G.FAYE – „ZABUDNUTÝ“REBELUJÚCI FILOZOF
Talianske noviny Libero Pensiero si nedávno v rubrike „Zabudnutí“ pripomenuli Guillauma Fayeho, mysliteľa takzvanej „novej pravice“, ktorý zomrel pred štyrmi rokmi 6. marca. Článok je venovaný takmer výlučne talianskemu chápaniu diela a osobnosti tohto Francúza.
Už Le Système à tuer les peuples (Systém na zabíjanie národov) z roku 1981, vôbec prvý Fayeho samostatný knižný titul, vyšiel o dva roky neskôr v talianskom preklade a stal sa, ako sa hovorí, „kľúčovým textom pre najmenej dve generácie mladých“ Talianov, Európanov s identitárnym cítením. V predslove k reedícii z roku 2017 Robert Steuckers zhrnul jej obsah do vety, že „ak národ zabudol na svoje vlastné hodnotové normy, zomiera, pretože nemôže konať podľa vlastných vnútorných pravidiel“. Systém ho najprv akoby otupí a v anestézii ho postupne a takmer nepozorovane zabije.
Faye prísne rozlišuje medzi Európou a Západom. Nie je to otázka geografických hraníc, rozdiel spočíva v niečom inom.
Európa je určitá vízia sveta, vedomie, komplexný svetonázor (Weltanschauung); Západ je vecný prístup k životu, spôsob, praktická metóda, systém. Zamestnanec singapurskej banky tak môže byť západnejší ako bretónsky roľník, ktorý hovorí svojím jazykom a riadi sa normami kultúry zdedenej po svojich predkoch. Ten prvý je súčasťou systému, ten druhý nie.
Systém však postupne preniká aj do tých najodľahlejších častí vidieka, provincie, krajiny, kontinentu. A vidiečan je proti nemu bezmocný, či už systém zdvorilo klope na jeho dvere, alebo sa vláme do jeho tradičnej kultúry. Tak ako je v konečnom dôsledku bezmocný všetok konzervativizmus proti tejto praktickej metóde, ktorá postupne preniká snáď do všetkých zložiek každodenného života. Ak chce vidiečan prežiť, nezostane mu nič iné, len si osvojiť praktiky a pravidlá systému – v najlepšom prípade to znamená stať sa hotelierom pre zamestnancov singapurskej banky na ekologické povolenia atď. Výsledkom je skanzen, neživotný gýč pre turistov.
Skutočná alternatíva k systému v súčasných podmienkach teda nemôže vychádzať z lipnutia na hodnotách zakorenených v širokých poľnohospodárskych vrstvách neolitickej kultúry. Tie napokon nikdy neboli formované dejinami, sú vo svojej podstate nehistorické. Naopak, užšie vrstvy bojovníkov, ktoré „tvoria dejiny“, sú v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým závislé na technovede, či už ide o vojakov ako takých, alebo o bojovníkov ideí, t. j. politických vojakov.
Technoveda, pevná zložka európskeho svetonázoru, je hypertrofovaná, a tak má tendenciu prekrývať ostatné zložky v tom zmysle, že sa podobá ekonomickej metóde systému, ktorá narástla natoľko, že všetko ostatné vidíme len cez ňu – hyperkapitalizmus peňazí. Napriek tomu technoveda nemôže byť ponechaná en gros systému, pretože len trieda spojená s technovedou, ale vedomá si svojej identity, ctiaca si svoju biokultúrnu osobitosť a chrániaca si svoje zárodky, umožňujúca národom meniť sa svojím vlastným spôsobom, snáď s výnimkou pustovníkov žijúcich „mimo tohto sveta“, môže účinne čeliť westernizácii či globalizácii a jej metóde, komercializácii a monetizácii všetkého. Takýto je východiskový bod Fayeho archeofuturizmu, stavu mysle, ktorý „znovu siaha po tradičných cnostiach a hodnotách“ a zároveň „dialekticky prekonáva pojmy modernity a tradície“. V tomto ohľade je L’Archéofuturisme (1998) najvýznamnejším výsledkom pokusu Novej pravice „strhnúť postmodernu jej vlastným smerom“.
