RAGNARÖK DVOCH SYSTÉMOV
V súčasnosti je veľmi diskutovanou otázkou, či Putinovo Rusko a tiež Čína skutočne bojujú proti svetovému poriadku Západu, alebo sú len súčasťou rozsiahleho podvodu a v skutočnosti spolupracujú so západnými elitami, ktoré sa v týchto dňoch schádzajú v Davose na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF). K tejto otázke som sa vyjadroval často a jasne a je tiež predmetom mojej novej knihy Putinov plán.
Putinovo Rusko a Čína stoja proti globalistickému svetovému poriadku, ktorý chce Západ, a Putin sa nikdy nezúčastnil programu WEF Young Global Leaders ani jeho predchodcu Global Leaders for Tomorrow – hoci sú uvádzané opačné tvrdenia.
Zoznam účastníkov zasadnutia WEF
O tom, že to nie je len moja téza, že Rusko a Čína sa zo všetkých síl stavajú proti plánom Západu, ale že to zodpovedá pravde, svedčí aj zoznam účastníkov aktuálneho zasadnutia Svetového ekonomického fóra, ktorý unikol vďaka investigatívnemu novinárovi.
Kompletný zoznam účastníkov zasadnutia WEF, má 79 strán a účastníci sú v ňom zoradení podľa krajín. Preto si každý môže ľahko overiť, ktoré krajiny vysielajú na stretnutie oficiálnych zástupcov – až desiatky predsedov vlád a mnoho ďalších ministrov – a z ktorých krajín prichádzajú podnikatelia alebo iní zástupcovia.
Zo zoznamu je jasne vidieť, ktoré krajiny sú de facto pod kontrolou WEF a posielajú tam svojich členov vlády, z ktorých mnohí (až po hlavy vlád) prešli programom WEF, zaviazali sa k cieľom WEF Klausa Schwaba a za svoju kariéru vďačia týmto sieťam WEF.
Zo zoznamu je tiež jasne vidieť, ktoré krajiny sú proti vplyvu a cieľom WEF, ak sa pozrieme na krajiny, z ktorých necestuje ani jeden zástupca.
Na zozname nie je ani jeden zástupca Číny, rovnako ako Ruska. Zaujímavé je, že na zozname je aj zástupca Bieloruska, ale ide o neúspešnú bývalú prezidentskú kandidátku Svetlanu Cichanovskú, na ktorú väčšina ľudí pravdepodobne už dávno zabudla. Na zozname nie sú ani Iránci a napríklad z Venezuely je len jeden kandidát.
Dodatok: Urobil som chybu, pretože som v zozname účastníkov hľadal len „Čína“, ale nie „Čínska ľudová republika“. V skutočnosti je na zozname 16 účastníkov, ale ide o zástupcov západných spoločností, z ktorých mnohí ani nie sú Číňania, ako napríklad Ralf Brandstätter, člen predstavenstva spoločnosti Volkswagen. Zástupcovia čínskej vlády medzi nimi nie sú, a preto moja chyba nič nemení na základných tvrdeniach tohto článku.
Zanedbávam zástupcov hongkonskej obchodnej komunity, rovnako ako zanedbávam zástupcov Taiwanu, ktorý ani nie je pod čínskou kontrolou. Otázka, o ktorú v tomto článku ide, znie, či čínska vláda spolupracuje s WEF priamo alebo nepriamo prostredníctvom čínskych štátnych spoločností, a odpoveďou napriek môjmu omylu zostáva, že nie, pretože žiadna z nich sa na stretnutí nezúčastňuje.
Keď urobím chybu, čo sa pri práci stáva, články potom nemením, ale pridám jasne viditeľný dodatok, v ktorom na chybu upozorním a vysvetlím jej príčinu. Týmto som tak urobil a ospravedlňujem sa za malú chybu.
Na druhej strane, ak sa pozrieme na to, že napríklad z Nemecka je pozvaných takmer sto ľudí, z Francúzska takmer 50 a dokonca aj EÚ zastupuje takmer 20 ľudí (konkrétne takmer celá Európska komisia a šéfovia EÚ von der Leyen a Michel), potom je zrejmé, ktoré politiky štátov sú ovplyvňované (alebo riadené) WEF – a ktoré štáty sa mu vyhýbajú.
