PROTIPRÚD – POĽOVAČKA NA ŠTUDENTA

Poľovačka na študenta: Nemá „správne“ názory! Neoliberálne hyeny hryzú a idú po krku tomu, kto nezavýja s nimi. Kádrovanie na školách a v zamestnaní? Neonormalizácia – diktát tárajov, politrukov a udavačov

Ľubomír Huďo vníma staronové praktiky kádrovania ľudí za aktívnej účasti sluhov režimu ako dôkaz tyranských snáh o kontrolu spoločnosti

U nás (na Slovensku) taká obyčaj, kto nemá názor ako „vyvolení“ überdemorkati, ten je označený za fašistu. No a s fašistami sa treba porátať tak po našom – po neomarxisticky! Takzvaných fašistov pribúda, keďže k nim už patrí každý, kto má kritické výhrady k politike štandardných strán, eurochobotnice z Bruselu, doterajšej clintonovsko-obamovskej kamarily či kancelárie súčasného prezidenta SR. Zbor udavačov, demagógov, politrukov a kádrovákov usilovne pátra, oznamuje a snaží sa o likvidáciu – zatiaľ nie fyzickú, no minimálne spoločenskú.

Po predstaviteľoch alternatívnych médií je najnovšie v ich hľadáčiku študent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Jozef Repka. Na sociálnej sieti prejavil politicky nekorektné názory a nastal mediálny lynč, na ktorom si zgustli úbohé dušičky samoľúbo sa vnímajúc ako elita posthavlovskej éry v slovenskej provincii.

Od poslanca Poliačika k ŠtBenčíkovi

Poslanec slovenského parlamentu Martin Poliačik za liberálnu stranu Sloboda a Solidarita s výzorom trendového hipstera a myšlienkovým ukotvením v neomarxizme, ktorý blúzni medzi marihuanou, dalajlámom a ruskou hrozbou, zaregistroval nekorektného študenta z Trnavskej univerzity, možno budúceho učiteľa a možno nie. Ak by študent Repka horel vo svojom srdci za LGBTI agendu, multi-kulti projekty, obdivoval filantropiu Georga Sorosa a chcel vlastným telom brániť výdobytky liberálnej demokracie v duchu NWO (New World Order), to by trendového poslanca nepochybne nadchlo.

Lenže on, nepriateľ „ich“ demokracie, nemá rád prezidenta Andreja Kisku, pochybuje o Veľkej Novembrovej Zamatovej Revolúcii a oháňa sa národom a vlasťou. Je to síce jeho vec a v rámci akademickej slobody nech si verí, čomu chce, no namiesto akademickej debaty o rozdielnych názoroch ho treba neoboľševicky vyhodiť zo školy, pretože budúci učitelia majú predsa dodržiavať jednotnú líniu ohlupovania ostatných nevinných duší tak, ako to súčasní elitári a ich služobnícvtvo potrebujú.

Poslanec – hipster – neomarxista Martinko kauzu posunul osvedčenému donášačovi, špicľovi a mediálnej kryse Jankovi (Levoslavovi Benčíkovi, zvanému ŠtBenčík alebo PS U. S. – pomocná stráž americkej ambasády), aby ho ako bloger v rámci Denníka N (obdoba niekdajšieho Rudého Práva no v duchu globalizmu, kozmopolitizmu a sorosizmu) roztrhal na kusy a vyrobil z neho exemplárny a odstrašujúci príklad. Ján Benčík má bohaté skúsenosti zo špicľovania na facebookových stránkach a sleduje statusy, robí si screenshoty a naháňa tzv. fašistov, náckov a extrémistov, a preto je hviezdou mainstreamu a pečený varený v prezidentskej kancelárii ovládanej Kiskovým poradcom Martinom Bútorom, amerosionistom najťažšieho kalibru.

Donášač a cenzor názorov J. L. Benčík, pre ktorého najúžasnejšou časťou života bolo stáť päť minút v tieni Veľkého Vaška (Havla) a teraz na staré kolená mediálne kydať špinu, kam mu prikážu, upozornil na študenta Repku: „Ak má byť krédo ‚Ak je Marián Kotleba fašista, tak som aj ja. Som taký istý ako on a jemu podobní. Ak je fašizmus to, že milujem svoju vlasť, tak som vinný. Kým ma neobesíte, budem hlásať pravdu a bojovať za svoju zem do poslednej kvapky krvi, ktorá vrie v mojom slovanskom tele,‘ odporúčaním pre dráhu učiteľa, tak niečo sa tu niekde asi trochu pokazilo.“

Havloid, kolaborant s U. S. okupáciou a Veľký Liberálny Inkvizítor Džej El Benčík má obavy o budúcnosť nášho školstva: „Poprajme Repkovi vytriezvenie z jeho pomýlených názorov a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity šťastnejšiu ruku pri výbere a výchove budúcich pedagógov. Pretože, ak sa na Repkových názoroch nič nezmení, je podľa môjho názoru v 21. storočí, v členskej krajine EÚ, ktorá chce byť aj v budúcnosti parlamentnou demokraciou, jednoducho neakceptovateľné, aby takýto pomýlený človek ako učiteľ vplýval na budúce generácie.“

