PROTIPRÚD – ZBOHOM DEMOKRACIA, VITAJ EUROKRACIA!
Pokrytci strhli masky: Zbohom demokracia, vitaj eurokracia! Máš iný názor ako elity a ich poslušné stádo? Nebudeš voliť a patríš do starého železa! Veľký Eurobrat vie najlepšie, čo je pre teba dobré
Ľubomír Huďo upozorňuje na nebezpečný trend znevažovania a dehonestovania ľudí, ktorí v podmienkach trhovej demokracie odmietajú predpísaný spôsob uvažovania
Ak má človek v totalite iný, nevhodný, neprípustný názor, tak je označený za nepriateľa spoločnosti a ostrakizovaný ako vyvrheľ. V súčasnej trhokratúre napriek proklamovaniu tzv. demokratických princípov je ten, kto prejaví odmietavé stanovisko k oficiálne presadzovaným názorovým trendom odsudzovaný médiami, politikmi a oponentmi ako obmedzenec a nevzdelanec. Ukážkovým príkladom krízy trhovej demokracie a jej evidentného zlyhávania sa stal Brexit – referendum, v ktorom väčšina britských voličov rozhodla o vystúpení Británie z Európskej únie.
Kastovanie občanov podľa názoru
Brexit odhalil skutočné uvažovanie určitej časti voličov, politikov, novinárov a ich vnímanie demokracie v prípade víťazstva oponentov. Nastupuje kastovanie, naplno ventilované v médiách a na sociálnych sieťach. Kto je elitou v demokratickom divadielku, kde sa hráme na právny štát a spravodlivosť, na rovnocenný názor bez ohľadu na postavenie, majetok a vplyv? Kto je pán občan a kto len občan druhej kategórie?
Carl Jung, švajčiarsky lekár, psychiater a psychoterapeut, ktorý sa snažil chápať ľudskú psychiku na pozadí sveta snov, umenia, mytológie, náboženstva a filozofie, definoval demokraciu ako nekrvavú občiansku vojnu. Politológ Oskar Krejčí v súvislosti s Jungovou charakteristikou demokracie uviedol, že politickí predstavitelia uzatvárajú svoju myseľ pred odlišnými názormi a vášnivo proti nim bojujú. Každý iný názor než ten, ktorý má momentálny nositeľ moci, je označený za nepriateľský.
Petícia a mediálna kampaň
Okamžite po výsledkoch referenda o vystúpení Británie z EÚ, na ktorom sa zúčastnilo 72 percent voličov, teda viac ako na vlaňajších parlamentných voľbách, pričom za zotrvanie v únii hlasovalo vyše 16,1 milióna ľudí a za odchod viac ako 17,4 milióna, vznikla petícia za nové referendum. Signatári internetovej petície, v ktorej 4,1 milióna ľudí požadovalo vypísanie nového referenda o zotrvaní krajiny v EÚ, chceli, aby vláda zaviedla pravidlo, že pokiaľ za zotrvanie v únii alebo pre odchod hlasuje menej ako 60 percent ľudí za účasti nižšej ako 75 percent, potom by mal byť vypísaný nový plebiscit. Petičný výbor dolnej komory britského parlamentu vyšetroval podozrenie, že petíciu sprevádzajú podvody.
Britská vláda odmietla internetovú petíciu. No aj vo vláde panovali rozdielne názory, či vychádzať z výsledkov referenda, alebo spochybniť vôľu voličov, presadzovať naďalej eurolíniu a nahradiť postupne trhovú demokraciu nekompromisnou eurokraciou, o ktorej sa nediskutuje a nehlasuje, pretože je daná a neodvolateľná.
Denník The Independent prišiel s informáciou, že hneď po oznámení Brexitu sa nálady voličov zmenili a podľa novej ankety 1,2 milióna voličov, ktorí hlasovali pre Brexit, to už ľutuje. Zároveň oznámil, že skupina opozičných poslancov v písomnom vyhlásení uviedla, že doteraz neznáme podmienky, za akých bude krajina vystupovať z EÚ a ktoré Londýn ešte len v nasledujúcich rokoch vyjedná s úniou, musia Briti schváliť v ďalšom referende.
