PROTIPRÚD – SEANSA BÝVALÝCH ŠPIÓNOV
Bratislavská seansa bývalých špiónov: Tajné služby to s nami myslia dobre. Slúžili a slúžia národným záujmom? Včera ŠtB, dnes SIS, vždy pod kuratelou Veľkého brata. Štát v štáte alebo skutočne kontrolovaná sila? Verte, neverte…
Ľubomír Huďo pochybuje, že ak sa stretnú bývalí šéfovia tajných služieb a spravodajskí dôstojníci na oficiálnom sympóziu, ide len o rečnícke cvičenie
Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave zorganizovali medzinárodné sympózium expertov z oblasti zákulisnej práce sféry opradenej mýtmi a tajomstvami. Išlo v poradí už o desiate podujatie tohto druhu a tentoraz na tému Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí – aktuálne úlohy a problémy spravodajských služieb. Podľa oficiálnych informácií si bývalí riaditelia spravodajských služieb a bezpečnostní experti prišli už tradične zarečniť a predniesli referáty napríklad s názvami ako Spravodajská služba EÚ – naivita či nutnosť, Výzvy pre spravodajskú komunitu v kontexte hybridných hrozieb či Ženy v štruktúrach spravodajských služieb.
Ľudia s bohatými skúsenosťami z tak citlivej oblasti samozrejme prezradia len to, čo môžu a pohrajú sa s verejnosťou ako mačka s myšou. Na prvý pohľad to vyzerá ako ukážka transparentnosti a maximálne možnej otvorenosti v rámci určitých predpísaných limitov. Jednoducho demokratická idylka, o ktorej by sa Snowdenovi, Assangovi alebo Manningov(ej)i mohlo len snívať.
Agenti ako občianske združenie
ABSD vznikla pred desiatimi rokmi ako občianske združenie s cieľom vyvíjať verejné aktivity na podporu správne fungujúceho a zákonného spravodajského systému Slovenskej republiky. Predseda ABSD a bývalý riaditeľ rozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Igor Cibula to vysvetľuje: „Inšpirovala nás americká Association of Former Intelligence Officers, založená v roku 1975. Podľa jej príkladu členmi ABSD nie sú iba bývalí spravodajskí dôstojníci, ale aj ľudia z iných profesií, ktorých zaujíma činnosť spravodajských služieb, história špionáže a chcú hlbšie preniknúť do tajomstiev spravodajskej komunity. Za našu najvýznamnejšiu aktivitu možno považovať medzinárodné sympóziá.“
Na oficiálnej stránke ABSD je uvedené, prečo Slovensko potrebuje občianske združenie tohto typu: „Existujúci stereotyp negatívneho vnímania spravodajských služieb na Slovensku súvisí určite s obdobím pôsobenia komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a po páde totalitného režimu najmä s niektorými protizákonnými excesmi Slovenskej informačnej služby (SIS), ako ich verejnosť vnímala najmä v rokoch 1995 – 1998. Práve z týchto príčin sme sa rozhodli založiť na Slovensku Asociáciu bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorej základným poslaním je prekonať negatívny historický stereotyp vnímania tajných služieb a poskytnúť širokej verejnosti príležitosť nahliadnuť do zákulisia spravodajskej komunity.
ABSD zároveň priznáva, že funguje podobne ako združenia tohto typu v demokratických štátoch, v ktorých podporu takýmto aktivitám poskytujú aj vplyvní politici a sponzorsky pomáhajú silné podnikateľské subjekty. Tak teda politici, investori a spravodajcovia – trojuholník, ktorý nepochybne skrýva mnoho tajomstiev neurčených pre naivných voličov, občanov a štatistickú masu. No na prvý pohľad ide len a len o národnoštátne záujmy. ABSD uvádza, že od začiatku vzniku komunikuje s predstaviteľmi výborov Národnej rady SR na kontrolu činnosti spravodajských služieb a podieľala sa na príprave legislatívnych noriem, ktoré upravujú činnosť spravodajských služieb.
Kto je Igor Cibula?
Ako rozhodujúca postava v ABSD vystupuje jej predseda PhDr. Igor Cibula. Bývalý novinár, ktorý sa vypracoval na šéfa spravodajskej služby. Vyjadruje sa pre médiá a vydáva vyhlásenia o činnosti ABSD. Má za sebou bohatú minulosť. Na Wikipedii sa o ňom dozviete len toto: Igor Cibula ( 1942) je publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobil na Úrade pre zahraničné styky a informácie. V období 1993 – 1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. Od roku 2006 je predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD). Prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (2006 – 2007). Od roku 2008 na túto tému prednáša na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva.
