MEDIÁLNE KRYSY ÚTOČIA

Ľubomír Huďo (ročník 1963) patrí k tým profesionálnym novinárom, ktorí opustili médiá hlavného prúdu a začali pôsobiť v oblasti alternatívnej žurnalistiky. Je autorom veľkého množstva politických komentárov a analýz a tiež autorom niekoľkých knižných publikácií, v ktorých sa venuje pálčivým otázkam súčasnosti, respektíve nedávnej minulosti (Zamatovo nežná tyrania, Žoldnieri a žongléri, Európa v islamskej rakve a iné). Jeho najnovšia kniha (Mediálne krysy) je zameraná na tematiku masmédií, ich charakteru a pôsobenia, novinárskej práce i mediálnej manipulácie.

Pomenovanie „mediálne krysy“ sa môže zdať niekomu pritvrdé (je faktom, že v poslednom čase dochádza k nebývalej vulgarizácii spoločenskej diskusie), ale autor vysvetľuje: „Krysa symbolizuje to, čo je skryté, utajené, škodlivé. V prípade paralely s človekom predstavuje nečestné konanie, takže prenesene je to zákerný a bezcharakterný človek… Nepochybne možno nájsť takýto ľudský druh v akomkoľvek odbore a sfére činnosti, no mediálne krysy útočia na mysle a zdravý rozum ostatných ľudí v takom masovom rozsahu, že výsledky ich pôsobenia sú podobné moru…“ A dodáva, že „mediálne krysy“ tvoria „drvivú väčšinu novinárskej obce“ a z pozícií kozmopolitizmu ovplyvňujú ľudí prostredníctvom manipulácie, poloprávd a zakrývanej jednostrannosti.

Významným faktorom manipulatívneho ovplyvňovania je podľa autora odvádzanie pozornosti od dôležitých otázok a tém a zahlcovanie verejného priestoru nepretržitým tokom bezvýznamných informácií. K tomu sa pridáva arogantné, povýšenecké delenie ľudí na rozumných a nerozumných, pokrokových a zaostalých, prijateľných a neprijateľných. Čím viac sa hovorí o tolerancii, tým menej sa tolerujú názory, ktoré sú v očiach samozvaných strážcov liberálnej demokracie nevhodné či extrémistické.

Atmosféra súčasnosti je plná zmätenosti, tápania, dezorientácie. Ľahostajnosť niektorých sa premiešava s fanatizmom iných. Autor kladie otázku, komu vlastne možno veriť v tej „pavučine lží, propagandy, klamstiev a masírovania vedomia“. Odpoveď nie je jednoznačná – človek je v konečnom dôsledku odkázaný sám na seba, sám sa musí (mal by sa) rozhodnúť, čomu a komu bude dôverovať, na ktorú stranu sa postaví, akú vieru bude vyznávať. Dôležité je však chrániť si schopnosť zdravého úsudku a informácie si pokiaľ možno overovať, hľadať alternatívne možnosti…
Znepokojivá je rastúca koncentrácia masmédií do veľkých nadnárodných trustov. Táto monopolizácia predstavuje „Veľkého Manipulátora“, ktorý pracuje v prospech takzvaných vyvolených: „Všetky mainstreamové zdroje sa zliali do jedného názorového prúdu a ponúkajú iba jednostranný výklad s podsúvanými komentármi na usmerňovanie myslenia.“
Či už vidíme za súčasnými spoločenskými pohybmi a procesmi koordinované úsilie istej skupiny či skupín, alebo ich vnímame ako zákonité dôsledky odpadu od tradičných hodnôt, sme svedkami krízy zasahujúcej všetky sféry života – globalizácia narúša vzťahy, sociálne rozdiely sa prehlbujú, kultúra je na úpadku a pod zámienkou ochrany demokracie sa páchajú neprávosti i zločiny, sloboda prejavu je opäť obmedzovaná.

Kniha Mediálne krysy je napísaná úderným novinárskym štýlom, v ktorom má svoje miesto irónia i zaujatosť. Dôraz je tu kladený na aktuálne udalosti a pomery, trocha chýba hlbší ponor a ukotvenie v historicko-kultúrnych súvislostiach. Ide o odvážnu a v istom zmysle kontroverznú publicistiku, niektoré autorove tvrdenia sú takpovediac na hrane (napríklad Zamatovú revolúciu nazýva havloidnou fraškou), treba však uznať, že v prostredí absolútnej nadvlády jedného názoru je žiaduci a prospešný iný hlas, hlas azda aj provokatívny – aby nás primäl k zamysleniu. Skrátka, Ľubomír Huďo napísal knihu, ktorú treba brať vážne.

Ján Maršálek

http://www.priestornet.com/2018/07/medialne-krysy-utocia.html