Prebúdzať mysle týmto smerom, aby znovu nadobudli vedomie európskej identity, systematicky chloroformovanej systémom, je poslaním metapolitických iniciatív. Ich úlohou je hľadať v histórii a mýtoch a sprítomňovať príklady toho, čím sme (aj) kedysi boli a čím by sme mali (alebo chceli) byť. Faye ako človek kultúry už dlho verí, že je to možné aj s odkazmi na vybrané európske filmy, umelecké diela a literatúru, preto sa v tejto súvislosti hovorí (trochu nepresne) o „pravicovom gramsciánstve“. Vo svojom poslednom talianskom rozhovore (pre Il Primato Nazionale) v roku 2019 bol – po takmer štyridsiatich rokoch metapolitickej činnosti (1970 – 1986; 1998 – 2019) – už skeptickejší. Zachovanie identít podľa archeofuturistických schém totiž považoval za pravdepodobnejšie „medzi izraelskými, čínskymi a japonskými mrakodrapmi“ než vo vyčerpanej, unavenej, ľahostajnej, znudenej Európe, ktorá sa pravdepodobne zmení sčasti na múzeum starého sveta (t. j. moderny a tradície), sčasti na bývalý tretí svet. Alebo to bude Zelená dohoda, ktorá Európu na sto rokov opäť dostane do zaostávania za Ázijcami?
—————————–
Pre Adriana Sciancu z CasaPound Italia, editora zbierky Fayeho textov z rokov 1979-2019 s názvom Dei e potenza (2022), je „najznepokojujúcejším filozofom“ súčasnosti. Už len preto, že v jeho textoch sa v miernych obmenách opakuje veta: „Ak európska generácia, ktorá bude mať dvadsať rokov medzi rokmi 2000 a 2010, nezareaguje, potom je všetko stratené, možno natrvalo.“
Nereaguje na výzvy, ako sú „závislosť na konzume, etnomasochizmus a xenofília (samoúčelná záľuba vo všetkom cudzom a farebnom), feminizácia európskeho muža, absurdný kult homosexuality, pokles pôrodnosti, tendencia k neoprimitivizmu v kultúre (afrikanizácia), zbožštenie ekonomiky (skutočne sekulárny monoteizmus! ) na úkor akejkoľvek suverenity, znetvorenie klasického humanizmu v prospech pokryteckej vulgárnosti humanizmu, kolonizácia islamom, všeobecné plazenie sa pred USA atď.
V roku 2001 Faye definuje „prirodzené ciele americkej geopolitiky v Európe“ takto:
1) Vojensky a strategicky oslabiť Rusov a Srbov, pretože sú to jediné národy, ktoré objektívne stoja proti prenikaniu islamského nepriateľa (Kosovo, Čečensko, Stredná Ázia atď.).
2) Zasiať rozpory medzi pravoslávnymi Slovanmi a ostatnými Európanmi – podľa hesla „rozdeľuj a panuj“. Európska účasť na leteckých útokoch proti Srbsku, ktoré boli vojensky nezmyselné, ale politicky nanajvýš symbolické a slúžili na našu kompromitáciu, sú novými kvetmi tejto americkej stratégie.
3) Úplne v logike „islamsko-amerického paktu“ sa USA snažia oslabiť Európu presadzovaním islamu a realizáciou afrikanizovanej, multirasovej spoločnosti v Európe. S týmto cieľom budujú „predmostia moslimských štátov“ na Balkáne (Bosna, Albánsko, Kosovo) a požadujú prijatie Turecka a dokonca Maroka do EÚ.
4) Spojené štáty dnes vítajú pokračujúcu kolonizáciu Európy alogénnymi(vyjadrujúci vzťah medzi geneticky rozdielnymi jednotlivcami toho istého biologického druhu) prisťahovalcami, pretože to so sebou prináša obrovské náklady, ktoré na druhej strane trvalo obmedzia efektívnosť európskeho konkurenta: milióny príjemcov sociálnych dávok z tretieho sveta sa rozlievajú po našom kontinente, zatiaľ čo mladé, kreatívne a hospodárske elity emigrujú do Ameriky. Nazýva sa to únik mozgov.
Autor: Karel Veliký
https://deliandiver.org/2023/03/zustat-nazivu.html#more-9970029