Trocha bližšie sa naňho pozrel Ignác Milan Krajniak, v súčasnosti už poslanec v parlamente za stranu Sme Rodina, a na svojej stránke Posledný križiak okrem iného uviedol: „Igor Cibula začínal v šesťdesiatych rokoch ako novinár. Od roku 1968 pôsobil krátko ako spravodajský dôstojník komunistickej rozviedky. Bol školený v oblasti dezinformácií. Cibula bol pripravovaný na vyslanie do zahraničia. K nemu ale v dôsledku ruskej okupáciu už nedošlo. Igor Cibula sa do oficiálnej spravodajskej činnosti zapojil až po roku 1989. Okrem práce v tajnej službe však pôsobil ako novinár a vo svojich článkoch v Národnej obrode pomáhal “vyrábať” Vladimíra Mečiara. V marci 1991 bol autorom Kňažkovho televízneho prejavu, ktorý bol spúšťačom vzniku HZDS. Lenže potom bola jeho úloha odhalená a Igor Cibula už nemohol ovplyvňovať verejnú mienku priamo pod krytím novinára. Ako skúsený a šikovný spravodajský dôstojník sa však Cibula vedel vynájsť a postupom času si dokázal nájsť svojich koníkov, prostredníctvom ktorých púšťal do prostredia to, čo práve potreboval. V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol jeho protežantom novinár SME Peter Tóth, ktorý sa stal aj oficiálnym spravodajským dôstojníkom s krytím novinára. V čase protimečiarovskej opozície sa Cibula dokázal zmieriť aj so svojím úhlavným nepriateľom Milanom Žitným, ktorý ho demaskoval ako autora Kňažkovho prejavu a ako spravodajského dôstojníka. Cibula mu počas prvej Dzurindovej vlády podhadzoval informácie, ktorými sa potom Žitný vykazoval ako vlastnými. V rokoch 2001 až 2005 došlo medzi Žitným a Cibulom ku konfliktu pre kauzu nelegálneho odpočúvania. Táto kauza totiž ohrozovala Jozefa Šáteka, ktorého Žitný údajne roky riadil a vyberal mu aj spolupracovníkov. Neskôr sa ale opäť zmierili a dnes patrí Žitný medzi prominentných prednášateľov na Cibulových výročných spravodajských konferenciách. Počas prvej Ficovej vlády bol jeho koňom okrem iných Peter Gabura. Angažoval sa v kauze Malinová. Počas Radičovej vlády sa snažil prostredníctvom Mariána Balázsa ovplyvňovať premiérku Ivetu Radičovú. Ale súčasne huckal Igora Matoviča, aby skúšal politicky “vydierať” Radičovej vládu. A v tom istom čase podsúval informácie Jánovi Slotovi a Andrejovi Dankovi v SNS.“
Neškodné debaty v úzkom kruhu
Stretnutie bývalých spravodajských dôstojníkov a ich šéfov na prednáškovom sympóziu zrejme umožňuje iba to, aby si starí známi a experti z jednej branže len podiskutovali, predviedli svoje rečnícke schopnosti a prehľad v problematike. Prípadne, aby odovzdali svoje dobre mienené rady širokému fóru záujemcov, nadšených postavou Jamesa Bonda, agenta 007. Veď ako uvádza aj šéf ABSD, je tu priestor i pre ľudí z iných profesií, ktorí chcú hlbšie preniknúť do tajomstiev spravodajskej komunity.
Asociáciu bývalých špiónov a sympózium s prednáškami treba zrejme vnímať ako napr. stretnutia skupiny Bilderberg. Jej členovia tvrdia, že len diskutujú a nezáväzne sa bavia o aktuálnych perspektívach celosvetového vývoja. Vplyvní ľudia disponujúci mocou a prostriedkami z rôznych sfér politiky, financií, korporácií, tajných služieb, bezpečnosti a globálnych zoskupení, majú len nutkavú potrebu sa porozprávať, nič viac a nič menej.
Takisto bývalí spravodajskí dôstojníci a vysoko postavené postavy v tajných službách si v slovenskej metropole zorganizujú pravidelnú akciu, aby využili svoje kontakty a informačné kanály v prospech všeobecnej bezpečnosti. Veď o čo iné by išlo politikom, tajným službám a okruhu ich prisluhovačov? Celé tie roky nás presviedčajú o svojej nezištnosti a nehynúcom záujme o verejné blaho. Iba ak by to bolo úplne inak, ale to sú už nebezpečné konšpirácie, nehodné vzdelaného a rozhľadeného človeka. Takže hurá do boja proti terorizmu a hybridným vojnám v mene demokracie a humanity.
http://www.protiprud.sk/politika/2134.htm