Pomýlených odstrániť z verejného života

Kedy je človek pomýlený a musí vytriezvieť podľa diagnózy ŠtBenčíka? No vtedy, ak podobne ako študent Repka je niekto predsedom iniciatívy Nedajme si náš Slovenský národ, organizátorom petície za odvolanie prezidenta Andreja Kisku, ktorú podpísalo viac ako 25-tisíc ľudí, a navyše vyzýva pri príležitosti výročia Novembra´89 na novú revolúciu bez multi-kulti a vlády oligarchov. Má ešte navyše tú drzosť, že prejavuje sympatie parlamentnej strane ĽSNS a neprijíma predpísané hodnotenie osoby prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa v čase druhej svetovej vojny. A navyše ďalší zločin, ktorým sa usvedčil – nekritizoval líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, no zároveň pomáha s organizáciou protestov proti islamizácii.

Krysy vedia, ako škodiť, veď v tom majú genetickú výbavu od čias Čeky a NKVD cez gestapo k ŠtB až k dnešným tajným službám ako SIS. Informácie šírené cez médiá ako Denník N, portál aktuality.sk v rámci vydavateľstva Axel Ringier Springer, web omediach.com s jeho šéfkou Miroslavovou Kernovou, bývalou redaktorkou denníka SME (dlhoročná hlásna trúba US Embassy) a v komentári Mariána Balázsa, bývalého poradcu premiérky Ivety Radičovej (predstaviteľka Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti) vytvorili atmosféru spoločenskej likvidácie. Judáši splnili svoju úlohu a netreba im ani tridsať strieborných, i za menej, ba i z nadšenia za misku hrachu.

Názory a postoje Repku rozhorčili dekana Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity René Bílika, ktorý vo vyhlásení uviedol: „Z viacerých zdrojov som dostal informácie o názoroch študenta Jozefa Repku, ktoré zverejňuje na sociálnej sieti vo svojom osobnom profile. Zoznámil som sa s obsahom týchto vyjadrení a pokladám ich za absolútne neprijateľné a nebezpečné, pretože sú založené na princípe rasovej a sociálnej neznášanlivosti a obdive voči tomu najhoršiemu, čo, žiaľ, tvorí súčasť moderných dejín ľudskej civilizácie. Ide o názory a konanie, ktoré hrubo poškodzujú meno Trnavskej univerzity v Trnave i jej pedagogickej fakulty.“ Dekan zároveň oznámil, že voči študentovi inicioval konanie, ktoré mu umožňujú interné predpisy našej vysokej školy. V rámci disciplinárneho konania hrozí študentovi Repkovi pokarhanie, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie z univerzity.


Udavačská prax

Podobný prípad sa už na akademickej pôde vyskytol. V máji minulého roku na Prešovskej univerzite skončil učiteľ politológie Štefan Surmánek, ktorý v parlamentných voľbách kandidoval za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Surmánek študentov učil politickú filozofiu, teóriu demokracie či ochranu ľudských práv a slobôd. Písal aj blogy, v ktorých sa zaoberal cigánskou problematikou a o Rómoch hovoril ako o sociálnych parazitoch. Je tiež autorom publikácie Pravdivý obraz o živote a postavení cigánskych komunít na (východnom) Slovensku.

V kauze Repka však verejnosť zbabelo nemlčí a neuchyľuje sa k politickému lynču. Podľa slov študenta sa naňho nevrhli spolužiaci v štýle fanatických zväzákov z 50. rokoch minulého storočia, aby ho odsúdili ako zradcu pokrokových ideálov vládnucej strany. Práve naopak, môže rátať s podporou študentov, ktorí nevidia v iných názoroch dôvod na prenasledovanie a odstavenie nepohodlného človeka. Dokonca sa dekanovi Bílikovi ozval aj právnik, znalec ústavného práva, ktorý ho poučil o Ústave SR a je ochotný právne pomôcť prenasledovanému študentovi.

Všetko je to o zastrašovaní, na ktoré sa vždy spoliehali systémové krysy bez chrbtovej kosti, charakteru, zato so silným žalúdkom, ktorý vydrží čokoľvek. Kazatelia demokratických princípov ako ŠtBenčík, Kernová alebo Balász, udavači, mediálni presstitúti a poradcovia politických figúrok, no i predstavitelia akademickej obce by sa vo svojej liberálnej osvietenosti mohli zamyslieť a hlboko podumať nad Voltairovou myšlienkou: „Hlboko s vami nesúhlasím, ale urobím všetko pre to, aby ste mohli slobodne vyjadriť svoj názor.“

http://www.protiprud.sk/politika/2201.htm