PROTIPRÚD – MÁME EŠTE ZVRCHOVANOSŤ?

Slovenská zvrchovanosť: existuje ešte vôbec? Pre jedných sprofanovaná, pre iných dôvod na oslavy a hrdosť. Európski socialisti a izraelský veľvyslanec poučujú

Ľubomír Huďo sa pýta, čo vlastne zostalo zo slovenskej zvrchovanosti za uplynulých 24 rokov a pochybuje o úprimnej snahe súčasných politikov skutočne presadzovať nezávislosť Slovenska

Pred takmer štvrťstoročím Slovenská národná rada schválila Deklaráciu zvrchovanosti SR v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenska. Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávali ľudia pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti. Podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča Vatry zvrchovanosti pripomínajú, že členstvo SR v nadnárodných a nadštátnych zoskupeniach by nám nikdy nemalo vziať zvrchované právo rozhodovať o osude Slovenska a jeho obyvateľov. Zaznieva tu podmieňovací spôsob – by nám nemalo vziať právo… Je to už len zbožné želanie, alebo reálny politický cieľ?

Stále aktuálna výzva

Zapaľovanie vatier a plamenné výzvy sú jedna vec a druhou je vysoká politika, reálne kroky doteraz vládnucich garnitúr, no aj celkový prístup obyvateľov Slovenska k tradičným hodnotám ako hrdosť, sloboda, zvrchovanosť, nezávislosť. Jeden z poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) a jej podpredseda Anton Hrnko vyhlásil, že v súčasnej turbulentnej dobe si treba pripomínať vyhlásenie zvrchovanosti nielen ako historický fakt, ale aj ako výzvu, pretože národná zvrchovanosť je hodnota, o ktorú sa treba stále usilovať: „Nemôžeme akceptovať také narábanie s našou suverenitou, ktoré by bolo v rozpore so základnými ekonomickými, kultúrnymi a hodnotovými záujmami nášho obyvateľstva. Musia sa jasne pomenovať pochybenia a určiť cesty ich nápravy. Občania európskych štátov musia cítiť, že sú suverénnymi držiteľmi moci vo svojich krajinách, a že tam, kde svoju suverenitu ich štáty zverili do spoločnej opatery, sa rozhoduje v ich prospech.“

SNS je súčasťou vládnej koalície spolu so sociálnymi demokratmi zo SMER-u, stranami Most-Híd a Sieť a v programovom prioritách vlády na roky 2016 – 2020 je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR na základe širokej politickej zhody a posilňovanie postavenia národných parlamentov. Preto aj Anton Hrnko nezabúda zdôrazniť, že Slovensko je suverénny štát, no zároveň sa zúčastňuje aj na európskej a euroatlantickej integrácii. Je na zváženie, do akej miery táto integrácia, hlavne tlaky z Bruselu a Washingtonu a rôznych medzinárodných štruktúr, ešte umožňuje nejakú suverenitu a zvrchované rozhodovanie. Takzvaná národná strana zaujala pragmatický postoj v diplomatickom štýle a v duchu príslovia – vlk sa nažerie a koza zostane celá. Zároveň s pripomínaním si Deklarácie zvrchovanosti nezabudne zdôrazniť integračný rozmer slovenskej zahraničnej politiky, presadzovaný vlastne každou vládou od roku 1998, či už bola ľavicová alebo pravicová.

To už je razantnejší rýchlo kvasený politik – predseda hnutia Sme rodina, doteraz podnikateľ a hviezda bulváru, Boris Kollár: „O zvrchovanosť by sme mali viac bojovať a neodovzdať všetky kompetencie do Bruselu. A budem si veľmi želať, aby sme zvrchovanosť nestratili! Lebo podľa smeru, aký nabrala EÚ, tak si o chvíľu budeme pripomínať stratu zvrchovanosti a toto ma podstatne viacej trápi, či si ju uchováme.“