A na zozname tiež veľmi pekne vidíte, kto udáva tón na WEF, pretože zástupcov USA som ani nemohol spočítať. Zapĺňajú 20 zo 79 strán zoznamu účastníkov. Pre porovnanie, takmer sto účastníkov z Nemecka zaplní len tri strany, zatiaľ čo z USA pricestuje podľa hrubého odhadu 600 až 700 zástupcov.
„Západná demokracia“ je v skutočnosti oligarchia
Aj (a najmä) pre USA platí, že vláda USA realizuje len to, čo chcú jej oligarchovia. Tento (ruský) názor na USA vyjadril šéf ruskej Bezpečnostnej rady v rozhovore pred niekoľkými dňami takto:
„Americký štát je v skutočnosti len schránkou pre konglomerát obrovských korporácií, ktoré ovládajú krajinu a snažia sa ovládnuť svet. Pre nadnárodné korporácie sú dokonca aj prezidenti USA len štatistami, ktorým možno podobne ako Trumpovi nasadiť náhubok.“
Toto vôbec nie je moja „chorá konšpiračná teória“ alebo „ruská propaganda“. K tomuto záveru dospela v roku 2014 rozsiahla štúdia dvoch profesorov z veľmi známych amerických univerzít.
https://www.cambridge.org/core/journals/perspectives-on-politics/article/testing-theories-of-american-politics-elites-interest-groups-and-average-citizens/62327F513959D0A304D4893B382B992B
Pomocou nespočetných prieskumov verejnej mienky overovali, či to, čo je zapísané v zákone vo Washingtone, chce aj väčšina občanov USA. Výsledok: nulová zhoda medzi vôľou voličov a zákonmi, ktoré potom zvolení zástupcovia prijali.
Podľa tejto štúdie USA nie sú demokraciou, ale oligarchiou, kde o všetkom rozhoduje niekoľko veľmi bohatých a vplyvných ľudí. Pre ľudí sa však vytvára ilúzia demokracie. A túto „demokraciu“ priniesli do Európy po vojne USA, preto to isté platí aj pre štáty EÚ a pre všetky štáty „západného spoločenstva hodnôt“.
O tejto štúdii ste pravdepodobne nikdy nepočuli, pretože médiá o nej prakticky neinformovali. Keď príde na kritiku systému, médiá mlčia.
Oligarchovia, alebo filantropi?
Presne sa to zhoduje s tým, čo som rozpracoval a na čo som poukázal vo svojich knihách „Závislí zamestnanci“ (o tom, ako fungujú „západné demokracie“ a kto v nich má v skutočnosti moc), „Inside Corona“ (v ktorej som na príklade pandémie ukázal, ako sa táto moc uplatňuje) a „Putinov plán“ (o ruských predstavách o spravodlivejšom usporiadaní sveta): Na Západe vládnu klany oligarchov, ktoré len predstierajú svetu, že na Západe vládne demokracia, teda ľud.
V skutočnosti sa na Západe vytvoril systém, v ktorom majú moc oligarchovia (ktorých médiá nazývajú „filantropmi“). Prostredníctvom svojich korporácií, lobistov a nadácií nielenže určujú politiku, ale dokonca presadzujú prijatie celých zákonov, ktoré chcú.
Podstatou „západnej demokracie“ je teda to, že je to fiktívna demokracia, v ktorej sa v skutočnosti realizuje to, čo chce pomerne malá skupina miliardárov.
„Frontová línia“ v bitke systémov
O politických systémoch Ruska a Číny si môžete myslieť, čo chcete, ale jedno je zrejmé: chcú, aby politické rozhodnutia prijímali vlády, nie oligarchovia. Putin po svojom nástupe do funkcie pred viac ako 20 rokmi veľmi rýchlo zlomil moc ruských oligarchov a Čína tiež ukázala svojim internetovým korporáciám ich hranice, keď sa pred niekoľkými rokmi pokúšali získať politický vplyv.
Z tohto dôvodu Rusko a Čína (a ďalšie štáty, ktoré Západ pod vedením USA považuje za nepriateľov) zakázali činnosť väčšiny západných politických nadácií (MVO) vo svojich krajinách, pretože chcú udržať ich vplyv mimo svojich krajín. Nechcú, aby v ich krajinách určovali politiku nejakí západní (najmä americkí) oligarchovia, ako je to v krajinách Západu.
