OBYČAJNÁ ODVAHA/BEZ MÉDIÍ,SPONZOROV A EÚ
Aký by bol výsledok jednoduchého prieskumu?
Ktorú vládu si viac ceníte? Tú, ktorá sa bojí toho, čo povedia ľudia, alebo tú, ktorá sa bojí situácie, keď sa ľudia budú báť hovoriť?
Alebo vláda, ktorá bojuje proti slovám, alebo vláda, ktorá bojuje proti cenzúre?
Väčšina ľudí by pravdepodobne spontánne odpovedala, že viac si cenia tú druhú.
Ako je potom možné, že niektorí politici spomínajú „slová“ ako jednu z najväčších hrozieb našej doby a že Európska únia vynakladá miliardy na boj proti nim? Nie proti zločinu alebo imigračnej kríze, ale proti slovu!
Dávid a Goliáš
Štát Goliáš má k dispozícii takmer neobmedzené zdroje. Má vlastnú televíznu stanicu, ktorá od rána do večera opakuje Goliášovu verziu. Má všetky sociálne siete, digitálne platformy a navyše rádio s viacerými kanálmi. Správy pripravujú a kontrolujú tímy najaté Goliášom. Peniaze nie sú problém. V prípade potreby Goliáš zriadi špecializované jednotky pre obzvlášť dôležité komunikácie. Keď Goliáš chce niečo povedať, osloví naraz milióny uší a očí. Je to ako kobercové bombardovanie Goliášovej vízie sveta.
Stylisti a experti
Politici, ktorí prezentujú Goliášove myšlienky, sú podporovaní poradcami, analytikmi a konzultantmi. Stylisti zabezpečujú, aby politici vyzerali dobre, konzultanti ich učia, ako argumentovať, a analytici zbierajú, triedia a organizujú všetky potrebné údaje.
Goliášovi pomáha armáda odborníkov, ktorých platia daňoví poplatníci. Ale Goliášove vojská nie sú len rešpektovaní odborníci. Patria medzi nich aj väčšina kultúrnej komunity, ktorá si zarába na živobytie svojou schopnosťou presvedčivo hovoriť. Všetci statočne stoja po boku Goliáša.
Dávid bez praku
Proti nim stojí osamelý občan Dávid, ktorý má iný názor. Možno je to hlúpe, možno je to omyl, ale je to jeho úprimný názor. Cíti, že by mal mať právo vyjadriť ho bez strachu z následkov.
Osamelý Dávid nemá nič. Nie je veľmi výrečný, pretože nemal príležitosť naučiť sa, ako hovoriť. Vyzerá celkom obyčajne, pretože nemá čas ani peniaze na stylistov. Nikto mu neradí, nikto mu netriedi údaje. Čo nečíta a o čom nerozmýšľa vo voľnom čase, to nevie.
Nemôže využívať televízne kanály ani rádio stanice, odborníci sa mu vysmievajú a kultúrna komunita ho nazýva bláznom. A to je ešte ten lepší prípad, inak je to festival priateľskej nenávisti. Dávid nemá nič okrem svojho názoru a odvahy ho vyjadriť. Slovo a účet na sociálnych médiách. To je všetko.
Slová ako hrozba
Napriek tomu sa Goliáš sa bojí Dávida. Bojí sa ho natoľko, že spomína „slová“ ako jednu z najväčších hrozieb našej doby. Slová, hovorí, ohrozujú samotnú demokraciu. Áno, nazýva ich „dezinformáciami“, ale stále sú to len „slová“.
Goliáš sa bojí, keď učiteľ niečo povie tridsiatim deťom v triede, hoci predtým a potom bombardoval celé obyvateľstvo svojou pravdou. Goliáš je mimo seba od strachu, pretože niekto napíše na sociálnych médiách, že deti nemusia zostať doma, ak to odporučí maskovaný distribútor ochranných masiek a čínskych testov. Goliáš ani nekontroluje, či to čítalo desať alebo tisíc ľudí. Trasie sa strachom, že jeho armáda expertov nebola dostatočne presvedčivá a kultúrny front dostatočne pohŕdavý.
Goliáš sa bojí obrázkov rovnako ako slov. Bojí sa plagátu s černochom, pretože podľa neho sú ľudia okrem Goliášových vojakov slabomyseľní a nepochopili by, čo autor myslí.
Zavolajte drábov
Goliáš teda zavolá svojich drábov, aby potrestali učiteľa alebo spisovateľa na sociálnych sieťach. Je potrebné zničiť ich životy ohováraniami, žalobami, súdnymi procesmi, čímkoľvek. Nebudeme tu tolerovať slová, kričí, samotná demokracia je ohrozená.
Goliáš zakazuje ľuďom myslieť, pretože slová nie sú ničím iným ako vyjadrením myšlienok. Trestá ľudí za to, že sa odvážia myslieť a vyjadrovať svoje myšlienky. Ani sa neobťažuje dokázať, akú škodu môže vyjadrenie myšlienky spôsobiť a prečo. Má svojich katov.
Vláda, ktorá nechápe, že úlohou Goliáša je chrániť bezbranného Dávida, aby mohol bez strachu vyjadriť svoj názor, nie je demokratická, bez ohľadu na to, koľkokrát použije slovo „demokracia“ v jednej vete. Je to vláda smiešnych klaunov, ktorí sa spoliehajú na násilie namiesto argumentov a ktorých sprevádzajú ďalší klauni, ktorí nemajú potuchy, akú úlohu hrajú. Je to vláda zväzákov, ktorí sa boja slov jediného Dávida bez televízie, médií, univerzít, stylistov, poradcov a stratégov.
O odvahe
Slobodná budúcnosť tejto krajiny je v rukách ľudí, ktorí sa odvážia povedať svoj názor tvárou v tvár Goliášovi. Niekedy to stačí. Goliášovi posluhovači oslavujú mlčanlivého Dávida,a snažia sa získať prevahu.
Dodatok
Zabudnutým zákonom je zákon mediálnej páky, ktorý hovorí, že spoločenská nebezpečnosť výroku nie je určená len jeho hlúposťou alebo nenávistným obsahom, ale je znásobená pákou, ktorá na výrok pôsobí. Pákou je dosah médií, spoločenské postavenie rečníka a počet opakovaní.
Ak vplyvný politik opakovane označuje významnú časť občanov mierne nenávistnými vyhláseniami, spoločenská nebezpečnosť jeho slov je mnohonásobne väčšia ako osamelý výkrik Dávida. Takto funguje páka od čias Archimeda.
Autor: S.Spurný
https://www.syrzdarma.cz/clanek/o-tom-ze-nekdy-je-nejdulezitejsi-obycejna-odvaha