Mládežnícka základňa eurobudovateľov
V rámci nekrvavej občianskej vojny, o ktorej hovoril Carl Jung, a kastovania občanov na prvotriednych, nekriticky oddaných europrojektu a druhotriednych, teda kritických k eurointegrácii, pribudol generačný konflikt v najostrejšej podobe. Brexit vyvolal vlnu nenávisti a extrémizmu postavenej na jedinom bizarnom kritériu – veku. Denník The Independent prišiel s titulkom Ako starší ľudia podrazili mladšiu generáciu. Informačný portál Huffington Post nariekal v rovnakom duchu v článku Výsledky referenda o EÚ: Mladých podrazili staršie ročníky. Časopis GQ prišiel s návrhom, že by sa malo starým ľuďom zakázať voliť: „Výsledky referenda o EÚ budú mať na staršiu generáciu menší dopad… Odoberáme dôchodcom vodičské preukazy, prečo im neodobrať volebné právo?“
Na sociálnych sieťach zazneli výzvy takéhoto charakteru: „Možno by starí ľudia mali podstúpiť testy spôsobilosti, než zahlasujú za Brexit, pretože ničia svet, v ktorom nechcú žiť.“
Prečo by podľa nových pravidiel eurokracie nemali rovnako podstúpiť testy spôsobilosti mladšie ročníky, poznačené brainwashingom individualizmu, konzumu, politickej korektnosti a stádovitého uvažovania? Kto stanoví hranicu, ktorý vekový ročník ešte podlieha, alebo nepodlieha demagógii neoliberalizmu, europoidnej propagande a presadzovaniu likvidácie identity, tradícií a historických skúseností?
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa jasne vyjadril: „Briti porušili pravidlá. Vložiť možnosť rozhodovať o svojom osude do rúk davu nie je filozofiou Európskej únie.“
Aký demokratický orgán určí, kto môže a nemôže voliť, kto je znalec problematiky, aký pomer hlasov bude určujúci a do akej miery je záväzné stanovisko jednoduchej väčšiny? Zrejme je najvyšší čas stanoviť pravidlá kastovníctva a nazývať veci pravými menami. Bruselské koncepcie a z nich dočasne vyplývajúce výhody pre určitú skupinu obyvateľstva nahrádzajú pomyselnú demokraciu, označovanú v súčasnosti za liberálnu. Nech zmiznú starí ľudia (ešte treba bruselskou smernicou určiť, kedy sa všeobecne a celoplošne začína staroba), euroskeptici, rôzni oponenti a ľudia s odlišnými názormi. Nastupuje eurokracia za aktívnej účasti davov, právnych expertov a politických lobistov, rodí sa nová realita.
Byť za Brusel je cool
Novinár John Pilger vo svojej úvahe Prečo Briti povedali Európe NIE označil hlasovanie väčšiny britských voličov ako akt čistej demokracie.
Milióny obyčajných ľudí odmietli zastrašovanie a otvorené pohŕdanie samozvaných elít z radov vedenia veľkých politických strán, vrcholových manažérov hospodárstva, bankových oligarchov a médií. Z veľkej časti išlo o hlas rozhorčenia z nesmiernej arogancie zástancov zotrvania Británie v EÚ. Najúčinnejším propagandistom „európskeho ideálu“ nebola krajná pravica, ale neznesiteľná trieda moderných patricijov, pre ktorých je Spojeným kráľovstvom metropolitný Londýn. Títo ľudia vidia samých seba ako „cool“ osvietených liberálnych a kultivovaných tribúnov 21. storočia. V skutočnosti však ide o buržoáziu s neukojiteľnými konzumnými chúťkami a odvekým povedomím o svojej vlastnej nadradenosti. Vo svojich obľúbených novinách The Guardian sa pravidelne posmievali tým, ktorí sa vážne zaoberali myšlienkou o Európskej únii ako zásadne nedemokratickom zdroji sociálnej nespravodlivosti a ničivej extrémnej ideológie menom neoliberalismus. Konečným cieľom neoliberalizmu je nastolenie permanentnej kapitalistickej teokracie, ktorá má pod kontrolou dve tretiny spoločnosti – rozdelenú, zadlženú, ovládanú korporačnú vrstvu a permanentne chudobných zamestnancov.
Tábor odporcov Brexitu podľahol vlastnej neopodstatnenej výlučnosti. Ak by tzv. plebs vykrikoval Hurá, Európa!, vyslúžil by si lichotivé označenia. Pohŕdanie voličmi by naďalej zostalo ukryté pod láskavými maskami elitárov, teda až do najbližšej konfrontácie. Tá nenechá na seba dlho čakať. Eurokracia má svoje limity, hoci je presvedčená, že zatiaľ všetko hrá do jej kariet.
http://www.protiprud.sk/politika/1952.htm