A práve tu prebieha „frontová línia“ pri strete systémov, ktorý zažívame: Ide o otázku, kto bude mať v budúcnosti moc – vlády štátov alebo najbohatšie miliardárske klany a ich nadácie. V jadre ide o otázku budúceho svetového poriadku, ako som podrobne ukázal vo svojej najnovšej knihe „Putinov plán“ na viac ako 300 stranách a so 180 zdrojmi.
Verejno-súkromné partnerstvá
Ústredným prvkom moci oligarchov na Západe sú v médiách oslavované verejno-súkromné partnerstvá, o ktorých som podrobne písal v knihe „Inside Corona“. Jeho podstata je nasledovná: Keďže štát je údajne taký neefektívny, čo najviac musia realizovať „súkromné subjekty“. Tým sa ospravedlňuje privatizácia a tiež programy západných oligarchov, ktorých však médiá, ako som už povedal, nazývajú „filantropmi“.
A to takto: Nadácia oligarchu vymyslí pekne znejúci projekt, napríklad boj proti hladu, „štedro“ naň venuje 50 miliónov dolárov a západné štáty sú z neho také nadšené, že pridajú napríklad 500 miliónov. Nadácia má potom 550 miliónov dolárov a použije ich na nákup niečoho (semien, poľnohospodárskych strojov, potravín atď.) na (údajný) boj proti hladu. Trik spočíva v tom, že tento tovar sa kupuje od spoločností, ktoré patria „štedrému“ filantropovi – takýmto spôsobom premení 50 miliónov vlastných peňazí na 550 miliónov svojich vlastných peňazí.
Toto je veľmi zjednodušený opis, ale v jadre to naozaj funguje takto, čo som ukázal na nespočetných príkladoch v knihe „Inside Corona“. To je tiež dôvod, prečo sú všetci údajní filantropi stále bohatší a bohatší, zatiaľ čo podľa oficiálneho čítania rozdávajú všetko svoje bohatstvo v prospech ľudstva. V skutočnosti vôbec nič nerozdávajú, ale používajú trochu vlastných peňazí na to, aby do vlastných vreciek nasmerovali mnohonásobne viac peňazí daňových poplatníkov. Tým sa stávajú bohatšími a mocnejšími.
Tieto verejno-súkromné partnerstvá sa v súčasnosti stali ústredným prvkom západného systému a neustále sa rozširujú.
A teraz prichádza kľúčový bod: Vo všetkých verejno-súkromných partnerstvách sú to vždy len štáty Západu, ktoré ich financujú z peňazí daňových poplatníkov. Ostatné štáty, predovšetkým Rusko a Čína, túto hru nehrajú. Nepodporujú západných oligarchov v tomto ich najhlavnejšom záujme.
A práve to je zrejmé zo súčasného zoznamu účastníkov WEF, pretože po tom, čo sa vojna systémov na Ukrajine zmenila zo studenej vojny na „horúcu vojnu“, sa prerušilo niekoľko kontaktov, ktoré existovali medzi WEF (a inými inštitúciami západných oligarchov) na jednej strane a Ruskom a Čínou na strane druhej.
Putinov prejav(y)
Okrem toho Rusko otvorene vyhlásilo vojnu západnému systému, v ktorom majú faktickú moc nadácie oligarchov. To by sa samozrejme dalo považovať za predstavenie, ale spolu s vyššie uvedenými bodmi nevidím žiadny dôkaz, že ide o predstavenie. Naopak, ak sa pozriete na detaily, Rusko sa stavia proti tomu, čo chcú presadiť západní oligarchovia.
Existuje nespočetné množstvo prejavov, v ktorých sa Putin vyslovil proti tomuto ekonomickému modelu Západu. Kedysi sa k tomu staval diplomaticky, ale teraz si to takmer nevšíma. Putin 16. augusta 2022 predniesol prejav na túto tému, ktorý som preložil. V prejave sa vyjadril tak jasne ako nikdy predtým.
Putin otvorene hovoril o tom, že na Západe nevládnu (demokraticky zvolení) politici, ale „západné globalistické elity“, čo je jasná parafráza ľudí, ktorých tu nazývam „západnými oligarchami“. Putin hovoril o tom, že predstavujú model, „ktorý umožňuje parazitovať na celom svete“ – takže v jednoduchom jazyku povedal, že niekoľko západných oligarchov vysáva („parazituje“) celý svet.