Liberáli dávajú prednosť VNZR

Nie každého z politických subjektov trápi zvrchovanosť, či už len na oko, alebo v skutočnosti. Zatiaľ čo SNS oslavovala Deklaráciu zvrchovanosti vatrami, športovými hrami, kultúrnymi programami, vystúpeniami folklórnych súborov, či turistikou, liberáli zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) dávajú prednosť iným výročiam. Vysvetlil to Martin Klus, parlamentný poslanec za SaS: „Sviatok je sprofanovaný, čo spôsobili strany typu HZDS či SNS. Aj preto dáva SaS pri aktívnom pripomínaní si prednosť sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november), či 10. december, ktorý je v kronike historických dní zaznamenaný ako Medzinárodný deň ľudských práv.“

Pre liberálov čokoľvek spojené s národnoštátnymi záujmami zaváňa nacionalizmom, extrémizmom a možno aj ďalšími -izmami a preto sú trendoví a zostávajú verní odkazu Veľkej novembrovej zamatovej revolúcie (VNZR). Podobne ako komunisti považovali Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu (VOSR) za zrod dejín a všetko dovtedy za tmárstvo, podobne aj súčasní liberáli vnímajú svoje nové dejinné poslanie od určitej historickej kapitoly. Veď v trhovej demokracii má teoreticky každý slobodný výber a môže si vybrať, čo oslavovaťa čo odsudzovať.
PES za islam, Izrael proti kotlebovcom

Predsedníctvo Európskej strany socialistov (PES) na jednom zo svojich zasadnutí prediskutovalo pozície druhej najväčšej celoeurópskej strany k slovenskej strane Smer-SD a v oficiálnom komuniké sa vyjadrilo k slovenskému premiérovi a jeho vládnej politike: „Rozhodne odsudzujeme nedávne vyhlásenie Roberta Fica ohľadom úlohy islamu na Slovensku. Máme tiež obavy a vážne otázky ohľadom jeho politiky týkajúcej sa utečencov a menšín, najmä komunity LGBT.“ V oficiálnom vyhlásení sa tiež uvádza, že pre PES je sloboda náboženského vyznania a viery v pluralitnej a otvorenej spoločnosti jednou zo základných hodnôt a preto predpokladá, že slovenský premiér Robert Fico objasní a prehodnotí svoje pozície k týmto záležitostiam: „Očakávame tiež, že ako predsednícka krajina v EÚ načrtne jasný program pre silnú a zjednotenú Európu.“

Stranícka línia socialistov je jasná – stále viac a viac Európy ako všeliek na všetky problémy starého kontinentu. Okrem európskych socialistov zaznel aj hlas z Izraela, ako by to malo vyzerať v slovenskom parlamente.

Veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni označil výsledok parlamentných volieb na Slovensku za určitý spôsob varovania: „Po voľbách sa naše obavy zväčšili kvôli novej Kotlebovej strane. I kvôli tomu, aký druh ideológie prinesie späť do slovenského politického života. Myslím si, že je to určitý spôsob varovania pre vás, aby ste boli obozretní. Predovšetkým z toho dôvodu, pretože, ako viem, väčšina kotlebových voličov boli mladí voliči, prvovoliči, čo znamená, že vzdelávanie by malo byť intenzívnejšie o minulosti a o tom, ako by sme sa z nej mali poučiť.“

Paródia na zvrchovanosť

Európski socialisti predurčia slovenskej vláde politické stanoviská k celospoločenským otázkam a smerovanie zahraničnej politiky, prípadne iná celoeurópska strana z Európskeho parlamentu inej vláde. Izraelský veľvyslanec predpíše voličom koho majú voliť a stanoví normy pre výchovný a vzdelávací systém, usmerňovanie mládeže v duchu správnej názorovej orientácie, aby to vyhovovalo predstavám izraelskej vlády. Zvrchovanosť ako vyšitá. A čo na to slovenskí politici? Opatrne prešľapujúc na jednom mieste, taktizujú a čakajú na povel, pokyn, či rozkaz odniekadiaľ namiesto vlastného razantného stanoviska.

Čo je riešením? Viac Európy, alebo viac zvrchovanosti? A ide to spolu dohromady? To je výzva pre politikov, analytikov, politológov a mediálnych expertov na seriózny a nestranný výskum možných pozitívnych i negatívnych dôsledkov pre národy a štáty Európy.

http://www.protiprud.sk/politika/1902.htm