PROTIPRÚD – TTIP,CETA – EKONOMICKÁ TYRANIA
CETA, TISA, TTIP, TPP a iné okovy ekonomického otroctva: Na oltár rastu obetujte všetko! Európski ministri kuli pikle v Bratislave. Občan, poslúchaj a konzumuj! Diktátorská os Washington – Ottawa – Brusel
Ľubomír Huďo upozorňuje na sofistikovanú snahu zapredaných európskych politikov nastoliť systém nadnárodnej korporačnej mafie
V slovenskej metropole, v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, si len tak neformálne podebatovali ministri obchodu a eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová o optimistických vyhliadkach Európanov. Nová éra blahobytu a rastu totiž podľa nich nastane v najbližšom čase, len čo obyvatelia členských krajín únie pochopia, že to umožní práve liberalizácia vzájomného obchodu so Spojenými štátmi a Kanadou, bez zbytočných obmedzení a prekážok.
V Bratislave sa však zišli aj aktivisti zo Slovenska a iných európskych krajín, aby vyjadrili svoj nesúhlas so stretnutím politických elitárov, ktorých kalkulácie vážne ohrozujú naše zdravie, prácu, životné prostredie, poľnohospodárstvo, verejné služby a demokraciu.
Vlna celoeurópskych protestov
Pred bratislavskou schôdzkou ministrov obchodu s eurokomisárkou prejavili svoj odmietavý postoj s ekonomickým otroctvom v mene rastu a zisku vyvolených demonštranti v šiestich nemeckých mestách od Berlína cez Hamburg po Lipsko, rovnako aj v belgickej metropole Brusel a v rakúskom hlavnom meste Viedeň. Protestovali proti dohodám o voľnom obchode, ktoré chce Európska únia uzavrieť s Kanadou (CETA) a Spojenými štátmi americkými (TTIP).
Občianske a spotrebiteľské organizácie aj odborové zväzy vyzvali predstaviteľov členských štátov Európskej únie, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu (CETA) s Kanadou. Vyčítajú jej negatívny vplyv na životné prostredie, poľnohospodárstvo, energetiku či pracovné právo. Práve touto dohodou sa zaoberali ministri obchodu na neformálnom stretnutí v Bratislave. V slovenskej metropole sa zišli demonštranti z Nemecka, Rumunska, Maďarska a Slovenska. Vyzvali ministrov EÚ, aby dohodu definitívne zmietli zo stola.
Občianske a spotrebiteľské organizácie považujú dohodu za veľmi kontroverznú. Petíciu proti jej schváleniu podpísali viac ako tri milióny Európanov a desaťtisíce ľudí proti nej protestovali v uliciach európskych miest. Skupiny občianskej spoločnosti tvrdia, že CETA by ovplyvnila verejnú politiku prostredníctvom mechanizmu riešenia investičných sporov, neprinášala žiadne výhody občanom Európy a ohrozila poskytovanie vysokokvalitných verejných služieb.
Nesúhlas s podpisom obchodnej dohody v navrhovanej podobe vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR: „Predpokladáme, že táto dohoda bude mať negatívny vplyv na práva zamestnancov. Z toho, čo vieme, CETA zo zamestnancov robí akoby občanov druhej kategórie, ktorí nemajú v tejto dohode garantované žiadne práva. Na strane druhej, investori, ak bude nejakým spôsobom predpismi obmedzené ich podnikanie, budú si môcť i proti členským štátom EÚ svoje právo vymáhať.“
Negatívny postoj k dohode CETA dala jasne najavo i rakúska organizácia Priatelia Zeme: „Environmentálne a zdravotné štandardy, ochrana spotrebiteľov sú vážne ohrozené. Hlavným cieľom CETA je odstrániť prekážky a limity podnikania a obchodovania. Sú to napríklad veľmi striktné environmentálne predpisy v EÚ, ktoré nám nedovoľujú dať na trh produkty ohrozujúce životné prostredie alebo zdravie ľudí a zvierat. CETA chce otvoriť trhy a zabezpečiť oveľa rýchlejšie uvádzanie potenciálne škodlivých produktov.“
Kritici dohôd o voľnom obchode medzi Európou a Kanadou i USA ich prirovnávajú k trójskym koňom, ktoré v sebe ukrývajú hrozbu pre životné prostredie, zdravie, pre pracovno-právne predpisy a posilňujú nadnárodné korporácie. Preto ich v podobe nafukovacích exemplárov umiestnili pred sídlo Komisie EÚ. Na mieste je teda otázka, či je správne obetovať kvalitu života v záujme percentuálneho rastu ekonomických ukazovateľov a v čí prospech vlastne?
Politici si tvrdia svoje
Splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok tvrdí, že obchodná politika je niečo, o čo máme mimoriadny záujem, pretože je zdrojom hospodárskeho rastu a jednoznačným cieľom je podpis dohody s Kanadou. Podľa neho je CETA vyvážená a sprevádzajú ju transparentné rokovania, preto by podpisu dohody pred summitom EÚ Kanada, ktorý je naplánovaný na 27. októbra, nemalo nič stáť v ceste.
Proces finalizácie rokovaní a získanie dostatočného súhlasu pre CETA je prioritou aj pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Slovenskí politici chcú túto dohodu presadiť. Ministerstvo hospodárstva SR potvrdilo, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky prioritami slovenského predsedníctva v Rade EÚ budú ukončenie schvaľovacích procesov a príprava na podpis CETA, rovnako rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA (TTIP).