Dobrým zhrnutím toho, čo sa práve deje, bola podľa mňa nasledujúca pasáž z Putinovho prejavu:
„Je zrejmé, že takýmito krokmi sa západné globalistické elity okrem iného snažia odvrátiť pozornosť vlastných občanov od akútnych sociálno-ekonomických problémov – poklesu životnej úrovne, nezamestnanosti, chudoby, deindustrializácie – s cieľom preniesť vlastné neúspechy na iné krajiny – na Rusko a Čínu -, ktoré obhajujú svoj názor, budujú suverénne rozvojové politiky a nepodriaďujú sa diktátu nadnárodných elít.“
Putin už nehovoril o západných štátoch, ktoré chcú realizovať svoju politiku, ale o „diktáte nadnárodných elít“ – čo je opäť veľmi jasný eufemizmus pre tých, ktorých ja nazývam „západní oligarchovia“.
Záverečná bitka systémov
Rusko teraz otvorene vyhlásilo vojnu tomuto západnému systému, ako to vyplýva zo všetkých vyhlásení popredných ruských politikov od začiatku eskalácie na Ukrajine. Sám som to zažil, keď som bol dlhší čas v Moskve. Mal som tam veľa zaujímavých rozhovorov s odborníkmi, s ktorými som sa stretol, keď som bol pozvaný na diskusné panely v ruskej televízii alebo na iné rozhovory.
Všetky tieto rozhovory mali jeden podtón: Rusko už nebude diplomaticky opisovať systém Západu prikrášlenými formuláciami, ale bude teraz nazývať veci pravými menami a (spolu s Čínou?) ponúkať štátom sveta alternatívny systém medzinárodnej politickej a hospodárskej spolupráce. Rusku ide o vybudovanie svetového poriadku, v ktorom ľudia môžu nečistým spôsobom zbohatnúť, ale musia sa držať mimo politiky, zatiaľ čo politiku na Západe už dlho určujú oligarchovia, ktorí prostredníctvom svojich nadácií a lobistov určujú, o čom sa na Západe rozhoduje a o čom nie.
Rusko chce svetový poriadok, v ktorom žiadny štát (alebo malá skupina štátov) nemôže diktovať iným štátom, ako majú žiť, akú formu vlády majú mať, alebo dokonca aké „hodnoty“ má štát reprezentovať. Ide o multipolárny svetový poriadok, v ktorom štáty sveta medzi sebou jednajú na rovnakom základe bez toho, aby si navzájom hrozili sankciami alebo vyvíjali iný nátlak.
To je cieľom Ruska a o to v skutočnosti ide v konflikte medzi Západom a Ruskom. Takýto svetový poriadok by však znamenal koniec „parazitického“ systému globalizácie, ktorý Západ doteraz svetu vnucoval. Bez preháňania sa nachádzame v záverečnej bitke systémov. Ukrajina je len poľutovaniahodnou figúrkou, pomocou ktorej chcú elity vládnuce v USA oslabiť Rusko tým, že mu vnútia zástupnú vojnu na Ukrajine. Je to cynické, ale tak bohužiaľ funguje geopolitika.
Práve spomínané rozhovory v Moskve ma priviedli k myšlienke napísať moju najnovšiu knihu Putinov plán, aby som ukázal, o čom je v skutočnosti súboj systémov. V tomto článku som mohol poskytnúť len malý prehľad.
Vo svojej novej knihe „“Putinov plán – Svet nekončí s Európou a USA – Ako západný systém ničí sám seba““ sa zaoberám otázkou, o čom vlastne je posledný súboj systémov, ktorý práve prežívame. Nie sme svedkami ničoho menšieho ako súboja dvoch systémov, v ktorom Vladimir Putin ponúka svetu alternatívu k neoliberálnemu globalizmu. Pýtali sa občanov na Západe, či to všetko chcú, či sa chcú vzdať svojej prosperity a slobôd v prospech neoliberálneho globalizmu?
Autor: Thomas Röper
https://www.anti-spiegel.ru/2023/wef-treffen-in-davos-zeigt-die-trennlinie-im-konflikt-der-systeme/
https://www.cambridge.org/core/journals/perspectives-on-politics/article/testing-theories-of-american-politics-elites-interest-groups-and-average-citizens/62327F513959D0A304D4893B382B992B
P.S.
Ragnarök – posledná bitka mocností dobra a zla