PROTIPRÚD – Predsedníctvo SR v EÚ
Predsedníctvo Slovenska v EÚ: nervozita a otázniky skutočných vládcov Európy. Bude Bratislava dostatočne poslušná? Americko – európsky server Politico o dusnej bruselskej atmosfére. Ficove silné reči o suverenite a rozhodnosti. Bude sa lámať chlieb?
Predsedníctvo v Európskej únii (EÚ) dáva najmä malým krajinám bruselského integračného spolku falošný pocit dôležitosti pri imaginárnom kormidle historického projektu. V podstate je to divadielko pre naivných konzumentov mainstreamového spravodajstva, aby uverili v správnosť a nenahraditeľnosť európskej integračnej koncepcie z dielne Bilderbergu a iných tieňových, nikým nevolených štruktúr s ich plánmi o budúcnosti strategicky významného kontinentu.
Nie vždy však všetko vyjde podľa plánu a týka sa to aj mocných a vplyvných. Niekedy sa v rámci stanovenej mozaiky určitá jej časť nevyvíja presne podľa predstáv a môže spôsobovať ťažkosti. Politickej elite v Bruseli a jej mediálnym prisluhovačom už idú na nervy štáty Vyšehradskej štvorky a teraz na vyše jeden z nich bude predsedať únii. Slovensko – na jednej strane malá, doteraz poslušná krajina v tieni veľkých hráčov Berlín – Paríž – Londýn a na druhej strane štát so svojráznym premiérom, novou vládou a najnovšie i odbojným postojom v otázke imigrantov.
Bez veľkých očakávaní
Bruselský týždenník Politico Europe varuje, že EÚ nie je presvedčená o schopnosti Slovenska zvládnuť predsedníctvo. Ide totiž o relatívne mladý štát, ktorý navyše odporuje dôležitým rozhodnutiam skutočných vládcov únie.
Týždenník cituje nemenovaného člena Európskej ľudovej strany, najväčšieho politického subjektu v Európskom parlamente: „Myslím si, že nikto nie je priveľmi nadšený zo slovenského predsedníctva . Sme uprostred rozsiahlej reformy migrácie a sme takmer na konci. Ako môžeme byť vedení krajinou, ktorá odstrelí každý plán ohľadne migrácie? „
K tomu ešte vyjadrenie nemenovaného diplomata EÚ: „Rozhodne môžeme očakávať menej profesionality ako v prípade Holandska. Sú tu obavy , že ide o malú krajinu a nového člena, a na rozdiel od Holandska nejde o zakladajúceho člena, ktorý vie, ako narábať s predsedníctvom. Dúfame, že nebudú ohľadne migrácie príliš horliví.“
Iný diplomat má obavy, že Slovensko bude váhať medzi svojimi regionálnymi záujmami a záujmami EÚ ako celku: „ Mnohé postoje Vyšehradskej skupiny k migrácii bude nutné výrazne oslabiť.“
Podľa serveru Politico Europe významní členovia a úradníci EÚ síce navštevujú Slovensko, aby krajinu pripravili na predsedníctvo, čo je bežná prax v prípade budúcej predsedajúcej krajiny, ale tentoraz s cieľom nastaviť „skutočne nízke očakávania“. Aj keď sa Slovensko snaží zvýšiť svoju prítomnosť v Bruseli a jeho diplomati uisťujú o dobrej pripravenosti Bratislavy na predsedníctvo, EÚ sa aj tak obáva slovenského vedenia únie.
Citovaný server Politico už od tohtoročných parlamentných volieb na Slovensku má kritické výhrady k dianiu v krajine pod Tatrami. Americko-európsky týždenník ešte pred zostavením novej slovenskej vlády upozorňoval, že pre budúcnosť EÚ by bolo najprospešnejšie, keby Smer ako prípadný víťaz volieb nešiel do vládnej koalície s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou (SNS). Takáto vládna koalícia by vraj bola nezdravá a môže únii len uškodiť.
Podľa expertov Politico sa už beztak v ostatných krajinách V4 vytvoril blok populistických a nacionalistických vlád. Týždenník ponúkol Slovensku aj vládnu alternatívu – spoluprácu strán Sieť, Most-Híd a SaS, pretože môžu vytvoriť reformnú prozápadnú koalíciu. Prípadne by si Smer mal jednu z nich vybrať ako koaličného partnera, aby bol vyvážená spriaznenosť staronového premiéra Roberta Fica s Kremľom.
Americký vydavateľský dom Politico požiadal vlani český aj slovenský Úrad priemyselného vlastníctva o registráciu svojej ochrannej známky. Obyčajne spoločnosť, ktorá si zaregistruje ochrannú známku , zvažuje pôsobenie v krajine. Politico je mediálny dom so sídlom v Arlingtone v americkej Virgínii. Zameriaval sa pôvodne na správy a komentáre o politickom dianí v USA. Pôsobí nielen na webe, ale má aj televízne a rozhlasové vysielanie a vydáva noviny.