Aj národné parlamenty
Európska komisia (EK) zmenila svoj zámer, že dohodu nemusia schváliť národné parlamenty. V Bruseli najskôr prevládal názor, že CETA je čisto právna záležitosť, ktorá je celoeurópskou doménou, teda jej výlučnou sférou. Europolitbyro napokon súhlasilo, že ju budú schvaľovať aj národné parlamenty. CETA vstúpi do predbežnej platnosti schválením kvalifikovanou väčšinou v EÚ. Znamená to, že potrebuje získať súhlas 16 parlamentov z 28 krajín, v ktorých žije 65 % obyvateľov EÚ. Všeobecne sa nepochybuje, že sa to podarí. Ráta sa s kladným stanoviskom členov EÚ zo strednej a východnej Európy a väčšiny na západe a severe kontinentu. Súhlasiť musia vlády členských štátov a tiež europarlament. Zmiešaná dohoda, čiže súhlas zo strany národných parlamentov, dáva možnosť Rumunsku a Bulharsku túto dohodu politicky zablokovať v snahe vyriešiť vzájomné spory s Kanadou ohľadom režimu víz pre ich občanov. Obe balkánske krajiny sa sťažujú, že Kanada proti nim uplatňuje iný vízový režim ako k zvyšku EÚ.
EÚ a politickí zástancovia oboch transatlantických obchodných zmlúv tvrdia, že ich cieľom je znížiť a zrušiť obchodné sadzby, odbúrať rôzne regulačné prekážky a zjednodušiť administratívne postupy, pričom dohody sú šité na mieru nielen veľkým spoločnostiam a korporáciám, ale aj malým a stredným podnikom. Dohoda CETA by mala odbúrať 98 percent súčasných colných taríf medzi EÚ a Kanadou.
Bruselská klika v spolupráci s Washingtonom a Ottawou odmietajú kritické hlasy o ohrození sociálneho systému v Európe a znížení noriem na ochranu spotrebiteľov, životného prostredia a zdravia.
Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová ide na to takticky a obhajuje CETA s tým, že kombinuje ekonomické údaje zároveň so snahou nevykašľať sa na obyčajných, radových Európanov. Podľa nej dohoda s Kanadou každoročne ušetrí firmám stovky miliónov eur na colných a ďalších poplatkoch. V podkladoch pre médiá je v prvom roku uvedená čiastka 400 miliónov eur a postupne by mala vzrásť až na 590 miliónov eur ročne. No Malmströmová uisťuje verejnosť, že Brusel nezľaví zo svojich bezpečnostných a zdravotných štandardov či ochrany zákazníckych práv.
Expert OSN má iný názor
Alfred de Zayas, nezávislý expert OSN na ľudské práva, vydal v júni tohto roku vyhlásenie ohľadne troch medzinárodných obchodných dohôd TTIP, globálna TISA a CETA. Jeho úlohou bolo zistiť, či sú v rozpore s medzinárodnými zákonmi a dohody tvrdo skritizoval. Expert žiada európske štáty, aby rešpektovali svoje povinnosti v oblasti ľudských práv: „Dohoda o ľudských právach zahŕňa záväzné povinnosti, ktoré musia štáty plniť. Nesmú odsúhlasiť dohody, ktoré obmedzujú, obchádzajú, prekážajú alebo znemožňujú plniť povinnosti vyplývajúce z dohody o ľudských právach. Obchodné dohody by mali byť ratifikované až po vyhodnotení ľudsko-právnych, zdravotných a environmentálnych následkov, čo sa v prípade TTIP a CETA nestalo.“
Michael Morris, autor kníh Čo nesmiete vedieť! a Čo nesmiete vedieť 2, sa okrem iného venuje fungovaniu peňažného systému, eurozóny a odhaľuje ekonomické a politické pozadie spoločnosti postavenej na tieňovej vláde mocenských skupín. O dohodách o voľnom obchode, ktoré zo všetkých síl obhajujú euroúradníci i piata kolóna nadnárodných záujmov v jednotlivých štátoch Európy, má jasnú predstavu: „TTIP a CETA nie sú dohodami o voľnom obchode, ale zmluvami určenými na zrušenie demokracie, slobody slova a ľudských práv. Nevytvoria nové pracovné miesta, ale namiesto toho pracovné príležitosti vo veľkom rozsahu zrušia. V prípade TTIP a CETA ide o tajné zmluvy medzi Európskou úniou, USA a Kanadou s cieľom zrušiť národné parlamenty, zákony a nariadenia. Všetka moc parlamentov bude prevedená na nadnárodné, teda americké veľké koncerny. Žiadna európska krajina nebude môcť bez zvolenia týchto koncernov vytvárať nové zákony a nariadenia. Okrem iného bude zrušené i národné súdnictvo a zastavená podpora kultúry. Na rade je privatizácia vodných zdrojov a banky získajú ešte väčšie právomoci než majú doteraz.“
Nadnárodná korporačná mafia sa snaží prostredníctvom politikov a médií nalákať ohromujúcimi číslami a údajmi o budúcej ekonomickej prosperite naivných občanov do chomúta novodobého otroctva. Našťastie nepanuje na starom kontinente absolútna naivita a otupenosť, naopak, rastie odpor. No je to len začiatok náročného zápasu s nenásytným molochom, spolu s víziou na zmenu hrozivej budúcnosti konzumných a nesvojprávnych bytostí.
http://www.protiprud.sk/politika/2009.htm