom vo Vatikáne. Je veľmi zvláštne, že niečo, čo sa ešte pred dvoma rokmi zdalo byť zakázané, sa v Európe stalo bežným. Alebo stretnutie BHL [t. j. spomínaného Lévyho] s Marčenkom, bývalým šéfom rusofóbneho a xenofóbneho radikálneho práporu Ajdar (teroristická organizácia zakázaná v Rusku). Liberalizmus ide dnes ruka v ruke s xenofóbiou a nacizmom. Je to paradox. Dá sa to však vysvetliť, ak pochopíme „totalitný charakter“ moderného liberalizmu. Ide o manipuláciu s informáciami a číslami.

Pokiaľ ide o reakciu Ruska, drvivá väčšina podporuje špeciálnu vojenskú operáciu. V ich očiach ide o pochopiteľnú obranu geopolitických záujmov Ruska a boj proti rusofóbii, keďže v Kyjeve vznikol režim, ktorý Rusom upiera právo na sebaurčenie (jazyk, kultúru, identitu) a existenciu. Určitá časť spoločnosti opustila krajinu hneď po začatí vojenských akcií a odišla do USA, Európy a Izraela. Je príznačné, že Anatolij Čubajs, bývalý šéf ruskej prezidentskej administratívy a jeden z ideológov a vodcov hospodárskych reforiem v Rusku v 90. rokoch, opustil krajinu. Vlastenecký front ho označil za „zradcu“ zodpovedného za hospodárske ťažkosti Ruska v 90. rokoch. Je to symbolické. Takéto prípady určite existujú.

V mojom okolí všetci podporujú špeciálnu vojenskú operáciu, a to nielen slovami, ale mnohí aj skutkami, poskytovaním humanitárnej pomoci utečencom a regiónu. Navyše to nerobia posledných pár mesiacov, ale už niekoľko rokov. Tých istých osem rokov, o ktorých Západ vedel tak málo.

Čo si ako novinárka myslíte o cenzúre RT [ruskej viacjazyčnej televíznej siete] v Európskej únii alebo Sputniku a o mlčaní (ak nie o súhlase) väčšiny európskych novinárov?

Ide o bezprecedentné porušenie „slobody prejavu“. K slobode prejavu patrí aj možnosť odlišných názorov, čo mocným v súčasnosti príliš nevyhovuje. RT a Sputnik neboli nástrojmi ruskej propagandy, ale platformou na diskusiu. Sledoval som veľa programov RT France a boli zaujímavé, pretože v nich vystupovali odborníci s alternatívnym pohľadom na vec, než aký prezentujú systémové médiá. Skutočnosť, že novinári v Európe na tieto blokády nijako nereagovali, svedčí o „totalitnej“ povahe celého západného mediálneho sveta. Je to veľmi smutné. Dúfajme, že re-informačné médiá zostanú aktívne a budú pokračovať v prelamovaní dezinformačného bloku.

Hospodárske dôsledky (najmä zvýšenie cien benzínu) už pociťuje Francúzsko. Ako inak by sa dalo zabrániť pekelnej špirále?

Protiruské sankcie začínajú vyčerpávať európske hospodárstvo. Le Penová ich v debate s Macronom správne označila za „harakiri“ pre francúzske hospodárstvo. Ale zamyslime sa, kto potrebuje oslabenú Európu? Európa, ktorá je zničená COVIDom a oslabená protiruskými sankciami, bude musieť sústrediť všetku svoju energiu na záchranu vlastného hospodárstva, čo je výhodné pre Spojené štáty, ktorým sa darí upevňovať svoju kontrolu nad kontinentom. Nezávislý Rimland je pre anglosaskú civilizáciu neprijateľný a rastúce protiamerické a protiatlantické nálady (vo Francúzsku, všimnite si, Mélanchon, Le Penová, Zemmour a mnohí ďalší kandidáti aktívne kritizovali členstvo Francúzska v NATO a volali po takmer gaullistickom scenári z roku 1966) sú hrozbou pre globálnu dominanciu USA.
Preto bola myšlienka protiruských sankcií realizovaná so zištným cieľom oslabiť región. Elity EÚ v tomto podniku vystupujú ako agenti, splnomocnenci globalistov, a zasadzujú úder blahobytu európskych národov a obyvateľov.

Slovo na záver?

Žiadam všetkých čitateľov, aby boli kritickí a spochybňovali správy uverejnené v médiách. Ak západné liberálne elity tak neochvejne podporujú Kyjev a démonizujú Moskvu, je za tým všetkým logika zisku. Všetko treba spochybniť. Je to dôležitá zásada, ktorá nám umožňuje zachovať si triezvy pohľad na vec. V spoločnosti show, propagandy a totalitného charakteru západných systémov je pochybnosť základným stupňom na ceste von z jaskyne…

https://www.breizh-info.com/2022/05/25/187072/daria-douguine-la-guerre-en-ukraine-un-choc-des-civilisations-mondialiste-et-eurasienne-interview/