V septembri minulého roka prenikla spoločnosť do Európy. Nadviazala spoluprácu s nemeckým vydavateľom Axel Springer a spustili európske vydanie Politico so sídlom v Bruseli. Vydavateľ Robert Allbritton chce v najbližšom období strojnásobiť veľkosť firmy a rozšíriť ju do viacerých kútov sveta. Politico, vzhľadom na tendenciu pôsobiť celosvetovo, možno vnímať aj ako účinný mediálny nástroj v rámci hybridných vojen a ovplyvňovania verejnej mienky s cieľom dosiahnuť určité geopolitické ciele. A tak nečudo, že odbojná politika krajín V4 sa redakčnej línii tohto média nepozdáva a ponúka iný druh ich spoločenského vývoja.
Čítajte TU: Ide o život: Konečná, vystupovať! Európska únia je linka nikam. Cesta je zarúbaná. Ak sa nezobudíme, čakajú nás rezervácie. Poučme sa z histórie! Kto zostane, ten to asi musí celé zažiť znova
Premiér o zdravom rozume a rovnosti
Slovenský premiér Róbert Fico v rozhovore, ktorý poskytol Tlačovej agentúre SR (TASR), v súvislosti s predsedníctvom v EÚ nešetril razantnými vyjadreniami:
„My sme, a možno sa budú na mňa hnevať kolegovia zo západných krajín, životaschopnejší, sme schopnejší lepšie reagovať na krízové situácie. Mám pocit, že si zachovávame trošku viac toho zdravého, sedliackeho rozumu. Nie je to len otázka migračnej krízy…Aby to nebolo tak, že vy buďte ticho, vy ste malí, vy do toho nemáte čo povedať, alebo naopak, vy veľkí si len svoje presadzujete a nehľadíte na záujmy nás malých. Veľmi ťažko sa presadzuje myšlienka, že všetci sú si rovní. To nikdy tak nie je a nikdy tak nebude.
Chceme do toho dať ten náš zdravý rozum, neopakovateľné transformačné skúsenosti, ktoré máme a aj také postoje, ktoré vyvolávali rôzne pochybnosti. Veď predsa nemôžeme byť ticho. A možno o tomto začína byť tá podstata tej politiky…Myslím si, že sa dostáva do popredia otázka suverénnych názorov, či tá vláda je schopná povedať suverénny názor.
Napríklad suverénny názor, podľa mňa, je povedať, že, preboha, proti komu tu ideme zbrojiť? Čo to tu my rozprávame o nejakých východných krídlach, akože kto nás tu ohrozuje? Ja to považujem za suverénny názor, hoci rešpektujem, že sme členským štátom NATO, že si musíme plniť povinnosti, ale prečo nemáme mať právo povedať svoj vlastný suverénny názor? Čiže o tomto bude to naše predsedníctvo, dať priestor suverénnym názorom.“
Pokiaľ ide o utečeneckú krízu a kvóty na prerozdelenie imigrantov do členských krajín EÚ, premiér zostáva neústupčivý: „ Islam nemá priestor na Slovensku. Veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla. Nerobme zo seba úplných idiotov. Ak mi tu chce niekto povedať, že Slovensko chce byť multikulturálne, že si tu každý bude robiť, čo chce, že sa tu budú meniť tradície a že sa Slovensko zmení, tak ide proti podstate tejto krajiny. Myslím si, že je povinnosťou politikov hovoriť o týchto veciach veľmi jasne a otvorene. Povedal som, že nechcem, aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita a hovorím to znova. Ja nechcem, aby tu bolo niekoľko desiatok tisícov moslimov, ktorí si postupne začnú presadzovať svoje veci.“
Ide v prípade slovenského premiéra len o silácke reči, demonštráciu rozhodnosti a nekompromisnej obhajoby suverenity v podmienkach zväzujúceho členstva v euroúnii a U.S.aliancii? Alebo o reálnu snahu prispieť k zmenám európskej politiky?
Vývoj na Slovensku, koordinácia spoločného úsilia krajín V4 o zachovanie si zvyškov suverenity a zdravého rozumu – to by mali byť hlavné ambície slovenského premiéra, pokiaľ chce zostať dôveryhodný doma i v bezprostrednom susedskom okolí. Lenže je tu os Berlín – Brusel – Washington. A tak až činy počas predsedníctva v EÚ ukážu, či sú zásadovosť v postojoch a suverenita pojmami naplnenými obsahom, alebo prázdnym balastom.
http://www.protiprud.sk/politika/1826.htm